Zo zákulisia kresťanského kníhkupectva Zachej.sk
Počuť Boží hlas. Fakt, z ktorého Izraeliti Starého zákona mali smrteľnú hrôzu a dnešný človek ho očakáva s otvorenou náručou. Zajtra vstúpime do pôstneho obdobia a práve pôst je tým časom, na ktorý máme orazenú exkluzívnu vstupenku.
Publikácia Vyvedená z miery má predpoklad stať sa pokladom nejednej ženy, rovnako ako sa stala i mojím. Jej hlavnou myšlienkou a zároveň poslaním je napredovanie v stavoch, kedy sme vyvedené z miery a musím povedať, že to bola najlepšia motivačná kniha, akú som kedy čítala.
„Napredovať. Treba ísť dopredu. Občas sa niečo nepodarí a niečo treba prerobiť, ale to je úplne v poriadku. Stačí len urobiť za sebou čiaru a začať odznova. A znova – a znova. Hlavne, aby sa čiara posúvala stále dopredu. Hoci aj malými detskými krôčikmi. Lebo práve vďaka nim neostane človek stáť na jednom mieste. Zmena sa dostaví. A to je podstatné.“
Na otázku, ako sa zachovať v zložitých situáciách často dostávame odpoveď, aby sme sa riadili podľa toho, čo cítime, ale je potrebné si uvedomiť, že pocity sú nestále. Nezvládanie negatívnych emócii dokáže našu dušu premeniť na veľmi temné miesto plné utrpenia, hanby, sebaodsudzovania a ponurej skľúčenosti. Preto ako sama autorka píše, pocity by mali naznačiť správnu cestu, ale nie ju určovať.
Kľúčom k zvládaniu emócií je Boh a pravá viera v Boha znamená slobodu. Autorka nám toto tvrdenie dokazuje počas celej knihy. Je úžasné sledovať Lysinu dôveru v Boha a to, ako ho vníma v každodennom živote. Ukazuje nám, akú obrovskú moc má modlitba a ohromnú silu Božie slovo. Nabáda nás k tomu, aby sme pred tým, než sa vrhneme do impulzívneho výstupu, najskôr s Bohom viedli rozhovor, v ktorom načerpáme silu a dozvieme sa odpovede, ktoré do nášho zmýšľania prinesú potrebnú zmenu.
„Inými slovami: je nevyhnutné, aby sme všetky surové emócie predostreli pred moc a pravdu Ježiša Krista. Nech sa snažíme akokoľvek, ľudský rozum a vôľa nestačia na skrotenie toho, čo prejavujeme navonok – toho, čo povieme (ako vybuchneme), alebo prežijeme vo vnútri (udusíme). Na skrotenie jazyka a surových emócii nám vôľa nestačí.“
Lysa nikomu nevnucuje svoj názor ako ten jediný, správny a bezchybný. Pri všetkých svojich radách sa snaží poukázať na to, že Boh každého človeka stvoril ako unikátnu a nádhernú bytosť, a preto každému určil vlastnú cestu, nenapodobiteľnú, ktorá je cestou jeho jedinečného srdca. Lysine slová tu teda pôsobia iba ako pomôcky, ktoré nás majú doviesť k nájdeniu vlastného východiska z emočne vypätých situácii. Nejedná sa teda o manuál, podľa ktorého sa musíme riadiť, ale hlavne o nádej a povzbudenie, aby sme sa vydali na našu vlastnú cestu napredovania.
„Nie som práve ideálnou postavou tejto kapitoly, Som len poslom, ktorý sa v tejto oblasti pokúša o nedokonalé napredovanie.“
Nik z nás nie je dokonalý, to nás však nesmie odradiť od toho, aby sme sa o zdokonalenie usilovali. Toto dielo je úchvatné, pretože sa stalo úprimnou spoveďou ženy, ktorá nie je žiadnou superhrdinkou. Dobre pozná každodenné strastiplné situácie, ktoré postretnú nejednu ženu. No Lysa sa nič z toho nesnaží prikrášliť, aby na nás väčšmi zapôsobila. Naopak. Využíva všetky tieto, nie práve ideálne, príhody zo svojho života na to, aby lepšie vysvetlila a názorne predviedla svoju filozofiu. Vďaka vhodne zvoleným životným príbehom a bystrým prirovnaniam, dokáže v jednoduchom príklade obsiahnuť zložitú myšlienku. Všetko je navyše podané očarujúcim sviežim štýlom, s nadhľadom a humorom, čo dotvára skvelú atmosféru.
„Skutočnosť: V šatníku som mala naozaj neporiadok. Lož: Neporiadok v šatníku znamená, že som neporiadna. Pravda: Neporiadok v šatníku ešte neznamená, že som neporiadna. Znamená to, že som Božie dieťa, ktoré má neporiadok v šatníku. Milosť. Vidím ju. Cítim ju. Viem, že je to ono.“
Knihu s veľkou radosťou odporúčam. Okrem iného vás čaká nielen zaujímavé čítanie, ale i prekrásne spracovanie celého diela. Každá jedna strana vo mne vzbudzovala dobrý dojem a bolo cítiť, že spisovateľka je veľmi milou, sympatickou a výnimočnou ženou.
Lysa TerKeurstová svojim dielom Vyvedená z miery pomôže nejednej z vás vidieť vlastnú hodnotu a k tomu všetkému ukáže, ako svoje záporné pocity môžeme zveriť Bohu a vďaka nemu ich zmeniť v nové, s nádychom lásky. A predsa len, vďaka láske nás už z miery nič nemôže vyviesť…
„Boh vás miluje. Miluje vás teraz. Miluje vás, keď ste vytočené, miluje vás, keď v sebe dusíte emócie a miluje vás aj vtedy, keď vybuchnete. Miluje vás, keď vykazujete vzornú duševnú integritu, a miluje vás aj vtedy, keď sa vám to nedarí. Miluje vás. Miluje vás. Miluje vás. Miluje vás tak veľmi, že vám nedovolí ostať na jednom mieste. Chyťte ho za ruku, spoľahnite sa na jeho lásku a kráčajte s ním po nádhernej možnosti nedokonalého napredovania.“
Autorka recenzie: Monika Kvašňovská
Bibliografický popis: TERKEURST, L. 2017. Vyvedená z miery [Unglued: Making wise choices in the midst of raw emotions], Bratislava : Citadella, 248 s., brožovaná väzba, ISBN 978-80-81820-69-4.
Sila ticha s podtitulom Proti diktatúre hluku je kniha rozhovorov medzi spisovateľom Nicolasom Diatom a kardinálom Robertom Sarahom, ktoré čitateľovi ponúkajú nezvyčajne hlboké zamyslenie nad fenoménom ticha. V súvislosti s tichom hovoria aj o tajomstve posvätna, ktoré sa postupne vytráca z dnešného sveta. Kardinál Sarah obzvlášť varuje pred znesvätením vecí, ktoré patria Bohu, pred stratou bázne a posvätnosti.
Obaja protagonisti knihy vychádzajú z osobnej skúsenosti s tichom pri ich návšteve kartuziánskeho kláštora v Grande Chartreuse. Nočné ticho, svetlo sviec a zvuky nočných modlitieb prenikli ich srdce. Tam sa zrodili úvahy o potrebe ticha. Nie preň samotné, ale preto, že ticho otvára priestor na stretnutie sa s Bohom v našom vnútri. Neraz je však ťažké opustiť zdroje hluku. Keď hluk utíchne, človek zneistie, cíti sa stratený.
Svätá Rita a jej 7 cností alebo ako som sv. Ritu nepustila z rúk …
Vzala som do rúk novú sympatickú knihu: 7 cností sv. Rity, pozrela čas na hodinkách a na hrúbku knihy (68 strán) a začala som s ňou akoby kráčať. Bolo to kráčanie, v ktorom cítite, že každým krokom zosilnievate, aj keď je telo fyzicky či psychicky unavené. Takto som to nejako vnímala, že po jednotlivých kapitolách stúpam akoby na štít vyššie a vyššie až zostane iba láska. A to je aj posledná kapitola, ktorá dáva punc všetkým tým predchádzajúcim, jednoducho sa oplatí vyjsť na vrchol cnosti.
Už prvá úvaha o žene pokoja ma dostala… „Rita žila strach, ktorý ju mohol paralyzovať navždy. Strach o deti, strach o svoju budúcnosť. Tridsaťpäťročná žena a stratila všetko. Zostal jej strach, či jej manžel a deti sú v nebi, v Božej blízkosti po smrti. Pokoj, ktorý pochádza z Kristových slov, ju napĺňal.“. Alebo o viere: „Keď Rita chce opustiť Paola a prežíva obrovskú krízu vo vzťahu, mama jej hovorí: ´Nesnaž sa, aby Paolo pochopil teba, ale snaž sa o to, aby si ty pochopila jeho.´
Autori Stephan a Alex Kendrickovci sa v publikácií Dar modlitby venujú podrobne tematike modlitby zo širokého uhla pohľadu. Kniha na mňa pôsobila mimoriadne pútavo. Je rozdelená do 35-tich kapitol, v ktorých podrobne rozoberajú modlitbu zakaždým z inej perspektívy.
Kniha postupne vysvetľuje pôvod modlitby, spôsob ako a začo sa modliť a zároveň aj to, čo má byť skutočným cieľom a zmyslom modlitby. Autori poukazujú na fakt, že modlitba a duchovný život s Bohom by mali byť neodlúčiteľnou súčasťou každodenného života všetkých ľudí, nielen kresťanov.
