Exorcista I. Degro odpovedá: Čo robiť pri stretnutí s duchovnými bytosťami? (17. časť)

V máji 2018 Zachej.sk spustil nový projekt „Spýtajte sa exorcistu,“ vďaka ktorému ste mohli položiť svoje otázky košickému exorcistovi Imrichovi Degrovi. Prinášame posledný, XVII. diel jeho odpovedí, v ktorých sa venuje otázkam z rôznych tematických okruhov.

Spýtajte sa exorcistu XVII.

CHOROBY, DEPRESIE

98. Liečim sa na úzkostnú depresiu. No stretla som sa s ľuďmi, ktorí boli z nej vyliečení mocou Ducha Svätého a v mene Ježiša  Krista. Do akej miery sú tieto choroby výsledkom zranení, zlej výchovy, a čo ponúka Boh na zmiernenie týchto tak bolestných stavov, ktoré dokáže človeka odstaviť od prežívania radosti?

 

Je ťažké vo všeobecnosti povedať do akej miery sú psychické choroby výsledkom zranení alebo zlej výchovy, prípadne dedičnej predispozície alebo aj vlastného zavinenia. Každý konkrétny životný príbeh musíme posudzovať zvlášť.

Čo nám ponúka Boh? Alebo uzdravenie alebo pomoc s nesením kríža, podľa toho aký má s nami plán.

Prostriedkami skrze ktoré môžeme získať uzdravenie alebo pomoc s nesením kríža sú modlitba, sviatosti, askéza. S pomedzi všetkých prostriedkov, ktorými disponuje Cirkev, každodenné sv. prijímanie, je bezpochyby najväčším liekom prinášajúcim nám zdravé myslenie, a to bez ohľadu nato, akou chorobou trpíme. Ak Ježišov dotyk uzdravoval všetkých chorých, potom tiež chorí, ktorí sa usilujú o nadobudnutie či získanie zdravia, sú povinní prichádzať k Ježišovi. Aj keby choroba mala príčinu len čisto chemickú, Ježiš je lekárom na všetky choroby. On uzdravuje všetky patológie.

Uvedené prostriedky, alebo ak chcete prejavy kresťanskej nábožnosti (modlitba, sviatosti, askéza), sú zásluhami, vďaka ktorým získavame na prvom mieste večný život, a potom sú aj liekom na našu myseľ a psychiku. No neznamená to, že uzdravia každú chorobu; že nahradia psychológiu či psychiatriu. Je isté, že posilňovanie vôle (askéza a disciplína) je prínosom pre psychiku, ale nemusí priniesť uzdravenie. Rovina choroby je jedná vec a rovina čnosti je druhá vec. Svätec môže ochorieť a hriešnik môže byť zdravý ako ryba. Sú to odlišné roviny, aj keď nie úplne od seba oddelené, lebo sa vzájomne ovplyvňujú.

99. Prosím o pomoc pri prežívaní strachu, úzkosti v živote. V poslednú dobu zažívam aj panické ataky. Vôbec nezáleží na tom, či lieky užívam alebo nie, proste to príde. Už skoro nikde nechodím, mám pocit, že si každý deň musím vybojovať. Skúsila som už hádam všetko: masáže, sauny, šport, rôzne modlitby, pôst, obety… Nemám v živote pokoj a každý deň obetujem svoje trápenia. Ako sa z toho dostať von?

100. Trpím veľmi silnou depresiou – úzkosťami, strachom. Užívam lieky, pravidelne sa modlím za uzdravenie, oslobodenie, no môj stav je aj tak zlý. Taktiež sa modlím z Vašej brožúrky: Pane, príď mi na pomoc. Bojím sa vychádzať z domu, dráždia ma zvuky, svetlo atď. Čo mám robiť?

Stavy, ktoré opisujete môžeme nazvať patológiou, teda niečím chorobným, niečím nie normálnym či štandardným. Sú patológie, ktoré sa objavujú aj napriek nášmu zdravému životnému štýlu (spôsobu akým žijeme). Ale je aj veľa takých, ktoré mohli byť „pozastavené“ v rannom štádiu. Neviem, ktoré sa týkajú Vás. No skutočný kresťanský život (v súlade s morálnymi zásadami) prináša to, že väčšina eventuálnych chorôb zostáva len v rovine tendencií (náklonnosti), z ktorými je potrebné bojovať. Teda väčšina duševných patológií vo svojom počiatku i rannom štádiu (predtým ako sa stali patológiou) si nevyžaduje nejaké komplikované metódy alebo behaviorálne terapie k tomu, aby sme „uhasili“ ich nebezpečné „zárodky“ v našej psychike. Samozrejme, že vo chvíli, keď už prichádzame k psychiatrovi, sú tieto impulzy pre nás nezvládnuteľné; už sa nedokážeme vzoprieť aj keby sme ako chceli, ale na začiatku to ešte išlo. Inými slovami povedané, choroba v tomto prípade sa nerozvíja preto, že sme sa nemohli vzoprieť (bojovať), ale preto sa nedokážeme vzoprieť, lebo sme dovolili, aby nejaký impulz či návyk prerástol do choroby.

My kňazi – spovednici vieme, že sú penitenti, ktorí ak by stále, aj dlhé roky, neľutovali svoje činy, ak by vôľou deň čo deň neovládali určité tendencie (sklony), ale by sa im poddali, tak by sa v nich premenili na deštruktívnu silu. Avšak vďaka úsiliu a pôsobeniu milosti to, čo by sa časom mohlo premeniť na obsedantnosť (nutkanie), tak zostáva len náklonnosťou, s ktorou penitent bojuje deň čo deň, týždeň čo týždeň. A tu zohráva veľkú úlohu práve poslušnosť voči Desatoru, dobrovoľné zapieranie sa, prax umŕtvovania a pokánia, ktoré sú skutočnou školou posilňovania vôle. Prečo? Lebo čím silnejší a nekontrolovanejší bude impulz, tým väčšia bude nespokojnosť, a to bez ohľadu na to, či tento stimul bude častejšie alebo zriedkavejšie uspokojený. Napríklad čím viac bezpečnostných opatrení urobí človek trpiaci arachno-fóbiou (strach z pavúkov), tým viac sa bude pavúkov báť. Čím viac prostriedkov i spôsobov ochrany pred pavúkmi má k dispozícií, tým viac bude jeho pocit bezpečia neuspokojený. Čím viac ustupuje tomuto strachu, tým viac v ňom bude strach rásť. Tento psychický mechanizmus platí pre všetky druhý impulzov. Preto aj najviac zdanlivo nevinná vášeň, strach či potreba, bez kontroly vôle, môže byť zdrojom nerovnováhy. Posilňovanie vôle je teda prvoradou úlohou a spočíva v ovládaní nepokojných impulzov či podnetov, ktoré sa ukrývajú v každom z nás. Tieto neusporiadané impulzy bez ovládania vôľou môžu našu psychiku vtiahnuť do skutočných patológií, ktoré sa vymknú spod kontroly.

Odporúčam Vám: Hľadajte pomoc u psychológa a psychiatra, naďalej užívajte predpísané lieky, súčasne sa modlite a proste o svoje uzdravenie. No zároveň začnite žiť viac kresťanský, lebo dobrý morálny život, ktorý tvorí vyváženú a harmonickú stavbu, kde sa všetky zložky navzájom podporujú, kde sa posilňuje vôľa, prináša radosť. Taktiež prax umŕtvovania (pôst a disciplína) prinášajú víťazstvo vôle nad vzbúrenými časťami našej psychiky. Je to liek, ktorý nás lieči z nedostatku prijatia reality (uznania skutočnosti) a zároveň nám pomáha prijať všetko z lásky k Bohu; prijať seba samého so všetkými obmedzeniami a vytrvalo bojovať proti impulzom i patológiám, a to s optimizmom i neustálym napredovaním.

101. Srdečne pozdravujem. Mám zopár otázok, ktoré vychádzajú z mojej aktuálnej potreby. Môže Duch Svätý analyzovať vnútro človeka tak, že s pomocou Božej milosti sa človek úplne alebo čiastočne zbaví naozaj ťažkých tráum a psychických zranení zo svojej minulosti alebo súčasnosti? Napr. znásilnenie, neprijatie vlastnými rodičmi, postraumatická stresová porucha, veľký psychický šok, rôzne komplexy, potrat a pod. Boli ste toho svedkom a zažili ste už niekedy podobnú situáciu? A aké sú prípadné možnosti „liečbyˮ a postupy, ktoré vykoná v takýchto prípadoch kňaz – exorcista, ak nezaberajú prirodzené postupy odborníkov v oblasti psychiatrie a psychológie v takýchto prípadoch?

Duch Svätý nás môže uzdraviť z ťažkých tráum a emocionálnych zranení, nech sú už akékoľvek. Môže to urobiť v okamihu, počul som svedectvá niekoľkých ľudí o takomto uzdravení, ale zvyčajne to robí pomaly cez tzv. proces emocionálneho alebo vnútorného uzdravenia. Zranená osoba môže prejsť takýmto procesom sama alebo s pomocou druhej osoby, ktorá ju bude celým procesom sprevádzať. Tou druhou osobou nemusí byť nutne kňaz, ani exorcista.

Proces emocionálneho uzdravenia spočíva v niekoľkých krokoch: (1) sám pred sebou a pred Bohom si priznávam, že som bol zranení (kým som bol zranení a ako som bol zranení); (2) v modlitbe odpúšťam jednotlivým osobám spôsobené konkrétne zranenia; (3) jednotlivé situácie, v ktorých došlo ku zraneniam, prežívam nanovo s Ježišom a pozývam ho do bolestných emócií, ktoré sú spojené s daným zranením.

Tieto tri kroky opakujem pri každom zranení až do momentu, pokiaľ nevnímam určitú vnútornú úľavu a pokoj pri spomienke na danú situáciu – zranenie, alebo pokiaľ nevnímam, že bolestné emócie vyvolané konkrétnym zranením už neovplyvňujú moje terajšie konanie a rozhodovanie.

POSADNUTOSŤ, OKULTIZMUS

102. Chcem sa opýtať, či sa môže zlý duch preniesť vkladaním rúk? A ak vkladá laik ruky na druhých, neprenesie sa tým zlý duch? A ešte sa chcem opýtať na tzv. svätý smiech, čo to je?

Ak tým človekom, ktorý vkladá ruky, je nejaký okultista (čarodejník, veštec, liečiteľ) alebo satanista, môže ísť o tzv. iniciačný dotyk. V tomto prípade nás tento dotyk otvára pre vplyv zlých duchov.

Ak ide o vkladanie rúk pri modlitbe príhovoru, jestvujú tri situácie, kedy vkladať ruky nesmieme: (1) Ak si to daná osoba nepraje (napr. bola sexuálne zneužívaná). Musíme to rešpektovať a modliť sa za ňu bez vkladania rúk. Ak to nebudeme rešpektovať, dopúšťame sa voči nej nátlaku či násiliu a zraníme danú osobu, čo môže zlý duch potom zneužiť proti nej. (2) Ak osoba, za ktorú sa modlíme, nadobudla fyzické alebo psychické ťažkosti skrze mágiu, v takomto prípade laickí modlitebnici (sú menej chránení ako kňazi) nemajú vkladať ruky na danú osobu, lebo tieto ťažkosti sa prenášajú práve dotykom a modlitebnici môžu potom prežívať tie isté ťažkosti. (3) Ak to biskup – ordinár diecézy zakázal. Ak nerešpektujeme tento zákaz, dopúšťame sa neposlušnosti, ktorú tiež môže zneužiť zlý duch.

Tzv. svätý smiech je vonkajším prejavom vnútornej radosti z Boha, ktorou nás môže Duch Svätý obdarovať. Zvyčajne sa to deje počas modlitby chvál a zvelebovania. Táto radosť je tak veľká a silná, že sa nedá ukryť a je veľmi chytľavá – zasahuje druhých.

103. Je možné, aby modlitba mala takú formulku, že meno Ježiš mi patrí a tak v tomto mene vyháňam, rozväzujem, prikazujem atď.?

V Skutkoch apoštolov máme niekoľko príkladov modlitby v Ježišovom mene alebo správnejšie povedané v autorite Ježišovho mena (tzv. imperatívna modlitba). Napríklad Peter uzdravil dvoch ochrnutých. V prvom prípade povedal ochrnutému „V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3,6). V druhom zase „Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si.“ (Sk 9,34). Keď vzkriesil Tabitu, zdá sa, že ani nepoužil Ježišovo meno, len sa modlil a povedal „Tabita vstaň!“ (Sk 9,40). Alebo apoštol Pavol, keď bol konfrontovaný s čarodejníkom Elymasom na Cypre, tiež nepoužil Ježišove meno, ale „naplnený Duchom Svätým, pozrel naňho a povedal: „… A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.“ (Sk 13,9-11). Máme ešte iný príklad židovských zaklínačov, ktorí skúšali vzývať Ježišovo meno nad posadnutými a hovorili: „Zaklínam vás skrze Ježiša…“ a dopadli veľmi zle, nepomohlo im meno Ježiš. (porov. Sk 19,13-16). Tieto príklady nám jasne ukazujú, že modlitba nie je technikou; nie je hrou zo slovíčkami (porov. Mt 6,7). Jej účinnosť nespočíva v presne použitých slovách, ale v nastavení srdca – v úprimnosti, dôvere a láske voči Nebeskému Otcovi. Zakladá sa nie na ľudských schopnostiach, ale na Božej milosti; na tom ako a nakoľko sa necháme v modlitbe viesť Duchom Svätým.

Áno, Ježiš nás vyzýva, aby sme sa modlili v jeho mene (porov. Jn 14,13-14; 15,16; 16,23). Čo to znamená? Že svoju modlitbu odovzdávame do Ježišových rúk, aby ju prefiltroval; aby s nej odstránil všetko, čo nie je v súlade s jeho vôľou, a tak ju až predložil Nebeskému Otcovi.

Vzorom každej modlitby – okrem modlitby Otče náš, ktorú nás naučil Ježiš, a modlitieb, ktoré sa nachádzajú v Biblii – je liturgická modlitba. Ak ide o imperatívnu modlitbu, nachádzame ju predovšetkým v Obradoch veľkého exorcizmu. Uvádzam niekoľko príkladov: „toto ti prikazuje náš Pán Ježiš Kristus“ alebo „odstúp v mene Ježiša Krista“ alebo „rozkazuje ti to sám Kristus“ alebo „odíď v mene nášho Pána Ježiša Krista a jeho silou“ alebo „Nech ti rozkáže Kristus“ alebo „uteč pre sväté meno Ježiš“. No pripomínam, že účinnosť imperatívnej modlitby stojí na viere v Ježiša ako Božieho Syna (porov. Mk 16,17).

104. Mám tetovanie anjela a zároveň sa venujem výkladu kariet a pomáham ľuďom. Verím v Boha a necítim v sebe nič zlé. Prečo by to teda malo byť negatívne?

Vykladanie kariet je veštecká praktika, ktorá patrí do okultizmu. Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí veľmi jasne: „Treba odmietnuť všetky formy veštenia… o ktorých sa mylne predpokladá, že „odhaľujú“ budúcnosť. Používanie horoskopov astrológia, čítanie z ruky, výklad predpovedí alebo osudov, jasnovidectvo a uchyľovanie sa k médiám prejavujú vôľu mať vládu nad časom, nad dejinami a nakoniec nad ľuďmi a zároveň túžbu nakloniť si skryté mocnosti. Sú v protiklade s úctou a rešpektom spojenými s láskyplnou bázňou, ktoré sme povinní mať jedine voči Bohu.“ (KKC 2116)

Môžete mať dobrý úmysel – pomáhať ľuďom, ale prostriedky – vykladanie kariet – sú zlé. Nemôžeme skrze zlé prostriedky dosahovať dobré ciele. Aj prostriedky musia byť dobré.

