Ctižiadostivý baskický dôstojník zasiahnutý milosťou

Viete, že od 20. mája 2021 slávime Rok svätého Ignáca?

Nikdy som veľmi nerozumel informačným technológiám. Dlho som mal napríklad problém pochopiť, čo je to operačná pamäť. Teraz už viem, ako funguje, pomohlo mi k tomu MDŽ. 8. marca je totiž moja operačná pamäť pravidelne preplnená troma položkami: prvou je M, druhou D a treťou Ž. To má za následok, že prakticky vždy zabudnem na štvrtú, ktorá sa do mojej RAM-ky už jednoducho nevojde: narodeniny jedného môjho blízkeho príbuzného. Našťastie sa môj mozog vždy pred spaním zresetuje, vďaka čomu sa uvoľní miesto v mojej krátkodobej pamäti a rozsvieti sa kontrolka signalizujúca problém. Po tom, čo ho identifikujem, zmobilizujem posledné zvyšky svojej mentálnej energie a napíšem narodeninové prianie. Cítim sa pri tom trochu hlúpo, no utešuje ma vedomie, že každého poteší, keď mu zapípa narodeninová esemeska. Čo na tom, že o polnoci?

Na základe tohto zistenia by som povedal, že z dlhodobého hľadiska je moja krátkodobá pamäť na celý zvyšok roku 2021 beznádejne obsadená. Veď posúďte sami: od 8. decembra minulého roku máme Rok svätého Jozefa, od 19. marca toho roku Rok rodiny a aby toho nebolo málo, 20. mája začína ešte jeden, síce nie až tak medializovaný, no potenciálne veľmi prínosný jubilejný Rok svätého Ignáca. Ak ešte máte vo svojej operačnej pamäti trochu miesta, odporúčam vám zvážiť jeho zaradenie do nej, myslím, že sa mu oplatí venovať zopár bajtov.

O čo vlastne ide? Ignaciánske jubileum bude trvať od 20. mája 2021 do 31. júla 2022. Na jeho začiatku si pripomenieme 500 rokov odo dňa, keď bol Ignác pri obrane španielskeho mesta Pamplona zranený delovou guľou, čo bol počiatočný bod procesu jeho obrátenia. V rámci jubilejného roka si pripomenieme ešte jedno ignaciánske výročie – 12. marca 2022 uplynie 400 rokov od Ignácovej kanonizácie. (Od kanonády sa teda dostávame ku kanonizácii.)

Ústredným motívom Ignaciánskeho roka budú Ignácove Duchovné cvičenia. Jezuiti, celá jezuitská duchovná rodina i všetci ostatní, ktorí prejavia záujem, sú pozvaní kuznovuobjaveniu a efektívnejšiemu čerpaniu z pokladu, ktorý pre celú Cirkev predstavuje tento Ignácov „manifest“ a „ústavný zákon“ jezuitského života a duchovnosti.

Na takomto malom priestore je zrejme nemožné pár slovami zhrnúť celé bohatstvo Duchovných cvičení, preto sa o to ani nebudem pokúšať a predložím len zopár podnetov, ktorých výber je, otvorene priznávam, značne subjektívny. Prípadní záujemcovia nech ho berú ako podnet na hľadanie objektívnejšieho, alebo ešte lepšie, svojho vlastného, osobne spracovaného pohľadu na Ignácovo dielo a osobnosť.

Moja „definícia“ Duchovných cvičení je založená na jednej z možných definícii Ignácovej osobnosti, ktorá znie: Ctižiadostivý baskický dôstojník zasiahnutý milosťou. V skutočnosti je to skôr šifra než definícia. Pokúsim sa ju tu v krátkosti „dešifrovať“.

Ctižiadostivý: Pred Ignácovým obrátením hýbali celým jeho životom svetské ambície. Ambicióznosť ho neopustila ani po ňom, no nadobudla celkom inú podobu – Ignác zahorel túžbou po kresťanskej dokonalosti, ktorá v ňom zostala živá, ba možno povedať, že vzrastala až do okamihu jeho smrti. Tak isto ako Ignácov život, aj jeho Duchovné cvičenia nesú nezmazateľnú pečať tejto „svätej ctižiadosti“. Sú adresované všetkým tým, ktorí hľadajú niečo viac než to, čo im ponúka „folklórne kresťanstvo“, tým, ktorí nechcú uviaznuť na plytčine priemernosti a prespať svoj život, ukolísaní monotónnymi vlnkami hlavného prúdu.    

