V každej sviatosti je prítomný Boh. V každej jednej môžeme jedinečne zakúšať či vidieť znaky jeho prítomnosti sprevádzané milosťou. Sviatosť zmierenia či spoveď, ako ju bežne nazývame, je miestom zmierenia človeka s Bohom i s Cirkvou.

„Idem na spoveď.“ …. „Bol som na spovedi.“ Medzi týmito dvoma vetami by sa malo udiať niečo zásadné. Hmatateľné. Premieňajúce. A nemusia to byť len pohnuté emócie, pretože hoci človek po prijatí tejto sviatosti nemusí nič cítiť, aj tak má každá jedna dobre vykonaná svätá spoveď zásadný dopad na duchovný život.