105. Dobrý deň, na dovolenke v Turecku som si kúpila tzv. oko, prívesok, ktorý visí všade nad dverami v hoteloch, reštauráciách atď., vraj má odstrašiť nepriateľa. Môže to mať na náš dom negatívny vplyv, alebo to mám brať iba ako obyčajný prívesok?

Tento prívesok nemá žiadny vplyv na Váš dom. Ak má nejaký vplyv, tak len na Vás alebo Vašich blízkych, s ktorými žijete. To však záleží od Vášho postoja a postoja Vašich blízkych k prívesku.

Ak ste si tento prívesok už kupovali preto, že má odstrašiť nepriateľa, prehrešili ste sa poverou (hriech proti Prvému Božiemu prikázaniu, porov. KKC 2111). Ak ho aj s týmto úmyslom máte doma, znovu hrešíte poverou. Ak Vaši blízky majú podobný postoj, tiež sa dopúšťajú hriechu povery. Postoj povery poškodzuje a oslabuje Vašu kresťanskú vieru.

106. Prečo „diabol“ skoro vždy posadne len veriaceho a nie ateistu?

Nie je to pravdou, že diabol posadne len veriaceho, môže posadnúť aj ateistu. V takomto prípade sa ateista nedokáže ani brániť voči diablovi, lebo nemôže používať adekvátne duchovné prostriedky pre boj proti nemu.

107. Trojročná dcérka má nočné mory. Nevieme ju zobudiť, vrieska, bije nás, plače. Opakuje sa to viackrát v noci. Hneď keď sa zotmie, už začne fňukať a bojí sa zaspať. Skúšali sme už úplne všetko. Máme 4 deti, všetky si prešli zlými snami, ale u nej je to najhoršie. Trvá to už skoro 3 mesiace, ale teraz je to skoro každú noc. Včera som sa nad ňou modlila modlitby oslobodenia, keď zaspala. A začala ma zo sna kopať. Veľmi som sa preľakla, ale pokračovala som. A spala až do rána. Čo si mám o tom myslieť? Mám ju zobrať ku kňazovi?

Reakcia Vašej dcéry v spánku na modlitbu môže byť indíciou, že ide o duchovný problém (mimoriadne pôsobenie zlého ducha). Fakt, že všetky deti prešli zlými snami, môže naznačovať, že tento problém je hlbší a dlhotrvajúci, teda pravdepodobne sa netýka len Vašej najmladšej dcéry. Neviem, čo všetko ste už skúsili. Ale odporúčam Vám určite riešiť tento problém tak po medicínskej ako aj duchovnej stránke. Teda určite ju zoberte ku kňazovi a poproste ho, aby sa nad ňou pomodlil tzv. menšie exorcizmy (z knihy „Uvedenie dospelých do sviatostného života“) a pomazal ju olejom katechumenov. Následne sledujte aké ovocie to bude prinášať, teda ako bude Vaša dcéra spať. Tieto exorcizmy a pomazanie môžete v nejakom časovom intervale aj zopakovať viackrát.

108. Chcem sa spýtať či je možné a ak áno, akým spôsobom odvrátiť zmluvu so služobnicou zla?

Ak pod „služobnicou zla“ rozumiete vešticu alebo okultnú liečiteľku, s ktorou ste prišli do kontaktu a prijali ste jej služby, potom s ňou prerušte všetky kontakty. Všetky veci, ktoré máte od nej pokropte svätenou vodou a spáľte alebo zničte a vyhoďte. Vyznajte vo sviatosti zmierenia, že ste prijali službu od takejto služobnice. Zrieknite sa v Ježišovom mene každej služby, ktorú ste od nej prijali; jej autority i vplyvu nad sebou. Odovzdajte svoj život Ježišovi Kristovi a prijmite ho za svojho jediného Pána. Pravidelne sa modlite za ochranu pred jej pôsobením a vplyvom.

109. Nie je uctievanie relikvií okultizmom? Veď aj cirkevný príkaz hovorí: Mŕtvych pochovávať!

110. Jedna známa si pri blahorečení Anky Kolesárovej zobrala kvetinku z výzdoby oltára a prikladá jej význam. Nie je to už na hrane okultizmu? Rovnako ako klaňanie sa relikviám (veciam).

Uctievanie relikvií nie je okultizmom, ale môže sa vďaka poverčivému prístupu stať modloslužbou (porov. KKC 2113 – 2114). Správny postoj je takýto: pobozkaním relikvie vzdávame vďaku Bohu za dar svätca a vzdávame úctu svätcovi za jeho skutky, ktoré urobili počas svojho života.

Spýtajte sa exorcistu - rozklik
ODPORÚČAME: Prečítajte si predchádzajúce časti „Spýtajte sa exorcistu“

111. Ako môžem zistiť, či môj donedávna zdravý syn Patrik je posadnutý, prekliaty, alebo mu niekto nepraje, alebo trpí psychickou poruchou? Neverí ľuďom, je stále unavený a pesimistický naladený, rozpadol sa mu vzťah, nevie sa zaradiť v živote. Vidím ako sa snaží, ale stále ako keby ho niečo držalo vo svojej moci.

V rozlišovaní platí princíp, že vždy najprv hľadáme prirodzené vysvetlenie. Osvedčenou metódou je tzv. vylučovacia metóda. Teda odporúčam Vám, aby ste so synom absolvovali najprv medicínske vyšetrenie (či jeho organizmus má dostatok všetkých potrebných hormónov), následne psychologické prípadne psychiatrické vyšetrenie (aby ste vylúčili psychickú poruchu alebo chorobu). Až keď uvedení odborníci nič nenájdu, potom môžeme začať hľadať v rovine prekliatia či mimoriadneho pôsobenia diabla. Treba však povedať, že samotná prítomnosť alebo aj absencia psychiatrických symptómov ešte nie je znakom pôsobenia diabla. Stanovenie psychickej diagnózy je len pomocou, ale nie hlavným kritériom. Indíciou (nie kritériom) v tejto oblasti je toto:

(1) lekári, psychológovia, psychiatri, nedokážu stanoviť diagnózu (je čisto abstraktná, nevysvetliteľná);

(2) rýchle i náhle objavovanie a zanikanie symptómov, objavovanie sa symptómov, ktoré sa vzájomne vylučujú;

(3) aplikovaná liečba odborníkmi nezaberá;

(4) fyzické i psychické ťažkosti utišuje alebo zmierňuje len modlitba a sviatosti.

Znaky, ktoré uvádzate, však veľmi nenasvedčujú, že ide o posadnutie alebo prekliatie. Môže to byť len prirodzené znechutenie či pesimizmus. Zistite to tak, že Váš syn sa bude usilovať žiť pravidelným duchovným životom: pravidelná každodenná osobná modlitba a čítanie Božieho slova, pravidelné prijímanie sviatosti zmierenia a sv. prijímanie. No nestačí to len akoby vyskúšať, teda len na pár dní a potom koniec s duchovným životom. Musí to byť dlhodobé. Ak sa jeho stav začne rapídne zhoršovať pod vplyvom pravidelného duchovného života, môže to byť indíciou útlaku zlého ducha.

Prečítajte si aj odpoveď na nasledujúcu otázku:

112. Ako spoznám, že niekoho ovládol zlý duch?

Nie vždy jednoduché rozlíšiť mimoriadne pôsobenie zlého ducha, a to z dvoch príčin. Prvá: diabol má tendenciu sa skrývať, aby nebol odhalený. Druhá: diabol môže ovládať človeka rôznymi spôsobmi, a to si vyžaduje veľkú komplexnosť kritérií rozlišovania. Odporúčam Vám, aby ste si prečítať knihu od Francesca Bamonteho „Diabolské posadnutia a exorcizmus“, v ktorej nájdete celú škálu kritérií v závislosti od spôsobu mimoriadneho pôsobenia diabla. Najčastejšie však ide o tieto znaky, ktoré však nie sú potvrdením len indíciou mimoriadneho pôsobenia diabla v živote človeka:

  • Posvätené predmety vyvolávajú v danej osobe širokú škálu bolestných emócií, ako napr. nepokoj, odpor, hnev, zlosť, agresivitu, rúhanie alebo urážky a pod.
  • V živote tej osoby sa začínajú objavovať stavy násilného a nekontrolovaného hnevu (nazývame ich stavom krízy); môžu byť spojené so stratou vedomia. Keď sa preberie z tohto stavu, nič si nepamätá (amnézia je často úplná a absolútna). Aj keď si nič nepamätá, tak predsa si uvedomuje, že v čase násilného hnevu sa v nej objavuje iná osobnosť (má vždy zlostný charakter). Často v týchto stavoch má vyvrátené zrenice a vidieť len bielka; tvár je napätá, dlane sú stlačené (zovreté), hlas je plný nenávisti a zlosti. Z tohto stavu do stavu normálnosti sa dostáva pomaly a postupne.
  • Daná osoba medzi týmito stavmi krízy vedie normálny život a je úplne zdravá; dokonalé rozlišuje skutočnosť od vnútro-psychického sveta. Tieto patologické stavy nemajú vplyv na jej vzťahy, prácu, zdravie a pod.
  • Niekedy sa objavujú aj zmyslové halucinácie, ale vždy s určitou tematikou (osoba vidí tiene, vníma niečo divné i neurčité v niektorej časti tela, počujú šelesť a pod.), no nikdy nie sú poznačené bludmi (myseľ je vždy jasná a kritická voči halucináciám, ktoré opisuje; dokonale časovo datuje počiatok halucinácií).
  • V živote danej osoby objavujeme nejakú vstupnú bránu, ktorou diabol vstúpil. Najčastejšie sú to hriechy proti Prvému Božiemu prikázaniu, ako napr. praktizovanie nejakého druhu okultizmu alebo ezoteriky; prípadné veľmi hlboké emocionálne zranenia.

Prečítajte si aj odpoveď na predchádzajúcu otázku (č. 111).

ZOMRELÍ PRÍBUZNÍ

113. Hľadám odpovede na moje otázky. Manžel tragicky zomrel v máji. Často sa mne aj deťom sníva o ňom, vidíme ho, nie je šťastný a ja som stále nahnevaná. Nájde svoj pokoj napriek všetkému, čo tomu predchádzalo? Nemôžem spávať, moja psychika je poznačená. Ako mám byť silná a vyrovnať sa s tým, že tu už nie je? Veľmi mi chýba.

Smrť milovanej osoby je pre nás bolestná, zvlášť ak je náhla alebo tragická. Jej neprítomnosť zapríčinená smrťou mení našu vonkajšiu situáciu. Priestor, v ktorom sa pohybujeme, sa stáva pre nás neúnosným, lebo nám ustavične pripomína túto neprítomnosť. Mení aj naše vnútro. Je to obdobie smútku a je veľmi dôležité, lebo musíme nájsť „ventil“ pre všetky emócie, ktoré sprevádzajú smrť milovanej osoby. Nemali by sme potláčať plač a emócie, mysliac si, že sme silní. Takýto postoj nám môže škodiť, môže viesť k psychickým poruchám alebo až k zúfalstvu. No smútenie a oplakávanie milovanej osoby po jej smrti máme prežívať spolu s Ježišom – v modlitbe odovzdávať zosnulú osobu do Ježišových rúk a prosiť ho, aby miloval zosnulú osobu tak, ako ona mala milovať Ježiša, kým ešte žila.

K zosnulej osobe môžeme byť negatívne „pútaní“ – naviazaní na ňu. Napríklad nechávame izbu zosnulého nedotknutú, lebo máme strach niečo v nej zmeniť, aby sme tým neublížili zosnulému. Alebo preto, že chceme akoby držať zosnulého pri sebe. Alebo sa môžeme cítiť vinní, ak nezájdeme každý deň na cintorín k hrobu. Máme si ctiť svojich zosnulých a nezabúdať na nich v modlitbách, ale nesmieme zabudnúť ani na to, že oni sú už s Pánom. Naša jednota s nimi má byť jednotou viery, nie jednotou, aká je medzi živými ľuďmi. Táto jednota sa má prejavovať aj tým, že prijímame ich modlitbu za nás a my sa modlíme za nich (porov. KKC 958). A o túto milosť, teda aby sme to dokázali, môžeme prosiť aj Pána Ježiša. Ak sa nám to podarí, budeme môcť povedať, že sme uzdravení. Budeme môcť povedať, že sme odovzdali svojich milovaných zosnulých do Pánových rúk.

Negatívne pripútaní k zosnulému sme aj vtedy, keď pri spomienke na neho, sme plní strachu, hnevu alebo pocitu viny. Napríklad prežívame pocit viny, lebo niekoľko dní pred smrťou zosnulého sme sa s ním pohádali a nestihli sme sa zmieriť. Alebo prežívame hnev, lebo nás zosnulý nechal osamote a napospas všetkým životným problémom, teda stratili sme veľkú oporu. Ako sa môžeme v tomto prípade uzdraviť? V modlitbe prostredníctvom Ježiša prosme o odpustenie a odpúšťajme zosnulým; v prípade tragickej smrti zavinenej inou osobou, odpúšťajme aj tým, ktorí zavinili smrť milovanej osoby. Napríklad aj takto: „Pane Ježišu, prosím odpusť mi, že som sa pohádala so zosnulým manželom. A prostredníctvom teba, Pane Ježišu, prosím teraz aj jeho o odpustenie.“ Alebo „Pane Ježišu, veľmi ma bolí, že ma opustil môj zosnulý manžel, že ma tu nechal samu. Ty, Pane, si si ho povolal k sebe. Odovzdávam ti ho. Patrí tebe, Pane Ježišu.“

Ešte iným príkladom negatívneho puta so zosnulým môže byť obvinenie, že som ja zapríčinil smrť zosnulého. Napr. matka obviní dcéru, že kvôli jej správaniu otec zomrel, že ona ho zabila. Určite nie ona zabila svojho otca, ale matkine slová sa natoľko vryli do jej srdca, že kedykoľvek si spomenie na svojho otca, vždy cíti vinu. Ako sa môže uzdraviť? Mala by sa obrátiť na Pána a prosiť ho: „Pane Ježišu, ak sa pre niečo môj otec na mňa hneval, prosím ťa o odpustenie.“ A taktiež by mala odpustiť matke, že ju obvinila z otcovej smrti.

Pozitívne putá vnášajú do našich sŕdc pokoj a radosť, lebo máme nádej, že zosnulá osoba je pri Pánovi a skrze neho sme aj my s ňou spojení v jeho mystickom tele.