1. Neustále si pripomínajte prisľúbenia, ktoré vám Boh dal
Jednou z mojich najobľúbenejších biblických postáv je Abrahám. Muž, ktorého dôvera Božím prisľúbeniam ma mnohokrát usvedčuje a vedie k pokániu. Abrahám bol statočný muž, ktorý toho síce mal dosť, ale nemal to, čo by jeho životu dalo zmysel. Nemal syna, po ktorom tak neuveriteľne túžil až do svojej staroby. A do takéhoto smútku, do takejto nemožnej situácie, do tejto pustatiny odrazu vstúpil Boh s prisľúbením. S prísľubom milovaného potomka. Aké smiešne! Aké nepravdepodobné! Tak nemožné, že aj samú Sáru, Abrahámovu manželku, to rozosmialo.
No on ostáva verný. Napriek okolnostiam, ktoré svedčia o opaku a napriek logike sveta, ktorá má svoje pravidlá, dôveruje, že Božie slovo je slovo, ktoré tvorí a prináša život. Keď už všetci prestali veriť, on jediný ostal. A Boh na ňom a na jeho manželke zjavil svoju moc. Dokázal, že to, čo je pre nás nemožné, je možné pre Neho a dal im syna.
Občas, keď čítam Písmo, mám pocit, akoby mi Boh cezeň ukazoval verše, ktoré sú len pre mňa a na tento konkrétny čas. „Nech tvoje oči hľadia priamo vpred a tvoje mihalnice nech pozerajú pred teba,“ (Prísl 4,25). Hovorí mi, ako mám žiť v roku 2017, ako mám prekonávať prekážky a ako mám napredovať k svojmu cieľu. Čo Boh učí vás? Čo vám hovorí? Chce, aby Jeho slovo bolo viac ako len farbou na papieri. Túži po tom, aby ožilo vo vašom srdci a spravilo vám deň krajším. Možno si nie ste istí konkrétnym prisľúbením, ktoré vám Boh dal. Nevadí, začnite s tým, ktoré nájdeme v Liste Filipanom 1,6: „A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo ho aj dokončí.“
Dôverujme mu! Dôverujme jeho prísľubom! Bez ohľadu na okolnosti, ktoré okolo nás vyčíňajú. Boh je väčší ako čokoľvek, čo nás môže ohrozovať!
Tip na knihu:
2.Modlite sa a hovorte s Bohom
Dôležitou súčasťou vstupovania do Božích prisľúbení je aj modlitba za ne. Boh chce, aby sme mu o nich rozprávali. Boli obdobia, kedy som mala všetky prisľúbenia a slová, ktoré mi Boh povedal, polepené v knihách a v Biblii, na stolíkoch … a neustále som sa k nim vracala. Modlila som sa za ne. A pripomínala som ich Bohu. Pripomínala som mu Jeho dobrotu.
Túžim stáť vo viere. Rozhodla som sa zamerať svoju pozornosť smerom, ktorý mi ukázal Boh a dôverovať, že On ma povedie na miesta, ktoré pre mňa pripravil, a že ma bezpečne prevedie cez skúšky! Po čom túžite? Predkladajte svoje túžby Bohu a verte, že On sa o ne postará. Ba čo viac! On sa o ne už stará!
Tip na knihu:
3. Rozhodnite sa vyjsť zo zabehnutých štruktúr
Každý rok by mal byť rokom, kedy Boha spoznáme viac a budeme po Ňom túžiť ešte viac. Každý ďalší rok by mal byť rokom, kedy budeme napredovať nielen v pracovnej sfére, ale aj v duchovnej a vzťahovej. A zaručený spôsob ako môžeme takto podrásť, je vyjsť zo seba samého. Keď príde moment, ktorý nás bude chcieť preveriť a posunúť ďalej, mali by sme ho využiť. Keď nás Boh do niečoho vedie, nemusí nám to dávať zmysel. To ale neznamená, že to nebude dávať žiaden zmysel ľuďom okolo nás. Boh chce, aby sme vyšli zo svojej zóny komfortu, zo zaužívaných štruktúr a známych postupov. Prečo? Nie preto, aby nás videl padať, ale aby nás videl vstávať. A aby v nás rozhojňoval schopnosť slúžiť a viesť a rozširoval naše srdce pre dávanie, tvorenie a vzťahy.
Tip na knihu:
Niekedy chceme viac, ale… akosi sa nám už nechce priložiť ruku k dielu. Vyžaduje si to vieru. Nie otca Abraháma, ale tú našu, často krát len to nepatrné horčičné zrniečko (Mt 17,20). Chce to naše odhodlanie a našu bytostnú dôveru.
Nebojte sa! Začnite rozmýšľať vo veľkom. Začnite túžiť odvážnejšie a o svojich túžbach Bohu otvorene hovoriť. Rok 2017 je na to ako stvorený. „Ukáž mi cestu a daj mi ochotu ísť po nej. Je nebezpečné otáľať a riskantné ísť ďalej…“ (sv. Brigita)
Viete, nie som z tých, ktorí prvého januára automaticky vyberajú zo šuplíkov zaprášené diáre a notesy v ktorých s vervou a odhodlaním zapíšu desať strán predsavzatiami na nový rok… len preto, aby už o niekoľko týždňov (ak nie dní) diár opäť našiel svoju cestu do tichého a pohodlného šuplíčka. No tento rok to je iné. Na vlastnej koži som pocítila, že začiatok roka v sebe nesie niečo, čo nijaké iné obdobie – závan novoty a nádeje, že veci môžu byť inak, lepšie, krajšie. Niečo (Niekto) sa v týchto dňoch (viac ako v iných) hrá s našim srdcom a šepká mu dychberúce túžby, pohládza a prebúdza dávno zabudnuté sny.
Akoby Vianoce a príjemná rodinná atmosféra obmäkčili vysoké múry, ktoré sme okolo seba za tie roky v túžbe po bezpečí vystavali a ktoré nám bránia počuť jemný Boží hlas. No teraz, akoby Vianoce naštrbili tieto múry a cez praskliny v ňom pociťujeme na svojej duši príjemné teplo Jeho prítomnosti. Ba dokonca počujeme jeho šepkanie. Poznáte to, zvláštne chvenie kdesi vnútri v nás, ktoré sa objaví v tých najzvláštnejších chvíľach – pozeranie obrázkov Islandu v cestovnom sprievodcovi, pohľad na policu plnú skvelých kníh, moment, kedy je rodina pokope a odrazu akoby sme sa vrátili v čase späť do detstva. Nevieme, kde sa berie, no je tam. Pán Boh. Pomaly nám oživuje srdce, vstupuje doň. Pamätám si, že moment keď som si to uvedomila bol jedným z najkrajších, aké som tieto Vianoce prežila.
A tak som si sadla, a rozhodla som sa spísať si svoje 4 novoročné predsavzatia – momenty, pri ktorých som cítila, že moje srdce žije a že sa ho dotýka Boh.
1. Byť vďačná za každú maličkosť
Žiť život v plnosti nie vždy znamená nastaviť si veľké ciele ako bungee jumping alebo naučiť sa potápať. Rovnako to znamená aj naučiť sa radovať sa z maličkostí. Znamená to učiť sa vážiť si jednoduché, malé životné radosti ako vyjsť večer na balkón a sledovať hviezdy, zastaviť sa v miestnom chovprodukte a tešiť sa z malých mačiatok a šteniatok, kráčať po tráve bosými nohami.
Zistila som totiž, že čím viac dovolím svojmu srdcu byť vďačné, tým viac porastie a bude schopné prijať viac požehnania. Úžasne o tom píše Ann Voskampová vo svojej knihe Tisíc darov.
2. Prečítať viac kvalitných kníh
Zistila som, že biblické slová „z plnosti srdca hovoria ústa“ sú naozaj pravdivé. To, čomu dovolím vstúpiť do svojho vnútra a sýtiť sa tým, to ma bude premieňať a tomu sa budem podobať. Preto som sa rozhodla, že v roku 2017 doprajem kvalitný, hodnotný pokrm nielen svojmu srdcu, ale aj svojej mysli a budem čítať knihy, ktoré naozaj stoja za to. Vďaka práci v kníhkupectve Zachej.sk sa mi v tomto smere naozaj rozširuje obzor a niekedy mám problém vybrať si z toho množstva skvelých kníh. Zoznam kníh, ktoré by som si chcela tento rok prečítať by zaplnil niekoľko strán, preto tu vyberiem len pár, ku ktorým ma to teraz neuveriteľne tiahne:
3. Vniesť do svojho života viac pokoja
Myslím, že mám pravdu ak poviem, že jedna z vecí, po ktorej v našich životoch túžime, je viac pokoja. A tým myslím vnútorný pokoj a spokojnosť. Minulý rok som zistila jednu vec. Skutočný pokoj ide vždy zvnútra. Svätí muži a sväté ženy ho mali. Stáli uprostred búrok, problémov, bolesti a chaosu a ich srdce a myseľ aj tak stála na pilieri pokoja a stálosti. To ma fascinuje. Niekto raz povedal, že kresťan nemá byť ako teplomer, ktorý sa prispôsobí prostrediu, ale ako termostat, ktorý okolité prostredie zmení tým, čo je v ňom. A tomuto sa chcem tento rok učiť.
