Zo zákulisia kresťanského kníhkupectva Zachej.sk
V nedeľu 11.4. oslavujeme sviatok svätej talianskej mystičky Gemmy Galgani. Pri tejto príležitosti sme si pre vás prichystali úryvok z novej knihy Neuhasiteľný plameň Gemmy Galgani, ktorá rozpráva príbeh života tejto svätice očami jej spovedníka o. Germana.
Situáciu, o ktorej sme presvedčení, že je zúfalá – neriešiteľná, pozná mnoho ľudí. Človek v takýchto chvíľach často prepadá skepse až zúfalstvu. Blúdi vo vlastných myšlienkach. Zrazu si uvedomuje svoju obmedzenosť a nemohúcnosť. Plný žiaľu hľadá niekoho, kto by mu pomohol.
Veriaci kresťan má možnosť v zložitej situácií volať na funkčnú „tiesňovú linku“ a prosiť o pomoc. Jeho úžasnou a nenahraditeľnou výsadou sú slová evanjelia: „Proste a dostanete!“ (Mt 7,7)
Ježiš nás povzbudzuje, aby sme sa v našich starostiach s dôverou obracali „na nebo“. To znamená, že o pomoc môžeme prosiť nielen Všemohúceho Boha, Nebeskú Matku Máriu, anjelov, ale aj nespočetný zástup svätcov a svätíc, ktorí sa ochotne môžu za nás prihovárať a vyprosovať nám potrebné milosti a požehnanie.
Katarína Emmerichová sa narodila v druhej polovici osemnásteho storočia v malej dedinke v Nemecku. Pochádzala z chudobnej rodiny – bola dieťaťom roľníkov. Napriek svojej chudobe sa vyznačovala skutkami duchovného i telesného milosrdenstva, pomáhala núdznym, odkladala z toho mála, čo mala. Tak opisuje jej život Thomas Wegener v knihe Anna Katarína Emmericová – životopis.
Od mladého veku dostala túžbu zasvätiť svoj život Bohu v reholi. Narazila na odpor svojej rodiny voči jej túžbe ísť do kláštora. Pre jej chudobu ju nechceli prijať, ale po vstupe sa osvedčila svojou pracovitosťou a pokorou. Niekoľko rokov prežila v reholi augustiniánok, kde túžila byť poslednou zo všetkých.
Katarína bola znamením v dobe, keď Cirkev bola napádaná z mnohých strán, keď sa všade, i medzi duchovenstvom, rozmáhala vlažnosť vo viere. V Nemecku sa vzmáhal protestantizmus, biskupi boli dosadení proti vôli pápeža. Aj preto sa Katarína veľa obetovala za pápeža.
Don Bosco cestoval v roku 1883 vlakom do Turína z víťazného pobytu v Paríži, kde mu ako obdivovanému a vyhľadávanému mužovi v Cirkvi, zakladateľovi veľkého saleziánskeho diela, vzdali hold tie najsilnejšie a najdôležitejšie osobnosti. Počas cesty oslovil svojho spolupracovníka dona Rua: „Spomínaš si na tú cestu, ktorá vedie z Buttigliery na Becchi? Tam napravo je kopec, na tom kopci domček, na úpätí kopca sa až k ceste rozprestiera lúka. V tom biednom domčeku som býval ja a moja matka. Na tej lúke som ako desaťročný pásaval kravy. Keby všetci títo páni vedeli, že tak oslavujú úbohého sedliačika, há? To sú žarty Prozreteľnosti!“
Vtipný citát zo záverečnej časti životopisného diela Svätý Don Bosco od trojgeneračnej skupiny autorov Domenico Agasso, Renzo Agasso, Domenico Agasso ml., vystihuje jednu z vlastností, ktorými si „zázračný muž z Turína“ získal srdcia mnohých mladých chlapcov. Zmysel pre humor a veselosť sú totiž nadčasové vlastnosti potrebné v každej dobe a charakterizujú väčšinu svätých.
