Zo zákulisia kresťanského kníhkupectva Zachej.sk
V sobotu 15. augusta oslavujeme významný mariánsky sviatok: Nanebovzatie Panny Márie. Pri tej príležitosti sme si pre vás pripravili 5 zaujímavostí týkajúcich sa tejto udalosti. Sme si istí, že sa medzi nimi nájde aj fakt, o ktorom ste doteraz nevedeli.
Rozjímanie nad ružencom podľa videní bl. Anny Kataríny Emmerichovej (zamyslenie)
„Tieto videnia mi dal môj Ženích, keď som sa sťažovala na svoje utrpenie a na svoju úbohosť a hlavne na to, že vidím toľko vecí a ničomu nerozumiem. Videnia som nedostala pre seba, ale dostala som ich ako dar. Aby sa o nich dozvedeli ďalší ľudia, musím im o nich povedať, aby sa nám podarilo prebudiť čo najviac uzavretých a do seba zahľadených ľudí. Ešte nie je čas na zázraky. Boh mi dáva tieto videnia na znak toho, že zostáva so svojou Cirkvou až do konca dní.“
Toto sú vlastné slová autorky videní, s ktorými sa čitateľ stretne na stránkach knihy Rozjímanie nad ružencom podľa videní bl. Anny Kataríny Emmerichovej. Katarína si bola jasne vedomá veľkosti tohto daru, ktorý dostala v takej miere, ako nikto pred ňou ani po nej, ako jej to povedal sám Ježiš. Katarína však dané vízie nedostala zadarmo. Jej veľké utrpenie, ktoré prežívala v zjednotení s Kristom za spásu sveta bolo daňou, ktorú platila Božej spravodlivosti, aby tak získala pre duše milosrdenstvo. A to milosrdenstvo aj vo forme týchto vízií, ktoré môžu pomôcť prehĺbiť našu vieru v dobe, ktorá niekedy zákernými spôsobmi napáda pravdu.
A veľmi vhodne sú tieto vízie vložené do modlitby posvätného ruženca, ktorý si Matka Božia tak veľmi praje a odporúča ho ako mocnú zbraň proti zlému duchu. Už v legende o pôvode tejto modlitby sa spomína, že ruženec podarovala Panna Mária ako pomoc v boji proti bludom. Ale podstatnou časťou modlitby ruženca je rozjímanie. Veď modlitba ruženca je akoby sme sedeli pri nohách Matky Božej a počúvali jej spomienky na udalosti jej života s Kristom. Podobne ako rodina sa rada zahľadí na fotoalbum, kde si rada pospomína na svoju minulosť, aby tak nezabudla na svojich predkov a na svoju identitu, tak aj ruženec je akoby fotoalbum Matky Božej, ktorý si s ňou prezeráme, a ktorému nám Ona pomáha rozumieť.
Mesiac máj, v ktorom sa príroda oblieka do krásneho šatu, venujeme presvätej Panne. Rovnako aj mesiac, kedy sa celá príroda oblieka do pestrofarebných šiat a pomaly sa zbavuje svojej nádhery, zasväcujeme svätej Matke Božej. Október ako mesiac Panny Márie sa odvodzuje od sviatku Ružencovej Panny Márie, ktorý sa slávi 7. októbra.
V antických časoch bolo zaužívaným zvykom upliesť z krásnych a voňavých ruží veniec, ktorý sa potom odovzdal významným osobnostiam, čím sa vzdala danej osobe veľká česť. Veľmi známe sú napr. vavrínové vence, ktoré dostávali mnohé významné osobnosti, cisári alebo víťazi olympijských súťaží v starovekom Grécku. Ruženec je teda veľkou cťou, ktorou si uctievame Matku Božiu, pretože ona na tento svet priniesla víťaza nad hriechom, diablom a smrťou. Náš duchovný veniec nie je uvitý len z takých obyčajných ruží, ale zo slov, ktoré vyslovil sám anjel Boží, keď Panne zvestoval tú najväčšiu udalosť dejín: vtelenie Boha (Zdravas, milosti plná, Pán s tebou – Lk 1, 28). Pokračujeme slovami, ktoré Alžbeta vyslovila, keď ju naplnil Duch Svätý pri stretnutí s Bohorodičkou (Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života – Lk 1, 42). A tak sa obraciame na Máriu slovami neba (anjel) i zeme (Alžbeta). A tým pozdravujeme Máriu v mene neba i zeme.
Predstavenie novinky.
Pri modlitbe ruženca často zápasíme s roztržitosťou a monotónne odriekanie Zdravasov v nás môže vyvolať skôr pocit nudy ako kontemplatívnej modlitby. Nepochopenie podstaty ruženca a vopred utkvelá predstava „dlhej modlitby“ odradí ľudí od úmyslu modliť sa ruženec ešte skôr, ako vôbec začnú.
Naliehavé prosby a výzvy Panny Márie o nutnosti modliť sa ruženec, ktoré nám adresuje prostredníctvom svojich zjavení, by nás nemali nechať ľahostajnými a nečinnými. Panna Mária dôrazne hovorí, že ruženec je najúčinnejšia a jediná zbraň v boji proti diablovi a zlu, ktoré vládne vo svete.
Krátka ale o to pútavejšia publikácia o veľkom divotvorcovi. Tak by som nazval brožúrku Svätý Šarbel Machlúf o svätom Šarbelovi s podtitulom „život, posolstvo, modlitby a pobožnosti“. Vskutku, svätý Šarbel, syn Maronitskej cirkvi prežil výnimočný a pritom veľmi jednoduchý život. Boh mu dal vykonať veľké veci vďaka jeho pokore.
Modlí sa na obyčajnom ruženci.
Na kríž:
Ježiš Kristus, náš Božský Spasiteľ, buď k nám a celému svetu milostivý a milosrdný. Amen.
Na veľké zrnká:
Namiesto Otčenášov : Večný Otče! Obetujem Ti Sväté Rany nášho Pána Ježiša Krista, aby sa zahojili rany našich duší.
Na tri za sebou nasledujúce zrnká:
(s cirkevným schválením Arcibiskupského úradu v Trnave)
Na začiatku:
1x Otčenáš,
1x Zdravas’ Mária
1x Verím v Boha.
Na velkých zrnkách:
Táto modlitba sa môže modliť na zrnkách ruženca.
1x Nech Otec prikáže, nech Syn zariadi a Duch Svätý nech upokojí srdcia našich prenasledovateľov.
10x Príď, Duchu Svätý, osvieť srdcia tých, ktorí nám môžu pomôcť a mať s nami zľutovanie.
1x Sláva Otcu
Na kríži, Ježiš Kristus, náš Božský Spasiteľ, buď k nám a celému svetu milostivý a milosrdný. Amen!
Na veľké zrnká (namiesto Otčenášov):
Večný Otče! Obetujem Ti Sväté rany našich duší.
Na tri za sebou idúce zrná:
Úvod:
Obetujeme za celý svet: S celým nebom, v mene celého ľudstva a za celé ľudstvo, s dušami v očistci a za duše v očistci. A koľkokrát sa modlím, toľkokrát som schopný/á spoliehať sa na Božie milosrdenstvo každou modlitbou, hoci na to nemyslím.
Svätý Michal Archanjel, bráň nás v boji proti zlosti a úkladom diablovým, buď nám ochranou, pokorne prosíme, nech ho zavráti Boh! A ty, knieža nebeského vojska, Božou mocou zažeň do pekla Satana a iných zlých duchov, ktorý blúdia po svete na skazu duší. Amen.
Ruženec k sv. Jozefovi sa modlíme v ťažkých zložitých životných situáciách ako účinnú prosbu o pomoc k pestúnovi nášho Pána Ježiša.
1. Ježiš, ktorý si vyvolil sv. Jozefa za ženícha presvätej Panny.
2. Ježiš, ktorý miloval sv. Jozefa ako pozemského Otca.
3. Ježiš, ktorý bol poslušný sv. Jozefovi.
4. Ježiš, ktorý sa so sv. Jozefom modlil a pracoval
5. Ježiš, ktorý ustanovil sv. Jozefa za patróna Cirkvi.
