Zo zákulisia kresťanského kníhkupectva Zachej.sk
Annu Katarínu Emmerichovú iste netreba obzvlášť predstavovať. Mnohým sú známe jej videnia o živote preblahoslavenej Panny Márie či o umučení Pána Ježiša Krista. Menej sa už upriamuje pozornosť na prežívanie rôznych bolestí a utrpení spojenými s jej videniami, ktoré boli istou cenou za tieto videnia a za pomoc, ktorú mohla Anna Katarína poskytnúť tým, ktorí to potrebovali.
Už po tisícročia sa snaží kaziť to najúžasnejšie a najvzácnejšie Božie dielo. Človeka. Klame, opantáva, zastiera, hádže polená pod nohy. Prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Diabol.
Bytosť, ktorá vzbudzuje v mnohých veriacich strach a zároveň akúsi nám ľuďom prirodzenú zvedavosť. Veď zakázané ovocie (vraj) chutí najlepšie. Eva s Adamom by vedeli rozprávať… Faktom ale je, že mnohí ľudia, veriaci aj neveriaci, padajú do osídel nášho odvekého protivníka a nepriateľa.
Na ostrie argumentu – Apologetické eseje (recenzia)
Chesterton. To meno som prvýkrát počul niekedy v čase môjho dospievania. Viackrát som otvoril knihu, ktorej bol autorom, ale viac som mu nevenoval pozornosť. Vediac, že ide o nejakého filozofa, ktorý má niečo dočinenia s kresťanstvom, nechal som ho „na pokoji“ na ďalších viac ako 20 rokov.
Keď však prišla ponuka napísať recenziu na jednu z jeho kníh, nezaváhal som ani nachvíľu, môj záujem o Chestertona sa znova rozhorel.
Na ostrie argumentu je na pohľad útla brožovaná knižka výberu jeho esejí, v ktorých reagoval na svojich názorových oponentov alebo na pohľady, ktoré on sám považoval za prekonané alebo mylné. Jedným dychom treba dodať, že vždy tak robil ako džentlmen, oceňujúc prínos svojich protivníkov do filozofie alebo iných oblastí života. Chesterton sa nebojí vyzdvihnúť ich intelekt, aby následne argumentoval svojím príznačným brilantným spôsobom.
Novéna k svätému Jánovi Pavlovi II. (recenzia)
Milujem novény. A myslím, že nikoho neprekvapí, ak poviem, že Ján Pavol II. je jeden z mojich obľúbených svätých. Kto by nemal rád tohto veľkého človeka? Kombinácia novény a svätého pápeža je pre mňa osobne dostatočným dôvodom na to, aby som slávila predčasné Vianoce. Vydavateľstvo Zachej.sk ma preto neskutočne potešilo, keď sa rozhodlo vydať Novénu k svätému Jánovi Pavlovi II. Prečo by ste však mali toto útle dielo zobrať do svojich rúk i vy?
Život a dielo Benedikta XVI., ktorého mnohí považujú za najväčšieho intelektuála na Petrovom stolci, ma odjakživa fascinoval. Ako nemčinárke mi je Joseph Ratzinger blízky nielen srdcom, ale aj slovom; ako vášnivej knihomoľke mi imponuje nielen jeho rozhľadenosť, ale najmä láska ku knihám, a ako milovníčke hudby ma priťahuje jeho záľuba v klasike a schopnosť hrať na klavíri. Keď som preto dostala možnosť prečítať si knihu Benediktov čas z vydavateľstva Zachej.sk, veľmi som sa potešila. Bola som zvedavá, čo o emeritnom pápežovi zistím.
Leto je pre mnohých z nás časom, kedy si doprajeme viac voľna, viac slnečných lúčov, viac vody či leňošenia a ničnerobenia. Popri rozhodovaní, kde budeme dovolenkovať a ako strávime vzácne chvíle ale často zabúdame na to najdôležitejšie. Naše srdce.
