Eucharistia

Telo Kristovo, ktoré prijímame počas svätej omše, je tým najväčším darom, aký sme kedy mohli dostať. Uvedomujeme si to však dostatočne a prijímame Eucharistiu s patričnou úctou? Prinášame vám krátke zamyslenie o sile tohto nebeského pokrmu.

Prečítajme si slová o ustanovení Eucharistie pri Poslednej večeri v Evanjeliu podľa svätého Matúša (pozri Mt 26, 26 – 28) a pridajme slová iných svätých autorov na tú istú tému:

Keď jedli, Ježiš vzal chlieb a požehnal ho, a „vzdával vďaky“ (1 Kor 11, 24), lámal ho a dával učeníkom hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ (Lk 22, 19)

Po večeri vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, lebo toto je moja krv novej zmluvy“ (porov. Lk 22, 20), ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. „Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.“ (1 Kor 11, 25)

Tu je všetko, čo o tomto ustanovení máme, okrem toho, že namiesto Lukášovho „dáva za vás“ svätý Pavol hovorí „láme sa za vás“ (pozri 1 Kor 11, 24 v niektorých starobylých textoch). Zmysel každého z nich je rovnaký. Bol vydaný na smrť, zasiahnutý údermi, prebodnutý ranami, neľútostne zavesený na kríži. Bol zlomený. Toto je telo, ktoré nám Ježiš dáva, to isté telo, ktoré malo znášať tieto veci a ktoré ich teraz pretrpelo.

Ešte jedno slovo k textu. Tam, kde Vulgáta prekladá „moja krv, ktorá sa za vás vyleje“ (porov. Lk 22, 20), originál znie, „ktorá sa vylieva“, teda v prítomnom čase. Tak je to aj vtedy, keď hovorí o prostriedkoch, ktorými bude zajatý a usmrtený: „Ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka.“ (Mt 26, 24) V tom prípade hovorí v prítomnom čase, pretože jeho smrť už bola rozhodnutá a  naplánovaná na nasledujúci deň. V  druhom prípade je to preto, aby sme v tom istom čase, keď prijímame jeho telo a krv, mohli považovať jeho smrť za prítomnú. Kresťan, videl si všetky slová, ktoré sa týkajú ustanovenia tohto tajomstva. Aká jednoduchosť! Aká presnosť v týchto slovách! Nič nenecháva na výklad alebo komentár. Ak sa k  nim vôbec dá niečo poznamenať, tak len to, že podľa sily pôvodnej gréčtiny by sme to mali prekladať takto: „Toto je moje telo, moje skutočné telo, to isté telo, ktoré sa dáva za vás. Toto je moja krv, moja skutočná krv, krv novej zmluvy, krv vyliata za vás na odpustenie vašich hriechov.“ V gréckej liturgii sa to uvádza takto: „To, čo sa nám dáva, čo je z tohto chleba a vína, je Ježišovo telo a jeho krv.“

Tam je komentár, ktorý požadujeme. Aká jednoduchosť, aká presnosť, aká sila týchto slov! Keby nám Ježiš chcel dať znamenie, len podobu, vedel by nám to povedať. Veľmi dobre vedel, že Boh pri ustanovení obriezky povedal: „Obrežete mäso… a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami.“ (Gn 17, 11) Keď navrhoval metafory, vedel celkom dobre, ako prispôsobiť svoj jazyk tak, aby bol bez pochybností zrozumiteľný: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený.“ (Jn 10, 9) „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia.“ (Jn 15, 5) Keď robil tieto prirovnania a hovoril v metaforách, evanjelisti to povedali. „Predniesol im aj iné podobenstvo.“ (Mt 13, 24) „Učil ich veľa v podobenstvách.“ (Mk 4, 2) Tu bez akéhokoľvek úvodu, bez akejkoľvek kvalifikácie, bez akéhokoľvek vysvetlenia, ani pred, ani po, nám jednoducho vraveli: Ježiš povedal: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo a toto je moja krv.“ (porov. Mt 26, 26.28)

Toto vám dávam, a čo urobíte vy, keď to prijímate? Navždy si zapamätajte dar, ktorý som vám dal v tú noc. Pamätajte, že som to ja, kto vám ho zanechal a kto urobil toto svedectvo, že som vám zanechal túto Paschu a že som ju jedol s vami, skôr než som trpel. Ak vám dávam svoje telo ako to, ktoré sa má stať a ktoré bolo vydané za vás, a svoju krv ako tú, ktorá bola vyliata za vaše hriechy, slovom, ak sa vám dávam ako obeť, jedzte ju ako obeť a  pamätajte, že je to prísľub, že to bolo obetované za vás. Ó, môj Spasiteľ: aká jednoduchosť, a predsa aká autorita a moc je v tvojich slovách! „Žena, si oslobodená od svojej choroby.“ (Lk 13, 12) V tej chvíli bola uzdravená. „Toto je moje telo“ – je to jeho telo. „Toto je moja krv“ – je to jeho krv. Kto môže takto hovoriť, ak nie ten, kto má všetko v rukách? Kto môže urobiť, aby sa mu verilo, okrem toho, pre ktorého robiť a hovoriť je to isté?

Moja duša, zastav sa tu a nepokračuj ďalej. Ver tak jednoducho, tak silno, ako to povedal tvoj Spasiteľ, s podriadenosťou, ktorá zodpovedá jeho autorite a moci. Opäť chce vidieť v tvojej viere tú istú jednoduchosť, s akou vyslovil tieto slová. V starobylom obrade svätého prijímania kňaz povedal: „Telo Ježiša Krista“ a veriaci odpovedali: „amen“ alebo „tak je“ a „krv Ježiša Krista“ a veriaci odpovedali: „amen“, „tak je“. Všetko sa naplnilo. Všetko bolo povedané. Všetko bolo vysvetlené. Mlčím. Verím. Adorujem.

Zamyslenie pochádza z knihy Pôstny navigátor, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.

Martina Bednáriková, Zachej.sk

3.3 Užívateľ (4 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre