Dobrodružstvo mladého baníka Curdieho a princeznej Irene pokračuje v románe s príznačným názvom Princezná a Curdie. Tentokrát sa však do pozornosti dostáva Curdie, ktorý v príbehu zohrá veľkú úlohu, čo sa od hlavného hrdinu vlastne i očakáva. Avšak ešte predtým, ako môže niečo dôležité vykonať, musí zmeniť svoje zmýšľanie, pretože ako sa stáva, keď dieťa dospieva, akoby chcelo zabudnúť na svoju čistú detskú dušičku a radšej sa ihneď podobať dospelým. A Curdiemu preto hrozí nebezpečenstvo, ktoré vám prezradiť nemôžem, lebo by som tým iba všetko pokazila a možno by ste pri čítaní už neboli takí pozorní a nezbadali, pred čím nás spisovateľ – George MacDonald varuje.
Max Lucado: Zázrak v kaviarni Higher Grounds (recenzia)
Max Lucado rozhodne v mojom svete nie je nijakým nováčikom. Jeho knihy majú na mojej poličke v izbe čestné miesto, ktoré prináleží len im. Vždy ma fascinoval láskavý, no jasný štýl písania, vďaka ktorému bol schopný vo svojich dielach komunikovať aj “nepríjemné” témy bez toho, že by čitateľa urazil. Málokedy sa štylizoval do pozície “autora s tými najsprávnejšími odpoveďami a riešeniami”. Naopak, občas som mala pocit, akoby svojimi knihami nabádal čitateľa k vlastnému skúmaniu, hľadaniu a nachádzaniu odpovedí bez toho, aby mu ich na striebornej tácke predostrel on sám. A azda sa to aj vyplatilo. Je totiž isté, že človek sa vždy viac stotožní s názormi a poznaním, ktoré prežije a objaví sám, ako s tými, ktoré mu “dá” niekto iný.
Tajne som dúfala, že tento aspekt svojho talentu využije jedného dňa aj pri písaní fikcie. A dočkala som sa. Keď som prvýkrát uvidela knihu Zázrak v kaviarni Higher Grounds, bola som očarená. Dych mi v prvom momente vyrazila najmä obálka, vďaka ktorej je toto dielo medzi ostatnými knihami jednoducho neprehliadnuteľné. Je až zarážajúce, ako príťažlivo môže pôsobiť jednoduchý, príjemný dizajn v spojitosti s prívetivou a nevtieravou farbou. Čo sa týka obsahu, nevedela som čo čakať, hoci moje očakávania boli nastavené naozaj vysoko.