Pamätáte si príbeh nechceného novorodeného dievčatka zo 16. kapitoly Knihy proroka Ezechiela? Táto dojímavá paralela o vyvolenom ľude, ktorý sa Bohu napriek Jeho prijatiu, dobrote, starostlivosti a láske postavil chrbtom mi vždy pripadala veľmi vzdialená. Na jednej strane som nedokázala pochopiť pohrdnutie, ktoré ľudia vo svojej zaslepenosti Bohu uštedrili; na strane druhej som nevedela prijať ani Otcovu voľbu, ktorou toto „nevďačné plemeno“ napokon povýšil na svoju nevestu. Áno, viem; našou úlohou tu na Zemi nie je rozumieť nevšednému Božiemu konaniu, ale priblížiť sa k jeho milujúcemu srdcu. Niekedy sa však jedno bez druhého nezaobíde, nech by sme sa akokoľvek snažili…
Román Francine Riversovej zasadený do obdobia 50. rokov minulého storočia Most do prístavu je alegóriou hneď dvoch biblických príbehov. Okrem podobnosti s rozprávaním proroka Ezechiela totiž v mnohom pripomína aj obľúbené podobenstvo o márnotratnom synovi z Lukášovho evanjelia. Autorkin zámer je jasný – upriamiť našu pozornosť na nekonečnosť Božej lásky a pripomenúť svetu Jeho otvorenú náruč, ktorá zostáva až príliš často celkom prázdna a nepovšimnutá.
