Posts tagged with "svedectvo života"

Recenzia na knihu Lazár, poď (von)! 

Priznávam: som knihomoľka. Čítam veľmi veľa a tak často, ako sa dá (…a niekedy aj vtedy, keď sa nedá). Už sa Vám niekedy stalo, že ste sa po ceste začítali a s hlavou v knihe narazili do pouličného stĺpa? Mne áno, dokonca viackrát). Všetky knihy, ktoré som nebola schopná pustiť až dovtedy, kým som ich nedočítala, by som však napriek svojím rozsiahlym čitateľským skúsenostiam vedela zrátať na prstoch jednej ruky. Nech už je dôvod mojej prieberčivosti akýkoľvek, môžem len s radosťou konštatovať, že aj na Slovensku vzniklo dielo, ktorému sa moju pomyselnú latku podarilo zdolať. Prečo by však nevšedné svedectvo potrápenej viery Lazár, poď (von)! z pera Márie Martiny Marthini malo zaujať aj Vašu pozornosť?

„Pri posledných slovách som už mala v krku poriadnu gundžu. Asi zo všetkých tých prehltnutých sĺz. Mamka sa iba nostalgicky usmievala a mlčala. Sedela som oproti nej na stoličke, čelá sme mali opreté o seba a držali sme sa za ruky. V mäkkosti jej pokožky presiaknutej chorobou som cítila mäkkosť jej lásky ku mne. Lásky, akou ma nemiloval a nikdy už nebude milovať nijaký človek na tejto zemi…“

Read More

Max Kasparů: Nebudem hrať divadlo pred Božou tvárou (recenzia)

Autor viac ako 20 kníh a nespočetného množstva prednášok absolvovaných po celom Slovensku aj v Čechách. Kto by to meno nepoznal? Max Kasparů. Človek ktorého charakteristickou črtou je zdravý sedliacky rozum.

Dokonalý znalec ľudskej povahy, fascinovaný dušou človeka. Psyché a jej tajomné odtienky, ktoré u neho rezolútne zvíťazili nad zubárčinou. Milovník esperanta a chlapík, ktorý je vďačný za to, že sa vôbec narodil. Držiteľ siedmich titulov pred menom aj za menom a napriek tomu (či práve kvôli tomu?) s intenzívnym ťahom k normálnosti života. Osobnosť s pestrou cestou vedúcou cez povolanie lekára, manžela, diakona až k službe gréckokatolíckeho kňaza. Lekár nielen v ambulancii, ale aj v spovedelnici.

Možno preto taký dlhý úvod, že je to už viac ako dvadsať rokov, čo mi riadky Maxa Kasparů pomútili hlavu. A najlepšie na tom je, že toto chvíľkové stratenie pôdy pod nohami malo za následok nájdenie – vtedy tak potrebnej – stability. Paradox? Možno. A možno priamy zásah.

Jeho najnovšia kniha Nebudem hrať divadlo pred Božou tvárou je príjemným rozhovorom, v ktorom autor odpovedá aj na menej príjemné otázky. O psychopatoch neschopných manželstva, o vnútornom rozklade Európy, o Overtonovom okne, o hlúpych rodičoch, ktorí svojim deťom viac škodia ako pomáhajú… Je však aj o pekných spomienkach na jeho detstvo, štúdium, o láske k holubom, divadlu, o psychohygiene, či o bleskovom randení so svojou budúcou manželkou.

V tejto knihe vedľa seba tancujú otázky a odpovede na parkete zvanom život. Maxa vnímam presne takto: ako múdreho a skúseného lektora tanca, ktorý ovláda nielen základné kroky, ale aj umenie žiť. Pozorovať, analyzovať, vyhodnotiť, nadobudnúť a o to nadobudnuté sa zrozumiteľne podeliť.

Keď človek zostarne (no dobre, dozreje), tam už veľa toho na výber nezostane. Buď sa obzrie späť, vidí mnoho premárneného času, je zatrkpnutý a nemá čo ponúknuť tým okolo seba. Alebo presne naopak: je ako nekonečná truhlička plná cenností a pokladov, ktoré z neho prýštia a obohacujú všetkých naokolo.

Nebudem hrať divadlo pred Božou tvárou ma jednoznačne obohatilo. Knihu som prečítala na jedno posedenie a ani mi nenapadlo odložiť ju skôr, ako ju dočítam. Rušivo však na mňa pôsobili niektoré opakujúce sa otázky. Škoda. Celkový dojem z knihy však zostal pozitívny a už sa teším na ďalšiu. Autor sa totiž ešte v roku 2016 “vyhrážal,” že sa chystá oddychovať s papierom a perom v ruke. Aký skvelý nápad!

<Kúpiť knihu Nebudem hrať divadlo pred Božou tvárou>

Autorka recenzie: Zuzana Ring

Bibliografický popis: KAŠPARŮ, M. 2017. „Nebudem hrať divadlo pred Božou tvárou,“ Bratislava : BeneMedia, 205 s., viazaná, ISBN 978-80-972587-1-9.