114. Otec mi zomrel ako 58 ročný pred dvoma mesiacmi. Odišiel, pretože sa rozhodol sám – vybral si obesenie. Ten deň som prišiel z práce a asi 5 minút predo mnou otec odišiel urobiť svoj čin. Meškal som. Priznám sa počas svojho života som otcovi ubližoval slovami, aj rukami, nepekne som sa k nemu správal, pretože môj otec často pil. Stále si vyčítam, že som meškal. O otcovi sa mi stále sníva, že uteká a že sa na mňa hnevá. No už aj ja sa naňho troška hnevám, že prečo mi urobil toto ani na mňa nepočkal. Pravidelne sa za neho modlím ruženec alebo aj korunku Božieho milosrdenstva a tým snom veľmi asi neverím, pretože si myslím, že diabol ma chce zmiasť. Dodnes tam ten strom stále je, pokropil som ho svätenou vodou. Všetci sa boja, že keď pôjdu odrezať ten strom, tak sa ich zmocnia nejaké zlé sily. Môže sa to skutočne stať?

Pravidelne v modlitbe odpúšťajte skrze Ježiša svojmu Otcovi všetko zlo, ktoré robil (alkohol, obesenie, zvlášť to, že otec na Vás nepočkal v ten deň). Odovzdávajte ho do Božieho milosrdenstva. Zároveň proste Ježiša o odpustenie za zlo, ktoré ste spôsobili Vášmu otcovi a odpúšťajte aj sebe samému, zvlášť to, že ste prišli neskoro domov v ten deň.

Strom môžete spokojne zrezať, žiadne zlé sila sa Vás nezmocnia.

Prečítajte si aj odpoveď na predchádzajúcu otázku.

115. Chcem sa spýtať, kde je duša môjho zosnulého otca, ktorý sa obesil a zomrel. Po pár minútach ho lekári oživili, týždeň ešte žil a dostal aj pomazanie chorých.

Ak očakávate odpoveď, že je v nebi alebo očistci alebo v pekle, tak na to Vám môže odpovedať len Boh. Pretože nikto z nás nevie, čo prežíval Váš otec v okamihu smrti, to je len medzi ním a Bohom.

Náuka Cirkvi nám hovorí toto: Človek hneď po smrti buď prejde očisťovaním, alebo hneď vojde do nebeskej blaženosti, alebo sa hneď naveky zatratí (porov. KKC 1022). Duše „tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla“ (KKC 1035). „Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti“ (KKC 1030). Sviatosť pomazania chorých, ak je to potrebné, udeľuje aj odpustenie hriechov, ak by ešte nejaké bolo treba odčiniť, ako aj následky hriechu (porov. KKC 1520; Pavol VI. Apoštolská konštitúcia o sviatosti pomazania chorých). A toto Vám môže priniesť nádej, že Váš otec nemusí byť zatratený. Preto sa modlite aj naďalej za spásu jeho duše a neochabujte vo viere v Božie milosrdenstvo.

116. Cítim, že máme v dome duchov. Nebojím sa toho, ale viem, že keď sú ešte stále v dome, tak nemajú pokoj a nie sú tam, kde by mali byť. Ako sa dá tomu pomôcť, aby odišli?

Ak niečo podobné zažijeme, mali by sme hneď vo svojom srdci volať meno Ježiš. Ak je to zlý duch, tak sa okamžite vzdiali, lebo nemôže zniesť slovo Ježiš. Ak duch neodíďte, potom sú tu dve možnosti: alebo máte dočinenia s dobrým duchom alebo je to výplod našej psychiky. Aj keď to môže byť dobrý duch, neodporúčam Vám s ním komunikovať, lebo je tu určité riziko. Radšej vložte tohto ducha do Ježišových rúk; obetujte za neho sv. omšu, modlite sa za pokoj tejto duše. Ak sa ho začneme pýtať, čo chce, tak to už bude špiritizmus (hriech proti Prvému Božiemu prikázaniu). Ak aj napriek tomu, že odovzdáte toho ducha Bohu, že obetujete sv. omšu a modlitby za neho, sa cítite byť stále ním vyrušovaní, tak je možné, že dom či byt, v ktorom žijete, potrebuje požehnanie. Teda zavolajte kňaza, aby požehnal Váš príbytok, aj opakované viackrát.

NEZARADENÉ

117. Dobrý deň, od septembra som kvôli synovi začala chodiť pravidelne do kostola, pokrstili ho a má za sebou aj prvé sv. prijímanie, zapáčilo sa mu miništrovanie a bol veľmi šťastný, teraz ale nechce ísť do kostola a nechce povedať prečo, keď sa spolu večer modlíme tak je smutný a povedal, že nemá za čo ďakovať. Nie sme s jeho otcom zosobášení a jeho otec ani do kostola nechodí. Za koho sa mám modliť – za obrátenie muža?

Ak Vám syn nechce povedať prečo nechce chodiť do kostola, ťažko mu priamo pomôžete. Vydávajte Vy pred ním svedectvo: hovorte mu prečo vy chodíte do kostola, čo vám dáva kostol a viera v Boha. Zároveň sa modlite za vášho syna i otca vášho syna, aby sa diala Božia vôľa v ich životoch.

118. Chvála Kristu, mám dotaz o rozlišování pramenů – knih pro čtení. Mám ráda medicínu sv. Hildegardy, církev ji uznává, ale i ona doporučuje např. sílu léčení pomocí kamenů, a hodně druhů ovoce a zeleniny, dalo by se říci, laicky velmi zdravé, vyloženě nedoporučuje na konzumaci /např. jahod, broskve, přemíra lilkovité zel., pórek, jablka a hrušky syrové atd…/. Jak se v tom vyznat? Prosím o Váš názor na jasnovidce Edgara Cayce – jídlo jako lék, celostní přístup ke zdraví, informace, které údajně získal ve snu.

To, že Cirkev vyhlásila Hildegardu za svätú, neznamená, že uznáva všetko, čo povedala alebo napísala. Dôvodom jej svätorečenia neboli jej recepty. Nemôžeme súhlasiť napr. s tým, čo hovorila či napísala o pôsobení kameňov a kryštálov.

Nepoznám Edgara Cayce. Musel by som čítať jeho knihy, aby som to vedel dobre posúdiť. Krátke charakteristiky jeho kníh na internete, svedčia o tom, že vychádzal z ezoteriky a okultizmu.

119. Chcem sa opýtať na osud. Viem, že máme slobodnú vôľu, teda si cestu vyberáme sami. Mnoho ľudí v mojom okolí si myslí, že všetko už je dané a my musíme „trpieť“. Aký je na to najvhodnejší argument?

Najvhodnejším argumentom proti predurčeniu osudu je práve fakt slobodnej vôle – vnútornej slobody, teda že si môžeme vždy vyberať. Aj väzeň vo väzení si môže vybrať, či vnútorne akceptuje fakt, že je vo väzení, alebo či bude všetko bojkotovať. Ak by bolo všetko vopred určené, potom osobná zodpovednosť by bola nezmyslom a nikto by nemal právo vyžadovať od niekoho nejakú zodpovednosť. Potom by napríklad súd nemal právo odsúdiť vraha za vraždu, ktorú spáchal, lebo on je predurčený k tomu, aby bol vrahom; on predsa za to nemôže, že jeho osudom je byť vrahom, a keď za to nemôže, nemôže byť ani potrestaný.

120. Mám 64 ročnú tetu, je rozvedená, má dve nemanželské, dospelé deti. Teta bola v minulosti kresťanka-katolíčka, pokiaľ žila jej mama. Po jej smrti (pred 5 rokmi) sa teta pridala k sekte „Slovo života“. Každým rokom badám čoraz zničujúcejší vplyv tohto zhromaždenia na ňu. Je presvedčená, že má dar slova, že hovorí starými jazykmi, má rôzne videnia: biele kone, vidí ukrižovaného Ježiša – dokonca sa s ním rozpráva. Každú udalosť v živote vidí nie ako náhodu, ale ako cielené božie konanie. Vplyv tejto sekty je čoraz badateľnejší, mám pocit, že jej to začína udierať na psychiku a hraničí to s určitým druhom posadnutosti. Nikdy som sa s takýmto niečím nestretla a vôbec nemám skúsenosti s tým, čo robiť, ako sa s ňou baviť a hlavne: ako ju z tejto hrôzy dostať?

Nie som odborník na sekty. Viem však, že je veľmi ťažké viesť akýkoľvek dialóg s človekom, ktorý je v sekte. Odporúčam Vám modliť k Duchu Svätému, aby ju on usvedčoval z mylných postojov a dal jej pravé svetlo.

121. Od mladosti vidím pred očami obrysy hada alebo draka, také priesvitné ako hmla. Modlitby za oslobodenie som absolvovala viackrát, ale nič sa nezmenilo. Aj s kňazom som to konzultovala, prenesené je to aj na moju dcéru. V mladosti som bola napádaná aj zlým duchom, že ma neznáma sila v noci zavalila a nemohla som dýchať ani kričať, lebo mi nešiel hlas. To už nemávam. No tým videniam nerozumiem, myslím si, že som hriešna, že nemám niečo odpustené, alebo je na mňa niečo prenesené od mojich predkov, neviem. Myslíte, že by mi pomohla modlitba exorcizmu?

Ak modlitby za oslobodenie nepomáhajú, je to indícia, že problém môže byť psychickej povahy. Preto Vám odporúčam obrátiť sa najprv na odborníkov v tejto oblasti, a to aj čo sa týka Vás aj v prípade dcéry.

Ak sa usilujete úprimne vyznávať zo svojich hriechov pri sviatosti zmierenia a pripravujete sa na to dobrým spytovaním svedomia a kňaz Vám udelí rozhrešenie, hriechy sú Vám odpustené. Preto sa opierajte o tieto fakty a nie o pocity, že ste hriešna alebo že nemáte niečo odpustené. Ide tu o vieru, že mi Boh vo sviatosti zmierenia odpúšťa moje hriechy, a nie o pocity, ktoré prežívam.

122. Chcela by som sa opýtať, keď sa začne moja dcéra modliť, cíti, ako keby horela. A aj vtedy to cíti, keď je na svätej omši. Je to niečo zlé?

Je to pocit. A pocity same o sebe nie sú ani zlé ani hriešne. My často nemôžeme za to, čo prežívame; určité pocity a vášne sa v nás objavujú bez toho, aby sme ich chceli. Modlitba však nie je o tom, čo prežívame alebo cítime. Áno, Boh nám môže niekedy dávať milosť, že počas modlitby vnímame niečo aj svojimi zmyslami, napr. môžeme pri modlitbe cítiť vôňu ruží, kadidla, cítiť teplo alebo až horúčosť v celom tele alebo v niektorej časti tela a pod. Ale toto všetko sú druhoradé veci. Nemáme na nich stavať a venovať im prílišnú pozornosť; nezávisí od nich účinnosť modlitby.

123. Rada by som sa stala členkou kresťanského spoločenstva sv. Michala Archanjela a rada by som i ja bola členom modlitebného tímu, ktorý Vám pomáha pri boji proti tomu zlému. Mohli by ste mi v tomto poradiť?

Na webovej stránke spoločenstva nájdete emailový kontakt. Napíšte, že máte záujem o spoločenstvo. Ak sa nazbiera väčší počet záujemcov, vytvárame novú skupinu, ktorá najprv prechádza približne 1 ročnou samostatnou formáciou. Následne, kto má záujem, je začlenený do spoločenstva.

124. Mám 22-ročnú dcéru, ktorá sa asi v sedemnástich rokoch preorientovala na chlapca, oblieka sa ako chlapec a aj si vyhľadáva dievčatá, s ktorými chodí. Už má teraz druhu vážnejšiu známosť, neviem ako jej môžem pomôcť, najskôr som sa na ňu hnevala, ale teraz ju prijímam ako moju milovanú dcéru a modlím sa za ňu. Dá sa jej nejako ešte pomôcť?

Nie som odborníkom v tejto oblasti, neviem Vám poradiť. Ale je správne, že svoju dcéru milujete a modlite sa za ňu.

125. Náš 15-ročný syn začal intenzívne počúvať hudbu jedného speváka, ktorý ako 21-ročný spáchal samovraždu. Prečítala som si texty jeho piesní a sú plne depresie, smútku, nešťastia, samovražedných myšlienok, nenávisti k rodičom. Nechce o tom so mnou rozprávať, že som paranoidná a všade vidím zlého. Chodíme pravidelne na sv. omše, on miništruje. Skoro každý deň je v kostole. Teraz má problém so spovedaním, ale to pripisujem veku. Ako sa mám postaviť tej jeho hudbe? Má zmysel mu ju zakázať?

Určite nie, lebo ho tým len zraníte a postavíte ešte viac proti sebe. Ak je ochotný s Vami viesť dialóg, tak s ním diskutujte o týchto textoch. Vypočujte si spolu s ním nejakú skladbu a nech hovorí s Vami o pocitoch, ktoré v ňom táto hudba vyvoláva, a tak isto mu hovorte aj Vy o svojich pocitoch. Ak badáte, že sa jeho správanie nejak mení pod vplyvom danej hudby, naznačte mu to. Dajte mu na jednej strane slobodu a na druhej podnety na premýšľanie.

126. Prečo je dôležité preťať negatívne putá, ktoré vznikli pri sexe pred manželstvom? Čo vlastne znamenajú tieto putá, ako sa prejavujú? Vznikajú tieto putá aj inou formou styku, napr. pri orálnom sexe?

O tejto problematike hovoria predovšetkým protestanti Derek Prince a Francis MacNutt (s touto problematikou som sa nestretol zatiaľ u žiadneho katolíckeho autora). Odvolávajú sa na apoštola Pavla (konkrétne na 1 Kor 6,15-17) a hovoria o tzv. duchovnej identifikácií, ku ktorej dochádza cez pohlavný styk. Teda dochádza nielen k spojeniu dvoch tiel, ale aj k duchovnému prepojeniu; vytvára sa puto, ktoré je trvalé, a ktoré nie je možne zlomiť iba rozchodom, ale je potrebná modlitba za rozviazanie. Následkom tohto puta je, že všetkých sexuálnych partnerov, ktorých ste mali pred manželstvom, si prinášate so sebou do manželskej spálne a do manželstva vnášate duchovný zmätok. Preto spomínaní autori odporúčajú, aby sa pastori a kňazi modlili za toto rozviazanie pri všetkých, ktorí vstupujú do manželstva.

Uvedený autori hovoria výslovne o pohlavnom styku a nespomínajú iné sexuálne aktivity, ale to neznamená, že nie sú hriešne.

127. Dobrý deň. Chcem sa spýtať otázku, ale nech je to iba anonymné: Masturbovať je choroba alebo niečo iné a zlé? A ako sa z toho dostať? Keď to človek nechce robiť a má nutkanie to urobiť, je to závislosť?

Masturbácia je veľmi príťažlivá, lebo vďaka nej môžeme ľahko zmenšiť napätie, preskúmať sexuálne pocity a fantázie, a to bez toho, aby sme riskovali, že budeme zranení v rovine vzťahov. Z duchovného pohľadu však umlčuje v nás Ducha Svätého, teda je prekážkou pre duchovný rast. Veriaca osoba si to uvedomuje, a preto prežíva masturbáciu ako zlyhanie; môže cítiť hanbu, vinu, bezmocnosť, dokonca aj hnev voči Bohu, pretože na jednej strane žiada od nej čistotu a na druhej ju necháva samú bojovať s niečím, čo je silnejšie ako ona. Tu treba povedať, že pripočítateľnosť a zodpovednosť za nejaký čin „sa môžu znížiť, ba aj zrušiť nevedomosťou, nepozornosťou, násilím, strachom, návykmi, nezriadenými náklonnosťami a inými psychickými alebo sociálnymi faktormi.“ (KKC 1735). Teda naše správanie je hriešne, len ak máme slobodu. Lenže keď prichádza vlna sexuálnej energie a proces masturbácie sa spustí, sila libida sa stane nútiacou. Vtedy to už môžeme iba chcieť; už nemáme slobodu. A tu platí toto: Keď prežívame niečo, čomu sa nedá vyhnúť, našou prvou povinnosťou pred Bohom nie je vyhnúť sa tomu, ale snažiť sa objaviť príčinu – čo nás pobáda k tomu, aby sme sa správali tak, ako nechceme. Príčinou môže byť napr. stres, úzkosť, samota, nuda, kompenzácia za niečo, čo mi chýba, túžba po intimite, príliš intelektuálny život a nedostatok pohybu, hnev voči sebe samému, znechutenie, odmietanie vlastnej identity, sexuálne zneužívanie v detstve, menštruačný cyklus, mimoriadna túžba po dotyku, pornografia, túžba po odmene, sexuálny podnet a pod. Ak poznáme skutočnú príčinu, vieme s masturbáciou účinnejšie bojovať.

Ako z toho von? Deň čo deň napĺňať svoju myseľ a fantáziu krásnymi myšlienkami a obrazmi. Pravidelne trénovať svoju vôľu dobrými skutkami alebo sebazapieraním. Učiť sa stávať zo svojich pádov do masturbácie (neobrátiť sa proti sebe samému). Pravidelná sviatosť zmierenia. V modlitbe o tom všetkom otvorene hovoriť s Pánom a pomenovať mu konkrétne svoje sexuálne túžby. Veľmi pomáha tiež hovoriť s niekým dôveryhodným bez strachu z odsudzovania o svojich sexuálnych túžbach, predstavách, pudoch, a to aj vtedy, keď problém zostáva dlho nevyriešeným.

128. Modlím sa Modlitbu za ochranu rodiny, modlí sa v nej že sa zbavujem účinku všetkých duchov neviery…. aj duchov čarodejníctva (vrátane Jezabel, Dalily, Kráľovnej Nebies a Apolliona). Kto bola Kráľovná Nebies – je to protiklad k našej nebeskej Matke, ku ktorej sa utiekame a si ju ctíme?

Nepoznám modlitbu, ktorú spomínate. Kráľovná nebies bude pravdepodobne podľa proroka Jeremiáša (7,18) Aštarta alebo Ištar – mezopotámska bohyňa lásky a plodnosti, ktorá bola stotožňovaná s planétou Venuša.

V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť fakt, ktorý ma znepokojuje. V súčasnosti veľa ľudí vyhľadáva a modlí sa podobné modlitby „za ochranu pred rôznymi duchmi“, „za oslobodenie od rôznych duchov“, „modlitby zriekania sa rôznych duchov“ a pod. Mnohí z nich pritom to vôbec nepotrebujú, pretože nezažívajú žiadne mimoriadne pôsobenie zlých duchov vo svojom živote. Niektorí argumentujú tým, že to používajú ako prevenciu. Lenže prevencia, ktorá v nás upevňuje strach z diabla, ktorá upriamuje našu pozornosť viac na diabla ako Boha, ktorá nás vedie k tomu, že vidíme diabla aj tam, kde nie je, je zlá prevencia. Našou úlohou nie je na prvom mieste bojovať proti diablovi, ale plniť Božiu vôľu (porov. Rim 8,29).

 

129. Bola som na niektorých vašich omšiach a bola som prekvapená, čo všetko som sa na nich dozvedela. Kúpila som si obidve vaše knihy a priznám sa, aj keď mám 54 rokov, tak niektoré veci, ktoré sa týkajú okultizmu som nevedela a pochopila až po niekoľkých opakovaných čítaniach. Aj okolo mňa sa dejú rôzne zvláštne veci a priznám sa, že aj ja som raz navštívila tzv. vešticu, ale hneď, keď som vyšla z dverí, tak som to oľutovala. Potom som sa z toho vyspovedala a oľutovala, že som sklamala dôveru nášho Pána. Bola som totiž vo veľmi zlej situácii. Môj príbeh začal ešte dávno, keď som v roku 1988 podstúpila interupciu. Vtedy ma to až tak nemrzelo, nechodila som do kostola, ale svoje dve deti som viedla ku viere, ale bola zlá doba a prispôsobovali sme sa jej a nie vlastnému svedomiu. Po nejakom čase som sa išla vyspovedať z toho ťažkého hriechu a prosila som nášho Pána, aby som otehotnela a stalo sa. Po dvoch dievčatách a 10 rokoch som porodila chlapca Jakuba. Jakub rástol až prišlo 13-14 rokov a začali problémy. Vynechával školu, začal drogovať, nedalo sa to zastaviť. Predával všetko, čo mohol, všetko zlato, čo sme mali doma. Dcéry už boli vydaté a kradol aj im zlaté prstene. Čo sa dalo, to speňažil. Medzitým sa staršej dcére predčasne narodila dcérka, ktorá mala iba 650gr. Išlo jej aj malej o život, moji 4 súrodenci sa odo mňa odvrátili. Môj syn išiel študovať na elektrotechnickú školu, avšak skončil iba 1. ročník. Stále nás klamal, drogoval a predával drogy  no a my s manželom sme sa trápili. A vtedy som si začala vyčítať, že som išla na tu interupciu a že to je trest pre mňa a môjho muža. Začala som mať depresie a navštívila som aj psychiatra a chodievam k nemu doteraz. Moja staršia dcéra prišla pred dvoma rokmi s tým, že čaká bábätko a ja som sa vtedy strašne rozplakala, lebo som vedela, čo sme prežili pri jej prvom pôrode. Strašne som sa o ňu bála a vtedy ma napadla myšlienka, aby som zašla k tej tzv. veštici. Dodnes to ľutujem. Bola som v Levoči poprosiť Pannu Máriu o odpustenie, ale neviem, ako sa s tým vyrovnať, lebo si dávam za vinu to všetko zlo, čo sa okolo mňa a mojich detí deje. Môže ísť o nejaké prekliatie? Vnučka, ktorá sa narodila predčasne je hyperaktívna a má poruchy správania, ale ďakujem Pánu Bohu, že nie je telesne postihnutá. Chlapček sa narodil tiež predčasne a má 2 roky. Modlím sa za nich. Za svojho syna obetujem každú svätú omšu a každé sv. prijímanie. Asi nedostávate takéto dlhé príbehy, ale ak si to prečítate, budem vám veľmi vďačná a ak mi pošlete zopár povzbudivých slov, budem veľmi vďačná vám i nášmu Spasiteľovi. Pán nech vás ochraňuje a sprevádza vás na ceste pozemského života.

Odporúčam Vám, aby ste dali meno svojmu potratenému dieťaťu (je to jedno či mužské alebo ženské). Potom v modlitbe toto dieťa poproste skrze Ježiš o odpustenie, že ste mu nedopriali sa narodiť. Proste ho zároveň, aby sa v nebi prihováralo za Vás a svojich súrodencov. Bolo by vhodné, aby ste to urobili spolu aj s manželom (ak nebude chcieť, urobte to sama). A potom už viac nehovorte o potrate, ale o tom, že máte anjela v nebi, ktorý sa za Vás modlí.