Skvelé ale je, že na to nie som sama. Na podobnej ceste bolo mnoho ľudí, ktorí si zachovali vnútornú radosť a pokoj a dnes môžu byť svetlom a inšpiráciu pre nás. Sú nimi napríklad Svätý Dominik Savio, Svätý Don Bosco, Svätá Gemma Galgani, Svätá Filoména, Svätý páter Pio, a mnoho ďalších.
4. Byť láskavejšia (nielen) k sebe
Nad tým, ako sa k nám správajú iní, nemáme moc, ale môžeme ovplyvniť to, ako sa správame ku sebe a k ľuďom okolo nás my sami. Môj otec hovorieva, že najdôležitejšie je vo všetkom začať od seba. A myslím, že má pravdu. Naša vlastná láskavosť otvorí aj v tých najťažších situáciach dvere Bohu, ktorý ich potom môže svojou prítomnosťou meniť. Je fajn uvedomiť si, že ako Božie deti sme veľvyslancami neba a nebo je tým, čo máme tu na zemi reprezentovať. Máme zjavovať Kristovu tvár v každom našom slove, skutku a myšlienke.
Takýto postoj ma vie postaviť do obrovskej bázne.
Tento rok je len na začiatku. A to je skvelé. Čokoľvek nám v tento čas rezonuje v srdci a v hlave, čokoľvek v nás vzbudzuje túžbu a radosť, teraz je ten správny čas rozhodnúť sa ísť za tým. Nič nie je krajšie ako spoznať Božie sny a plány s našim životom a rozhodnúť sa kráčať po Jeho ceste, ktorú pre nás vysníval.
Verím, že to bude rok plný dobrodružstva, radosti, požehnania, milosti a nových, sviežich vecí.
Nová publikácia z pera exorcistu košickej arcidiecézy, Imricha Degra, Pane, príď mi na pomoc, je príležitosťou a pozvánkou k vnútornému uzdraveniu a oslobodeniu. Ani náhodou však nejde len po povrchu, ale intenzitou svojich modlitieb sa snaží o “inventúru” aj v tých najhlbších častiach nášho vnútra. Autor veriacich prostredníctvom publikácie učí bojovať proti temnote a okovám zranení nielen silou žalmov a svedectva Kristovho života, a tiež modlitbou autoexorcizmu, modlitbami za hlboké vnútorné uzdravenie a oslobodenie.
Ako sám autor hovorí, “…modlitby sú určené pre súkromnú potrebu veriacich, ktorí prežívajú silné pokušenia a utláčanie (sužovanie) spôsobované nepriateľom našej spásy.. Nezabúdajme, že cieľom modlitby nie je robiť nátlak na Boha, aby nám dal to, čo chceme, ale otvorenie nášho srdca a jeho premena, aby bolo schopné prijať Božiu milosť. A On sám najlepšie vie, čo skutočne potrebujeme.”
Počas života si toho nabaľujeme na seba mnoho. Každá drobnosť, maličkosť, dosť ostrá na to, aby sa dotkla nášho srdca, na ňom zanechá stopu. Nevľúdne odvrknutie otca, keď sme boli malí, posmech v škole, moment, keď nás mamka zabudla vyzdvihnúť v družine, prvé nevydarené rande a prvý rozchod, hádka a osočovanie rodičov, ktoré sme začuli z druhej izby, zrada najlepšieho priateľa, nevera, klamstvo…..
Možno si ani neuvedomujeme, ako veľmi nás takéto ranky i veľké zranenia ovplyvňujú. Sú ako chápadlá odpornej chobotnice, ktoré pohltia naše vnútro a nedovolia mu slobodne dýchať, s láskou sa pozerať na seba i na ľudí okolo, odpúšťať a žiť život, pre ktorý sme boli stvorení- život s Božím zámerom.
Samozrejme, nie sme zodpovední za to, čo nám svojou neláskou, neúctou, hnevom či len nepozornosťou spôsobili ostatní. No sme zodpovední za to, čo nám zveril Boh – za naše srdce. Máme byť dobrými správcami toho, čo nám Boh zveril – dobrými správcmi nášho srdca. Ako dobrí a verní správcovia máme so starostlivosťou hľadieť aj na svoje vnútro, srdce a to, čo ho poháňa. Ak totiž dopustíme, aby boli naše skutky, rozhodnutia, slová a myšlienky motivované viac zraneniami a bolesťami ako tým, čo o nás hovorí Duch Svätý, potom sami schádzame z cesty, ktorú má pre nás pripravenú Boh a zatvárame sa do klietok vlastnej sebaľútosti.
Je smutné, že v takomto stave pripravujeme svet okolo nás o naozajstných nás, o plnosť našich talentov, plnosť našich schopností, o to, čo do nás (a len do nás) vložil Boh.
Kristus sám miluje vstupovať do nášho srdca, presvecovať a uzdravovať ho svojim svetlom. No aj prostredníctvom Cirkvi sa nám otvárajú dvere príležitostí na to, aby sme do svojho života pozvali Ježiša so svojou vykupiteľskou mocou.
Vyberáme z obsahu:
Publikácia je cirkevne schválená.
…už čoskoro v predaji…
Láska. Päť písmen. Tak jednoduché, obyčajné slovo, ktoré by sa ľahko stratilo v nánose iných, kvetnatejších viet. A predsa to, čo nesie je mocnejšie ako čokoľvek iné. Tajomná sila, ktorá už od stvorenia sveta ženie mužov v ústrety nebezpečenstvu len pre to, aby zachránili svoju vyvolenú; sila, ktorá filozofom otvára myseľ a básnikom rozväzuje jazyk; sila, ktorá aj tým najnáročnejším a najťažším dňom vdýchne krásu a ľahkosť. Sila, ktorá samého Boha viedla na vrch, kde vydýchol. S pohľadom Lásky.
Láska je tou silou, ktorej nedokážeme odolať, prekoná všetko, vydrží všetko, a zmení kurz akejkoľvek situácie. Keď ju raz spoznáme, keď raz okúsime Lásku vo svojej plnosti, odrazu je všetko ostatné akési šedé, sivé a v porovnaní s plnosťou, ktorú sme zažili, hmlisté.
Slová to len ťažko opíšu. Rovnako, ako obyčajné päť písmenové slovko len ťažko opíše tú neuveriteľnú túžbu Boha po našom srdci, ktorej odlesk do nás ukryl. No keď sa naša túžba stretne so svojim Stvoriteľom, vesmír sa zachveje a naše srdce cíti, že je presne na tom mieste, pre ktoré bolo stvorené. V Božej prítomnosti. V Jeho blízkosti. Srdce neoklameme.
Možno ani nevieme, no zažili sme to. Táto túžba je v našom vnútri vpísaná príliš hlboko na to, aby sme ju mohli umlčať. Občas je svet okolo nás hlučnejší a my ju nepočujeme, no ona tam aj napriek tomu je.
Cirkev nám ukazuje príklady mnohých tých, ktorí sa rozhodli ísť cestou túžby svojho srdca. Hnala ich obrovská, nezastaviteľná, chvejúca vášeň po Božej prítomnosti, ktorej podriadili všetko vo svojom živote. A táto vášeň bola presne tým, čo o ich živote vypovedalo najhlasnejšie. Pretavovala sa do každého ich slova, do každého skutku a každej myšlienky. Stali sa veľvyslancami Neba na zemi.
Jednou z nich bola aj blahoslavená Anna Katarína Emmerichová. Hoci pochádzala z chudobnej rodiny, bohatstvo už od mala nachádzala inde – v Kristovej prítomnosti. Práve tam vždy našla svoj pokoj a radosť. V hĺbke svojich modlitieb sa už v útlom detstve niekoľkokrát stretla s Kristom. Láska k Nemu, ktorá sa v nej každou modlitbou prehlbovala, ju viedla čoraz častejšie na kolená a do pokory. Pod krížom a Kristovou tvárou nezotrvávala z povinnosti, tradície či zvyku, ale z lásky k Spasiteľovi, ktorá sa v jej srdci prelievala ako dunivý oceán. Chcela s ním byť jedno. Niesť na sebe rany, ktoré niesol On, pripodobniť sa mu a byť mu čo najbližšie.
Raz jej Ježiš vo videní ponúkol dve koruny – jednu kvetinovú, druhú tŕňovú. Anna si z lásky a úcty vybrala tú tŕňovú. V tej chvíli sa jej na hlave objavili rany – presne také aké utrpel Kristus, keď ho rímski vojaci ponižujúco korunovali tŕním. Neskôr sa jej Kristove rany objavili aj na rukách a nohách. A hoci mnohí naokolo ju ľutovali, ona to vnímala ako príležitosť priblížiť sa bližšie Ježišovmu srdcu a zažiť Jeho lásku k nám. Čoraz viacej túžila prežívať každý okamih svojho života v Jeho prítomnosti.
Viackrát sa jej zjavila Panna Mária rozprávajúc jej o Nebi a o očistci. Práve toto boli momenty, ktoré ňou neuveriteľne pohli a podobne ako Páter Pio aj ona sa začala s neuveriteľným zápalom modliť za trpiace duše v očistci.
Raz o nej jeden spisovateľ povedal: „Nevidel som na jej tvári či v jej pohľade náznak podráždenosti alebo rozčúlenia. Všetko, čo hovorila, bolo súvislé, jednoduché, plné života a lásky. Vo svojich posledných chvíľach sa modlila najmä za Cirkev a za všetkých zomierajúcich.“
Svätý Otec Ján Pavol II. sa o nej tiež s úctou vyjadril, keď povedal: „Sestra Emmerichová nám svojím mystickým životom ukazuje hodnotu obety a utrpenia v jednote s ukrižovaným Pánom.“
3. októbra 2004 bola Anna Katarína Emmerichová na Námestí sv. Petra v Ríme blahorečená.
Už o pár dní bude v našom kníhkupectve kniha spracovaná podľa videní Anny Kataríny Emmerichovej s názvom Úbohé duše z očistca.
Len do 31.októbra si môžete túto výnimočnú knihu zakúpiť s 10% zľavou teraz aj v našej novej kamennej predajni na Hlavnej 40 v Košiciach.
V živote každého z nás prichádzajú momenty, kedy si uvedomíme, že sme prišli na križovatku. Že sa jedna etapa skončila, a pred nami je iná. Nová. Občas nás to prevyšuje, hory pred nami sú o toľko väčšie ako my, že nám v hlave začína víriť milión otázok a obáv. Predsa len, sme ľudia- prirýchlo si zvykneme na bezpečie každodennej rutiny a stereotypu, a nové výzvy, ktoré vyžadujú risk a narúšajú našu zónu komfortu nám občas nie sú až tak príjemné.
Boh si ale práve takéto momenty zvykne s obľubou používať. Keď my kričíme, že sa bojíme; že nevidíme, čo je ďalej, a nezvládame spraviť ďalší krok, On hovorí, že je s nami. Že sa nemáme čoho báť. On je, ktorý je. Je Veľký. Väčší ako čokoľvek pred nami. Keď Mojžišovi a Izraelitom na úteku zahatalo cestu Červené more a oni sa pred divými vojakmi egyptskej armády nemali kam skryť, Pán pretvoril ich najväčší strach na jeden z najdôležitejších momentov v histórii. Ich úlohou bolo ostať verne zakorenení v Jeho prisľúbení a On sa postaral o ostatné.
Tiež máme byť verní. To je naša úloha. Boh miluje, keď nás môže viesť do nových vecí, na neobjavené územia a do sviežich dobrodružstiev. Miluje, keď počúvame Jeho hlas a odpovedáme na pozvania, ktoré pre nás má. Celá Biblia prekypuje tými najšialenejšími pozvaniami, aké by sme si len dokázali predstaviť. Noe, Abrahám, Izák, Jakub, Ráchel, Rút, Mária,… tí všetci sú dôkazom, že s Bohom nie je nič nemožné. Ich istotou bolo prisľúbenie, ktoré prijali a dôvera, ktorú mali v Pána.
Je to ako v tej piesni:
Pozývaš ma do neznáma, prechádzať sa po vodách.
Tam ťa nájdem napriek búrkam, viesť ma smieš, Ty nezlyháš.
Čím hlbšie vstupujeme do nových výziev, čím menej si toho sami držíme v rukách, tým viac môže skrze naše kroky a odhodlanie rásť Boh. A to je úžasné.
Pred štyrmi rokmi sme sa vydali na cestu. Cítili sme, že naše dary a talenty máme využiť a pretaviť ich do niečoho hodnotného- do niečoho, čo by ľudom prinášalo radosť, a čo by zároveň oživovalo ich srdcia. A tak sme založili internetové kníhkupectvo Zachej.sk. Bol to krok, ktorý vyžadoval veľkú vieru a odvahu, no Pán nás viedol a učil. Vedeli sme, že služba, ktorú robíme je pre Slovensko veľmi dôležitá, a toto vedomie nám pomáhalo ísť ďalej, keď sme už nevládali.
Za ten čas sme rozoslali po celej krajine takmer 19 ton kníh, no Boh nás volal ešte ďalej. Hlbšie. A tak sme v septembri 2014 k už existujúcemu kníhkupectvu založili aj vydavateľstvo Zachej.sk a začali vydávať knihy, ktoré podľa nás na Slovensku chýbali. Vďaka nášmu vydavateľstvu si môžete prečítať napríklad knihu Tajomstvá posledných časov od Anny Kataríny Emmerichovej, Poraziť diabla skrze Ježiša od Angely Musolesi a Gabriele Amortha, aktuálne najobľúbenejší titul Mimoriadne javy mystikov a svätých od Paoly Giovetti, a mnoho ďalších.
Veríme, že našou úlohou a poslaním nie je len prinášať kvalitnú kresťanskú literatúru, ale zároveň dôsledne napĺňať potreby našich zákazníkov. Veď ak si vysokú kvalitu a profesionalitu zaslúžia svetské projekty a firmy, o čo viac by sa mala o ňu usilovať firma slúžiaca na Božiu slávu!
Vlastne nebolo to nič neočakávané, že keď sme si konečne vydýchli, Pán pred nás postavil opäť novú výzvu a nové pozvanie. Vlastnú kamennú predajňu. Bol to sen! Veď predsa, ktoré kníhkupectvo a vydavateľstvo by nesnívalo o tom, poznať svojich zákazníkov, mať k nim blízko, budovať komunitu a miesto oddychu.
Odrazu pred nami stála hora, ktorá nás nanajvýš prevyšovala. A predsa sme cítili ohromnú túžbu vystúpiť na ňu. Zvláštny pocit. Bázeň striedalo vzrušenie. Obavy nadšenie z novej etapy a výzvy. A hoci sme vlastne netušili čo je pred nami, čo nás čaká, verili sme, že Boh to má pevne v rukách.
A mal!
Onedlho sa nám naskytla možnosť krásnych priestorov v centre Košíc, priamo v susedstve Dómu svätej Alžbety a my sme vedeli, že to je to pravé miesto pre naše kníhkupectvo. Pán svoje prisľúbenie potvrdzoval každý deň. Vďaka tomu sme sa v tomto čase veľkých zmien a výziev cítili v bezpečí. Vystúpili sme z loďky, ktorú sme dovtedy poznali a kráčali sme po vodách, ale Boh nás neustále držal za ruku. A tak sme na jeseň mohli otvoriť našu prvú kamennú predajňu kresťanskej literatúry v Košiciach!
Neustále sa učíme. Každý deň prichádzajú nové výzvy, no zároveň nás stále viac a viac fascinuje, s akou ľahkosťou dokáže Pán naplniť sny, ktoré nám pripadajú tak neuveriteľne vzdialené. Stačí len verne stáť v Jeho prisľúbení.
Našu novú predajňu môžete navštíviť na Hlavnej 40 (vo Vitézovom dvore) v Košiciach každý pracovný deň od 9:30 do 17:30.
Koľkokrát v našom živote sme Bohu položili vyčítavé otázky v znení:
Alebo pri pohľade na svet a všetko to, čo sa v ňom deje: živelné katastrofy, vojny teroristické útoky…
Kontroverzná? Nedôveryhodná? Plná strachu? Prepočítava očistcový čas na pozemské hodiny, dni a roky?
Počas zjavení vo Fatime sa Hyacinta spýtala Panny Márie na stav duší dvoch dievčat, kamarátok, ktoré nedávno zomreli. Mária jej odpovedala, že jedna bude v očistci ešte 100 rokov a druhá do skončenia sveta. Ak by Panna Mária Hyacinte odpovedala zložitým traktátom o neporovnateľnosti plynutia nášho a očistcového času, asi by jej to veľmi nepomohlo.
Keď Boh zjavuje niečo zo svojej nepochopiteľnosti spôsobom nám prístupným, nemalo by nás to zaskočiť a pohoršovať. Hovoríme o Bohu, ktorý sa stal jedným z nás – Boh, ktorý sa stal človekom, aby vykúpil človeka. Po akte Vtelenia (inkarnácie), pred ktorým stojí v údive a chvále nespočetný chór anjelov a v desivej nenávisti zástup démonov, nás predsa nemôže prekvapiť fakt, keď Boh hovorí rečou nám zrozumiteľnou.
Tiež je obrovský rozdiel medzi strachom a bázňou. Strach je tmavý tunel na konci ktorého je svetlo vypnuté. Tápe sa v ňom a niet z neho východiska. Bázeň je posvätný strach presiaknutý milosťou. Ide ruka v ruke s pokorou (pokora je pravda o nás samých) – vedomím kto som ja a kto je Boh. Strach od Boha odvádza, naopak bázeň k Nemu privádza.
Sv. Irenej hovorí: „Boh sa preto nazýva jednoduchým, lebo čo má, tým je.“ Boh je láska a v láske niet strachu. Boh je jednoduchý. To len my Ho občas zbytočne komplikujeme.
Zuzana Ring, Zachej.sk
Utrpenie a radosti očistca (Franz Spirago)
“Dobrá rada, hodná zlata” hovorí stará múdrosť. Ak to platí všeobecne, omnoho viac to platí pre modlitbový život.
Pravda, s radami to nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nie každá rada padne na úrodnú pôdu, nie na každý problém ju možno nájsť a nie s každou radou ste spokojný. Napriek tomu je “radcov” veľa.
Súčasná, mladá generácia hľadá rady predovšetkým na internete. “Všetko je na webe” zvykne sa hovoriť. Treba to “iba” nájsť. Niečo o tom viem aj ja, keďže 50 rokov pracujem ako učiteľ. A tak, keď som potreboval radu k modlitbe, obrátil som sa aj ja o radu na internet.
Možno budete prekvapení, ale nie je tam toho veľa. Ale keďže tam toho nie je veľa, určite nájdete aj Vy niečo, čoho kvalita presiahne a nahradí kvantitu: Matta el-Meskin: Rady k modlitbě.