ZIMA. ZIMA. ZIMA.
Ale mám nápad, poďme sa tento víkend zahuhňať do deky s teplým kakaom alebo horúcim čajom a na chvíľku sa robiť, že sobotňajšie upratovanie neexistuje. A hlavne, vypnime sa od práce a poďme si čítať.
Je piatok a navrhujem, aby sme blížiaci sa víkend brali veľmi zodpovedne. Zodpovedne k našim unaveným dušičkám z celého týždňa. V jedno obdobie svojho života som sa bála ticha a skrze to plynulo, že som sa začala báť ostávať s knihou sama. Desilo ma to zvláštne prímerie, nevedela som sa s ním spojiť, potrebovala som neustále nejaké podnety, len aby som nepočula svoje vlastné myšlienky. A toto nezdravé zahltávanie ma odďaľovalo od toho, aby som sa stretla sama so sebou. A hlavne, aby som sa stretla s Pánom Bohom, s pokojom Božím.
Možno to znie šialene, ale ja verím, že Pánu Bohu sa páči, že čítame a túži, aby sme sa zastavili a boli bez hluku. Hoci mu rozumie. Rozumie, že ticho nás desí. Že sa bojíme, čo všetko v ňom môžeme nájsť. A hoci to bude spočiatku ťažké, stojí to zato. A ozaj niet nad ticho s knihou. A nebojte sa, že vás to bude nudiť. Veď knižky sú plné slov a melódií aj bez televízie či počítačov.
Juj a skoro by som zabudla, odporúčam vám tieto knižky na víkendové čítanie: