Keď som prvý krát zbadala v ponuke obálku tejto knihy, bola som zmätená. O nič lepšie to nebolo aj keď som už knihu držala v rukách. Veď predsa od otca Vellu som bola zvyknutá na úplne iný žáner. No moja zmätenosť sa rýchlo rozplynula, keď som začala túto knihu čítať. Sám otec Elias predpokladal, že jeho čitatelia budú trošku zaskočení. Napriek tomu sa rozhodol pre nás napísať svoje Úsmevné príbehy lietajúceho pátra.
Otec Elias precestoval všetky kontinenty a bola by veľká škoda, keby si svoje zážitky nechal len pre seba, napokon sa ich do tejto knihy zmestilo rovno sto. Čo je zaujímavé ohľadom vzniku tejto knihy, je aj to, že myšlienka dať tieto zážitky na papier mu napadla, keď bol hospitalizovaný v košickej nemocnici. Jeho príbehy sú písané jednoduchým jazykom, žiadne okrídlené vety, zveličovanie, prikrášľovanie. Iste zdatný spisovateľ by z niektorých príbehov vytvoril aj román, no otec Elias zjavne nemal potrebu niečo preháňať, ale skôr sa len chcel nekomplikovaným spôsobom s nami podeliť.
