Katarína Emmerichová sa narodila v druhej polovici osemnásteho storočia v malej dedinke v Nemecku. Pochádzala z chudobnej rodiny – bola dieťaťom roľníkov. Napriek svojej chudobe sa vyznačovala skutkami duchovného i telesného milosrdenstva, pomáhala núdznym, odkladala z toho mála, čo mala. Tak opisuje jej život Thomas Wegener v knihe Anna Katarína Emmericová – životopis.
Od mladého veku dostala túžbu zasvätiť svoj život Bohu v reholi. Narazila na odpor svojej rodiny voči jej túžbe ísť do kláštora. Pre jej chudobu ju nechceli prijať, ale po vstupe sa osvedčila svojou pracovitosťou a pokorou. Niekoľko rokov prežila v reholi augustiniánok, kde túžila byť poslednou zo všetkých.
Katarína bola znamením v dobe, keď Cirkev bola napádaná z mnohých strán, keď sa všade, i medzi duchovenstvom, rozmáhala vlažnosť vo viere. V Nemecku sa vzmáhal protestantizmus, biskupi boli dosadení proti vôli pápeža. Aj preto sa Katarína veľa obetovala za pápeža.