130. V živote som stretol istú osobu, keď som ešte nebol veriaci a zaľúbil som sa do nej… Táto žena vyhlasovala, že má vízie Božie, že trpí dokonca bolesťami Krista na Golgote a podobne. Okrem iného, vedela vyvolať duše mŕtvych, alebo prinajmenšom vedela manipulovať s vedomím ľudí. Keď som sa chcel s niekým zo záhrobného sveta stretnúť, ihneď v tú istú noc ma na pokraji sna a bdenia prišla daná osoba navštíviť. Navštevoval ma aj Satan v rôznych podobách… Modlieval som sa ružence, navštevoval sviatosť zmierenia pravidelne, spovedal sa niekedy každý týždeň…. Ale nikdy som sa nespovedal z praktizovania mágie, lebo, podobne ako napríklad u Pátra Pia, som bol presvedčený, že ide o dar Boží, ktorý ona mala, a vôbec som to nespájal s okultizmom, ale s pravou nábožnosťou. Dokonca hovorievala v mene Boha, Panny Márii, ba dokonca niekedy aj Satana. Keď tvrdila, že Satan ju bičuje a križuje, premodlil som sa pri jej lôžku hodiny ruženec a iné modlitby, dokonca som sa sám bičoval, aby ona tak netrpela…. Roky ma využívala, mala odo mňa materiálne veci, pravidelne sa mi vyhrážala samovraždou, keď som nesplnil nejaké jej želanie a pod. Napokon sa náš vzťah pred niekoľkými mesiacmi definitívne rozpadol, keď mi jej sestra povedala ohavné skutočnosti, ktoré predo mnou moja „láska“ roky tajila a vodila ma za nos. Vtedy som pochopil, že všetko bolo klamstvo, a ona to aj priznala…. Dnes na to obdobie spomínam s hrôzou a neviem, ako som to mohol všetko vydržať. Chodím stále na spovede, modlím sa každý deň ruženec, spravil som si aj birmovku, modlím sa liturgiu hodín… Avšak stále mi zostalo čosi po tom období s ňou. Je to zvláštny hrejivý pocit, ktorý ma opantá vždy, keď mi je ťažko. Vychádza akoby zvnútra a spôsobuje príjemné zimomriavky. Ona to kedysi interpretovala ako objatia Krista a strážneho anjela, čomu už dnes neverím. Ale čo je to potom? Odkiaľ to je? Veď s tými vecami už nemám nič spoločné, dokonca miništrujem aj v kostole a skoro každý deň prijímam Kristovo telo. Alebo môže byť aspoň tento pocit predsa len od Boha? Za tých šesť rokov s ňou som totižto prešiel čírym peklom, dostal som sa aj na psychiatriu… Ale v modlitbe som nikdy nepoľavil a čím väčšmi na mňa ona tlačila svojimi hystériami a pokusmi o samovraždu, predstieraním golgotských a iných bolestí, tým viac som sa noril do modlitby a trávil som v nej mnoho hodín denne. Neskôr sa ukázalo, že takto klamala spolu so mnou viacero mužov… Čo teda robiť? Istý čas som aj ja hovoril jazykmi, uzdravil som jedného človeka z choroby, ale… čiou mocou som to urobil? A čo sú tieto pocity? Som neistý. Nechcem urobiť už nič, čo by urazilo Boha, ak moje dary pochádzali od Zlého a z jeho moci, zriekam sa ich, ale…. Viete to vysvetliť? A môže byť kráľovstvo vnútorne rozdelené? A tie pocity, čo dodnes zažívam, z čoho plynú? Alebo mám urobiť ešte niečo, aby som sa úplne oslobodil od vplyvu tej ženy? Skoro nikto o týchto veciach v mojom okolí nevie, kňazi už vôbec nie, keďže mám s nimi skúsenosti, a hoc nedôverujem veľmi ani vám, takto anonymne predsa len píšem, aby ste mi poradili, čo ešte urobiť. Nemôžem sa dívať na celé to obdobie len negatívne… Dokázal som veľké výsledky na univerzite, naučil som sa ponárať do hlbokej modlitby (dosahoval som stavy, že som plakal a roztriaslo sa mi celé telo pri ruženci), obnovil som svoj vzťah s Cirkvou. Ale negatíva ako hlboké depresie a neistota sa so mnou tiahnu dodnes. Keď sa prevalili priateľkine klamstvá, spomínam si, že som sa pýtal, či je nebo modré, tráva zelená… Bolo to ako prebudiť sa zo sna. A aj moja viera trpela ukrutne a bola tvrdo skúšaná. Napokon som si ju zachoval, ale… poraďte prosím, čo ďalej. Najmä tie slastné pocity tepla vychádzajúce zvnútra a spôsobujúce hlboké upokojenie a akoby istotu, že som milovaný. Odkiaľ sú? Sú to pozostatky zla, alebo naopak je to dobrotivosť Božia, ktorá ma uisťuje o svojej prítomnosti? Vďaka. Ospravedlňujem sa za obšírnosť, ale ináč by bola moja správa neúplná. A čo tie uzdravenia a jazyky? Zrozumiteľné, podotýkam. Aj to bol len diabol?
P.S. Len dodatok, neposielajte ma za ďalším kňazom, ako ste to urobili naposledy, keď som sa Vám odvážil napísať mail… Toto nebudem už nikomu rozprávať. Mail som vám poslal 5. júla 2018. Môžete mi odpovedať tam.

Pocity tepla, ktoré prežívate, môžu pochádza od Boha aj od zlého ducha. Aj Božie aj diabolské pôsobenie v našom živote môže totiž začínať útechou. Rozdiel je v tom, že Božie pôsobenie vždy aj konči útechou a diabolské vždy konči neútechou. Teda otázkou je, čo prežívate potom, keď tieto pocity skončia. V tejto súvislosti Vám odporúčam, aby ste sa vždy po svätom prijímaní modlili nasledujúcu modlitbu: „Pane Ježišu, ty si teraz vo mne a ja som v tebe. Zriekam sa slastných pocitov tepla, ktoré prežívam. Ak nie sú tvojím darom pre mňa, nechcem ich. Zober ich. Amen.“ Ak sa budete vytrvalo modliť nejaký čas túto modlitbu s úprimným srdcom, uvidíte, či tieto pocity zostávajú aj naďalej alebo zmiznú. Ak aj zostanú, buďte vďačný Bohu za nich, ale nevyhľadávajte ich a neupriamujte sa na nich. Podstatným vo vzťahu s Bohom, nie sú tieto pocity, ale viera, dôvera láska voči nemu. Toto musí vo Vás rásť, nie spomínané pocity.

Ak ide o uzdravenie človeka, skúmajte či toto uzdravenie je úplné a trvalé alebo len čiastočné a chvíľkové; či toto uzdravenie priblížilo aj Vás aj uzdraveného viac k Bohu; či vyvolalo aj vo Vás aj v uzdravenom väčšiu vďaku voči Bohu a či vás viedlo k väčšej oslave Boha.

Ak ide o jazyky (poznáme asi 5 druhov charizmy jazykov), treba sa vrátiť k tomu a skúmať, čo ste prežívali počas modlitby v jazykoch a bezprostredne po modlitbe v jazykoch. Taktiež ako „Vaša modlitba“ v jazykoch pôsobila na iných prítomných ľudí. Prípadne, ak to boli nejaké konkrétne jazyky, či už živé alebo mŕtve, a si ešte niečo z nich pamätáte, vyhľadajte ľudí, ktorí vedia ich preložiť a skúmajte ich obsah.

Imrich DegroImrich Degro je katolíckym kňazom pôsobiacim v Košickej arcidiecéze. V roku 2002 ho košický arcibiskup poveril službou exorcizmu pre individuálne prípady a v roku 2010 mu bola pôsobnosť rozšírená na celú Košickú arcidiecézu. Je autorom kníh Pane, príď mi na pomoc, Ničivá sila okultizmu a Príď a uzdrav nás!.

Prečo projekt Spýtajte sa exorcistu?

Projekt Spýtajte sa exorcistu chce byť spojítkom medzi ľuďmi a kňazom povereným službou exorcizmu. Uvedomujeme si, že cesta k nemu je pre mnohých ťažká a týmto ju chceme uľahčiť. Prostredníctvom tohto formulára máte jedinečnú možnosť spýtať sa ho na to, čo Vás trápi.

Tím Zachej.sk

4.8 Užívateľ (8 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Recenzie Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý kto sa zanechá recenziu.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre