Druhé vydanie knižočky Modlitby ku Kristovej krvi: Deviatnik a pobožnosti k predrahej krvi a k svätým ranám Ježiša Krista, má okrem nového grafického dizajnu aj cirkevné schválenie – IMRIMATUR.
Uctievanie Kristových rán a krvi sa dnešnému človeku môže javiť ako značne morbídna a zastaraná náboženská prax, preto je potrebné objasniť jej aktuálnosť i formy uctievania a zbožnosti.
Kristove rany sú pre nás uistením o Ježišovom človečenstve, o krvavej realite jeho smrti, o totožnosti pozemského a osláveného Krista. Rany, ktoré utrpel Ježiš Kristus pri svojom umučení, sa krátko po skončení jeho pozemského účinkovania stali predmetom uctievania a rozjímania, čo našlo svoje vyjadrenie v množstve modlitieb, pobožností, umeleckých znázornení, piesní a duchovných spisov.
Uctievali sa, a stále sa uctievajú Kristove rany spôsobené tŕňovou korunou a bičovaním, no predovšetkým päť rán ukrižovaného Krista. Osobitne sa uctieva rana na jeho boku, ktorá sa dáva do súvislosti so zrodom Cirkvi.
Úcta ku Kristovým ranám zaznamenala mimoriadny rozmach po stigmatizácii svätého Františka z Assisi. Rehoľné spoločenstvo, ktoré založil, rozhodujúcim spôsobom prispelo k rozšíreniu tejto formy uctievania Kristovho umučenia a k jej duchovno-teologickému prehĺbeniu. Osobitnú úctu ku Kristovým ranám neskôr nachádzame v ďalších rehoľných spoločenstvách, v ľudovej zbožnosti no predovšetkým u stigmatizovaných osôb a mystikoch.