Pred pár rokmi sa na modlitebnom stretnutí do mojich uší dostala veľmi zaujímavá a vzácna myšlienka, ktorá ma veľmi oslovila. „Srdce človeka je veľká diera o veľkosti Boha,“ znelo z mikrofónu. Musím len rozhodne pritakať. Sám to pravidelne zažívam.
Titul od známej autorky Márie Vicenovej, Svätý Amfilochij, bol pre mňa svojou témou milým prekvapením. Knihy o totalitnom režime a aj o živote svätcov čítam rada, a tak som nezaváhala ani pri tejto útlej knihe zošitového formátu.
V bývalom Sovietskom zväze počas vlády Komunistickej strany a zvlášť na území dnešnej Ukrajiny bol život veriacich veľmi ťažký. Napriek tomu mnoho ľudí zostalo verných Bohu a nebálo sa svoju vieru prejaviť aj navonok, presne tak ako svätý Amfilochij. Svoj život zasvätil Bohu a stal sa pravoslávnym mníchom.
Malá brožúrka ukrývajúca veľký poklad lásky. To je prvé, čo ma napadlo, keď som prelistoval Svätú hodinku s Gemmou Galgani. Ide o krátke rozjímania o Ježišovej smrteľnej úzkosti na Olivovej hore a o jeho úplnom áno pre Otcov plán. Vieme s istotou povedať, že ide o akúsi spoločnú črtu všetkých svätcov – ich uctievanie Ježišovho utrpenia, ktoré v nich prebúdzalo lásku a vďačnosť voči Bohu. Mnohí z nich dosahovali veľkú mieru zjednotenia s trpiacim Kristom najmä pre dary a milosti, ktoré dostali pri uctievaní týchto tajomstiev.
Florence Viellard – 100 modlitieb k adorácii (recenzia)
Po knihe 100 modlitieb k Duchu Svätému sa mi dostal do rúk titul (rovnako vydaný vydavateľstvom Zachej.sk) s podobným názvom – 100 modlitieb k adorácii. Musím povedať, že tá prvá ma voviedla do modlitby, akoby sám Duch Svätý ma privádzal do spoločenstva s Ním prostredníctvom modlitby vďaky a chvály. Ako však „čítať“ knihu, ktorá je určená k adorácii na mieste a v čase, keď nie som skutočne prítomný pred eucharistickým Kristom?! Myslím, že toto je prvá výzva pre čitateľa.
Ako som však začal „lúskať“ krátke modlitby, stranu po strane, stále viac som si uvedomoval, že vlastne sa prihováram Bohu, ktorý prvý prichádza ku mne. Práve prostredníctvom modlitieb určených k adorácii som si hlbšie uvedomil, že On je Všadeprítomný, že On ma na každom mieste a v každom čase obklopuje. Myslím, že toto je poznanie, ktoré nadobúdala postupne aj autorka Florence Viellard, ktorá je matkou troch detí a žije vo svete, ktorý nie je primárne svetom ticha a modlitby. Napriek tomu nás pozýva, aby sme sa stíšili a adorovali Boha v tichu a jednoduchosti.
Kedy ste sa naučili modliť sa? Väčšina z nás sa zhodne na tom, že kedysi dávno v detstve. Či už šlo o babičku, mamu či otca, spomienky na konkrétny moment a človeka, ktorý nás naučil prvé modlitby, sú pre väčšinu z nás prinajlepšom matné. Napriek tomu si všetci uvedomujeme, aké kľúčové je viesť k modlitbe našich najmenších, a to už od najútlejšieho veku. Veď modlitba je pre vzťah s Bohom nevyhnutná. Z jej bohatstva predsa čerpáme po celý život! Ako však viesť deti k modlitbe tak, aby sme ich od nej v konečnom dôsledku neodradili?
