Kniha, kde som pri každej vete plakala

Sväté ženy – moje sestry (recenzia na knihu)

Kniha, kde som pri každej vete plakala. Aj takto by som opísala knihu, ktorej názov možno nepôsobí až tak originálne –  hoci obsahuje v sebe prvok paradoxu: ako môže byť niekto svätý mojím najbližším príbuzným?

Sväté ženy. Nie, nie, nebojte sa. Toto v žiadnom prípade nie je ďalšia kniha o biografiách svätíc či o ich nadprirodzených daroch. Názov síce vyvoláva dojem akejsi škrobenosti, ale len čo začnete čítať samotný text, autorkin štýl vás prekvapí absolútnou prirodzenosťou a spontánnosťou. A ešte čosi – je veľmi osobný. Je to svedectvo. Beletrizované svedectvo, takže budete mať pocit, že čítate román. Autorke sa podarilo bravúrne vystihnúť premenu vlastného vnútra v priebehu asi pätnástich rokov, a to vrátane najsubtílnejších zákutí svojho myslenia a cítenia.

Priznám sa, že spočiatku som autorku dosť podcenila. Jej štýl mi imponoval, no hneď pri prvej kapitole som si položila otázku: Čo má táto žena za problém? Nijaká veľká hriešnica, typická pubertiačka. O čom sa tu bude na toľkých stranách vykecávať? Horko-ťažko som prešla na druhú kapitolu s tiež nie extra problémovým názvom Opäť dieťaťom a zistila som, že sa vo svojom odhade mýlim. Byť v puberte či postpuberte a konfrontovať sa s mnohoročnou chorobou a úpadkom vlastného otca, jednej z najväčších opôr svojho života, keď žena ešte nemá novú oporu v manželovi a novej rodine, to veru nie je ľahké.

Na kapitolu Pád dôvery som sa tešila, pretože už prvá veta mi naznačila jej ústrednú tému – ako sa autorka zaľúbi a nájde si manžela. Ale – nebolo to celkom také romantické, ako som si myslela. Aj keď veci idú ako po masle, vstúpiť do vážneho vzťahu, ktorý sa má zavŕšiť manželstvom, resp. rozhodnúť sa pre manželstvo nie je med lízať, ani keď nepochybujete, že vás ten človek chce a vy chcete jeho. Autorka mala iný problém, ktorý mi bol osobne veľmi blízky – karierizmus. A opäť – skvelým spôsobom tu vystihuje všetky nuansy svojho vnútorného zápasu a ťažkostí obetovať vlastné ego pre niekoho druhého.

Za absolútne najsilnejšie však pokladám posledné dve kapitoly – kapitolu o poslednej fáze otcovej Alzheimerovej choroby a o jeho smrti a kapitolu o počatí dvoch detí naraz po štyroch rokoch neplodnosti, čo pôsobí naozaj ako zázračné. Možno je to skutočne tak, že naši najbližší musia odísť, aby nám tam hore vyprosili niečo, po čom dlho túžime, no nijako to nemôžeme mať ani dosiahnuť vlastnými silami.

Kniha Sväté ženy – moje sestry má aj umeleckú hodnotu. Obsahuje množstvo zámerných a navzájom prepojených motívov i viacero anticipácií, ktoré z nej robia veľmi premyslené a vnútorne štrukturované dielo, nielen nejaké spontánne happy svedectvo, v ktorom sa všetko zázračne vyrieši. Je to tak i preto, lebo autorka do svojho subjektívneho textu implementuje objektívne pasáže, kde prerozprávava – opäť svojím typickým štýlom, takže nenudí – životné príbehy niekoľkých svätíc, ktorých životné okolnosti i prežívanie boli paralelné s tými jej. Zvlášť zaujímavé a zrejmé, no nie prvoplánové sú paralely medzi poslednými výpoveďami autorkinho otca pred smrťou a výrokmi svätého Jána Pavla II. či psychicky chorého otca svätej Terézie z Lisieux.

Myslím si, že na to, aby ste naplno ocenili kvality knihy Sväté ženy – moje sestry, si musíte v živote niečo prežiť. Ale možno ich oceníte aj tak… A ešte niečo – úplne úžasný je záver. Predstavuje famózne finále celého príbehu. Aké? To už nechám na vás, aby ste sa k nemu pre-čítali…

Autor recenzie: Martina Bodnárová

Bibliografický popis: CAMPBELL, C., 2019, Sväté ženy – moje sestry, [My Sisters the Saints: A Spiritual Memoir],Košice: Zachej.sk, 248 s., brožovaná väzba, ISBN 978-80-8211-114-2.

5 Užívateľ (1 Hlas)
Priemer všetkých hodnotení
Recenzie Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý kto sa zanechá recenziu.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre