Zlomená. Zmätená. Nádej sa už zdala len vzdialeným pojmom. To boli slová, ktoré by zhrnuli to, kde som sa nachádzala v čase, keď som zdvihla do rúk knihu Priscilly Shirerovej – Horlivosť. V tých dňoch a týždňoch som mala pocit, akoby sa na mňa všetko valilo. Stála som, maličká, oproti obrovským obrom. A nedokázala som si predstaviť, ako by som ich dokázala poraziť. Bola som ako Dávid stojaci tvárou v tvár Goliášovi.
Dívala som sa do zrkadla a prvé čo som uvidela bol zmätok. A strach z budúcnosti. Zo sklamania – nie z toho, že sklamem seba, ale všetkých naokolo – svojho manžela, svoju rodinu. Priateľov. Premáhal ma pocit nedostatočnosti. Nie som dosť. Klamstvá sa v tom čase veľmi dobre prezliekli za pravdu a stali sa mojim mottom.
Znepokojenie z budúcnosti sa dvíhalo na horizonte a nádej bola viditeľná len zriedka – ako miznúca hmla.
Sadla som si na gauč a cez slzy som otvorila stránky jednej z najsilnejších kníh, akú som kedy čítala.
Okamžite som bola konfrontovaná s klamstvami, ktoré ma dlhé dni zväzovali. Veci o mne, na ktoré som zabudla sa znova postupne vyplavovali na povrch. A ja som si začala spomínať. Na proroctvá a slová, ktoré o mne povedal Boh. Ten, ktorý ma pozná najlepšie. Ten, ktorý vie o mne pravdu.
Namiesto klamstiev sa mi v mysli a v srdci vynárali nové slová. Povolaná. Zmocnená. Milovaná.
Len krátka chvíľa s touto knihou v rukách začala meniť atmosféru vôkol mňa, ktorá sa dovtedy stala mojou realitou. Pocítila som, ako ma začala napĺňať sila. A nová vášeň z Božej prítomnosti. Z Božej vôle.
Ako si nepriateľ vôbec dovolil okradnúť ma o identitu, ktorú mám v Kristovi? A o všetko to, čo mi skrze Jeho smrť patrí?
Read More