Francesco Bamonte – Vzbura anjelov (recenzia)
Vopred sa priznávam, že ide o moju prvú knižnú recenziu, ktorá vlastne ani nebude recenziou, skôr postrehom. A v niektorých častiach aj tou recenziou…
Téma pekla, satana, diabla a jeho anjelov je téma, ktorej sa mnohí vyhýbajú. Vrátane mňa. Istý protestantský pastor, Bill Johnson, tvrdí, že diabol si nezaslúži nejakú našu prílišnú pozornosť. Súhlasím, že nie je hoden tejto pozornosti. Lenže prehliadať jeho fungovanie v tomto svete je podľa mňa nebezpečenstvom samo osebe. Keď totiž nevieme, ako diabol koná a čo je podstatou jeho konania, nevieme, voči čomu sa vlastne máme brániť a akými prostriedkami. Ešteže máme odpovede na tieto otázky v Písme.
Kathleen Beckman – Keď sa žena modlí (recenzia)
Veľmi rada čítam knihy o modlitbe. Vždy v nich totiž nájdem niečo nové – slovo, vetu, odsek či svedectvo, ktoré ma zaujme, posunie vpred alebo prinúti hlbšie sa zamyslieť. Úplne najradšej sa však začítam do takých, ktoré navyše ponúkajú aj praktické tipy – napr. ako zlepšiť svoj modlitebný život, ako získať viac času na modlitbu alebo ako sa modliť v rôznych životných situáciách. V knihe Keď sa žena modlí z vydavateľstva Zachej.sk som objavila skutočný poklad, pretože som v nej našla obe – nielen nové informácie, ale aj praktické tipy. A to hneď od 11 výnimočných žien, ktoré vedia, o čom rozprávajú, pretože to samé prežili.
Na knihe ma najviac zaujal jej netradičný podnázov: 11 katolíckych žien rozpráva o sile modlitby. Áno, je to tak. Knihu nenapísala jedna, ale hneď jedenásť žien. Nejde pritom o hocijaké ženy. Každá z nich nám môže byť vzorom nielen v tom, ako žiť naplnený život s Duchom Svätým, ale aj v službe a životnom poslaní, ktoré naplno rozvíjajú v rôznych okolnostiach na miestach, kam ich poslal Boh.
100 modlitieb k Duchu Svätému (recenzia)
Keď som otvoril zásielku z knižného vydavateľstva Zachej.sk a medzi priloženými titulmi som zazrel knihu modlitieb, na chvíľu som sa zamyslel nad spôsobom, akým by som ju „prečítal“. Dajú sa modlitby vôbec čítať? S podobnými úvahami som otvoril knihu 100 modlitieb k Duchu Svätému, ktorá je akousi zbierkou modlitieb od rôznych autorov.
Začal som čítať – prvú, druhú, tretiu. Stalo sa niečo, čo som nečakal – nevedel som knihu odložiť. Duch Svätý ma vtiahol hlboko do modlitby. Čítal som nahlas, aby som si uvedomil slová každej jednej modlitby. Vychutnával som si každú stranu. Veľmi silno som si uvedomil ako Písmo hovorí, že my sami nevieme za čo a ako sa modliť, ale sám Duch Svätý nám prichádza na pomoc. Ani som sa nenazdal a bol som na čísle tridsať. Na druhý deň, keď som sa k tejto formátom malej knižke vrátil, sa situácia zopakovala. Dostal som sa na koniec s vedomím, že sa k nej budem vracať častejšie, pretože sa nejedná o knihu na jedno prečítanie a založenie do police s knihami. Tak ako modlitba nie je vec na jedno použitie, ale naša každodenná potreba.
Robert Sarah, Nicolas Diat – Pane, zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil (recenzia)
Hrubá, miestami filozofická, ale najmä hlboká kniha, plná krásnych myšlienok. Tak by som charakterizoval ďalšiu z kníh, ktoré vzišli z rozhovorov novinára Nicolasa Diata s guinejským kardinálom Robertom Sarahom, prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