Baskický: Svätý Ignác figuruje v mysliach mnohých ľudí ako suchopárny intelektuál a umŕtvený, priam neživý askét, čo je veľmi diskutabilná predstava. Ignác pochádzal z baskickej šľachtickej rodiny a jeho baskický temperament sa v ňom určite nemohol celkom zaprieť. To sa odráža aj v jeho Duchovných cvičeniach. Nie sú v prvom rade zbierkou zbožných úvah. Ignác v nich kladie mimoriadny dôraz na prácu s citovými hnutiami duše a predstavivosťou. Pochopil totiž, že na to, aby sa mohla odohrať hlboká premena človeka, nestačí pochopiť pravdu, ale treba ju aj vnútorne, „až do špiku kostí“ precítiť. Vyjadrené terminológiou modernej psychológie – na to, aby sa pozitívna zmena dotkla najhlbších vrstiev osobnosti človeka, je potrebné efektívne zapojiť aj emócie a imagináciu.

Dôstojník: Svätý Ignác bol pôvodným povolaním vojak a ako taký mal určite značný zmysel pre poriadok a disciplínu, čo sa pretavilo aj do jeho Duchovných cvičení. Rozvinul v nich veľmi konkrétnu a systematickú metódu duchovného rastu, ktorá má jasne definované ciele. Jedným z nich je, aby si človek usporiadal svoje vnútro, emócie, priority, jedným slovom, aby si „upratal“ v hlave a srdci. V dnešnej chaotickej dobe je to azda ešte aktuálnejšie než za Ignácových čias. Ďalšou „vojenskou“ črtou Duchovných cvičení je, že sú poňaté ako „výcvik“, alebo ak chcete, „tréning“, teda nie je to žiadna „pohodička“, ale tvrdá drina. Tvrdá, ale radostná, porovnateľná s drinou atléta, ktorý trénuje na olympiádu, či námahou horolezca zdolávajúceho vytúžený štít.

Zasiahnutý: Duchovné cvičenia nie sú teoretickým, akademickým dielom, ktoré napísal povznesený intelektuál vzdialený bežnému životu a jeho problémom. Ignác bol človekom, ktorý bol hlboko zasiahnutý, zranený na tom najcitlivejšom mieste svojej osobnosti – vo svojej ctižiadosti, a ako taký je veľmi blízky dnešným ľuďom zmietanými vnútornými i vonkajšími zápasmi. Ignác musel podstúpiť nesmierne dramatický duchovný i psychologický boj, pri ktorom ho sužovali trýznivé škrupule, asketické excesy, ku ktorým ho doháňala nerozvážna duchovná horlivosť a mnohé iné pokušenia.

Milosťou: Alfou aj omegou Duchovných cvičení je milosť. Vznikli ako ovocie pôsobenia Božej milosti vo svätom Ignácovi a k nej aj smerujú. Duchovné cvičenia nie sú samoúčelnou príručkou osobného rozvoja, ale predstavujú cestu duchovného očisťovania a rastu, ktorej cieľom je otvorenie sa Božej milosti a láske. Táto skutočnosť je  veľmi výstižne vyjadrená v záverečnej modlitbe Duchovných cvičení, ktorá predstavuje ich vrcholný bod a definitívne vyústenie. Je v nej dokonale zhrnutá podstata ignaciánskej spirituality, preto ju tu použijem ako záverečnú syntézu mojej úvahy: 

Vezmi, Pane, a prijmi celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a celú moju vôľu. Všetko čo mám a čo vlastním, ty si mi to dal. Tebe, Pane, to vraciam; všetko to je tvoje, nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle. Daj mi len svoju lásku a milosť, lebo tá mi stačí. Amen.

Martin Csontos

Foto: americamagazine.org

Súvisiace produkty s touto modlitbou​​

Duchovný boj
a rozlišovanie duchov
Jezuitský návod
(takmer) na všetko
Pozeraj sa a počúvaj
5 Užívateľ (2 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre