Posts tagged with "rozhovor"

Michal Zamkovský – Spovedal som Slovensko (recenzia)

Spoveď. Šesť písmen, ktorým sa niektorí katolíci vyhýbajú dôkladnejšie ako čert krížu. Nech už je príčinou ich strachu, pýchy či hanby čokoľvek, faktom stále zostáva, že bez spovede niet katolíka. Či si to už totiž uvedomujeme alebo nie, táto sviatosť je pre náš každodenný život s Bohom rovnako nevyhnutná ako vzduch, ktorý dýchame. Vedeli ste, že známy rakúsky neurológ a psychiater Viktor Frankl považoval spoveď za mimoriadne účinnú formu terapie? Túto jednoduchú pomoc, ktorá sa nám núka prostredníctvom našich kňazov, by sme si teda rozhodne nemali nechať ujsť. Svoje o tom vie aj redemptorista Michal Zamkovský, ktorý v knihe rozhovorov s Imrichom Gazdom a Pavlom Rábarom pod názvom Spovedal som Slovensko približuje tajomstvo milosrdenstva, ktoré ako ľudia na tejto strane večnosti nikdy v plnosti nedokážeme pochopiť…

Spovedal som Slovensko

Read More

Max Kasparů: Nebudem hrať divadlo pred Božou tvárou (recenzia)

Autor viac ako 20 kníh a nespočetného množstva prednášok absolvovaných po celom Slovensku aj v Čechách. Kto by to meno nepoznal? Max Kasparů. Človek ktorého charakteristickou črtou je zdravý sedliacky rozum.

Dokonalý znalec ľudskej povahy, fascinovaný dušou človeka. Psyché a jej tajomné odtienky, ktoré u neho rezolútne zvíťazili nad zubárčinou. Milovník esperanta a chlapík, ktorý je vďačný za to, že sa vôbec narodil. Držiteľ siedmich titulov pred menom aj za menom a napriek tomu (či práve kvôli tomu?) s intenzívnym ťahom k normálnosti života. Osobnosť s pestrou cestou vedúcou cez povolanie lekára, manžela, diakona až k službe gréckokatolíckeho kňaza. Lekár nielen v ambulancii, ale aj v spovedelnici.

Možno preto taký dlhý úvod, že je to už viac ako dvadsať rokov, čo mi riadky Maxa Kasparů pomútili hlavu. A najlepšie na tom je, že toto chvíľkové stratenie pôdy pod nohami malo za následok nájdenie – vtedy tak potrebnej – stability. Paradox? Možno. A možno priamy zásah.

Jeho najnovšia kniha Nebudem hrať divadlo pred Božou tvárou je príjemným rozhovorom, v ktorom autor odpovedá aj na menej príjemné otázky. O psychopatoch neschopných manželstva, o vnútornom rozklade Európy, o Overtonovom okne, o hlúpych rodičoch, ktorí svojim deťom viac škodia ako pomáhajú… Je však aj o pekných spomienkach na jeho detstvo, štúdium, o láske k holubom, divadlu, o psychohygiene, či o bleskovom randení so svojou budúcou manželkou.

V tejto knihe vedľa seba tancujú otázky a odpovede na parkete zvanom život. Maxa vnímam presne takto: ako múdreho a skúseného lektora tanca, ktorý ovláda nielen základné kroky, ale aj umenie žiť. Pozorovať, analyzovať, vyhodnotiť, nadobudnúť a o to nadobudnuté sa zrozumiteľne podeliť.

Keď človek zostarne (no dobre, dozreje), tam už veľa toho na výber nezostane. Buď sa obzrie späť, vidí mnoho premárneného času, je zatrkpnutý a nemá čo ponúknuť tým okolo seba. Alebo presne naopak: je ako nekonečná truhlička plná cenností a pokladov, ktoré z neho prýštia a obohacujú všetkých naokolo.

Nebudem hrať divadlo pred Božou tvárou ma jednoznačne obohatilo. Knihu som prečítala na jedno posedenie a ani mi nenapadlo odložiť ju skôr, ako ju dočítam. Rušivo však na mňa pôsobili niektoré opakujúce sa otázky. Škoda. Celkový dojem z knihy však zostal pozitívny a už sa teším na ďalšiu. Autor sa totiž ešte v roku 2016 “vyhrážal,” že sa chystá oddychovať s papierom a perom v ruke. Aký skvelý nápad!

<Kúpiť knihu Nebudem hrať divadlo pred Božou tvárou>

Autorka recenzie: Zuzana Ring

Bibliografický popis: KAŠPARŮ, M. 2017. „Nebudem hrať divadlo pred Božou tvárou,“ Bratislava : BeneMedia, 205 s., viazaná, ISBN 978-80-972587-1-9.