Zo zákulisia kresťanského kníhkupectva Zachej.sk
Vinny Flynn – 7 tajomstiev Božieho milosrdenstva
V dnešnej modernej dobe je veľmi populárne dávať návod na úspech. Na internete a v mnohých motivačných knihách sa dočítame, ktorých 10 vecí robia úspešní ľudia a ako nasledovať ich príklad. V podobnom duchu sa nesie názov knihy katolíckeho spisovateľa Vinnyho Flynna – 7 tajomstiev Božieho milosrdenstva, ktorý však hovorí o veľkej a dôležitej Božej vlastnosti – o Jeho milosrdenstve.
Je neodškriepiteľné, že o rozšírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu sa zaslúžila rehoľníčka Faustína Kowalská a o pozdvihnutie tohto kultu na celosvetovú úroveň pápež Ján Pavol II.
O Božom milosrdenstve sa už veľa napísalo a ešte viac povedalo. V čom by teda táto kniha mohla byť pre vás prínosná? A má úcta k Božiemu milosrdenstvu nejaké tajomstvá, ktoré treba odhaľovať?
Buďme k sebe úprimní. Asi pre každého katolíka je spoveď v niektorej životnej etape náročnou, ba až nepríjemnou aktivitou. Sprievodné prejavy čakania v rade pred spovedelnicou tak môžu zahŕňať búšenie srdca, nervozitu či potenie rúk – a je pritom celkom jedno, či máte 9 alebo 90 rokov. Ak sa chcete schuti zasmiať na chybách, ktorých sa v spovednici dopustil asi každý penitent, hľadáte povzbudenie v zúfalej situácii či potrebujete radu predtým, než vyznáte svoje hriechy zástupcovi Boha tu na zemi, tak potom je útla knižka kňaza košickej arcidiecézy Jána Knapíka Milosrdenstvu v ústrety s podtitulom Ako to vyzerá z druhej strany spovednej mriežky práve pre Vás.
Začiatkom leta sa na knižných pultoch objaví svieža novinka Milosrdenstvu v ústrety. Viac o nej prezradí jej podnázov …alebo Ako to vyzerá z druhej strany spovednej mriežky a ešte o trochu viac samotný autor Ján Knapík, ktorého som mala tú česť „vyspovedať“.
Alebo ako to vyzerá z druhej strany spovednej mriežky
Leto. Dovolenka. Oddych. Relax. Smiech.
Júl otvárame knihou, ktorú by ste si celkom určite mali zbaliť na dovolenku. Nijako vás totiž nevyhodí z letného rytmu a zároveň ponúkne čosi viac ako len povrchnú zábavu. Odhalí, ako to vyzerá z druhej strany spovednej mriežky. A áno, tušíte správne, bude to práve z tej strany mriežky, za ktorou sedí a počúva kňaz.
„Novéna k Božiemu milosrdenstvu, ktorú mi prikázal Ježiš napísať a vykonať pred sviatkom milosrdenstva. Začína sa na Veľký piatok,“ píše v denníčku sr. Faustína Kowalska. „Túžim, aby si počas týchto deviatich dní privádzala duše k prameňu môjho milosrdenstva, aby načerpali silu, úľavu a všetky milosti, ktoré budú potrebovať v ťažkostiach života a zvlášť v hodine smrti. Každý deň privedieš do môjho srdca inú skupinu duší a ponoríš ich do mora môjho milosrdenstva. A ja všetky tieto duše privediem do domu môjho Otca. Budeš to robiť v tomto aj v budúcom živote,“ hovorí sr. Faustína.
1.deň:
„Dnes mi priveď celé ľudstvo, zvlášť všetkých hriešnikov, a ponor ho do mora môjho milosrdenstva. Tým ma potešíš v trpkom smútku, ktorý mi spôsobuje strata duší.” Read More
(s cirkevným schválením Arcibiskupského úradu v Trnave)
Na začiatku:
1x Otčenáš,
1x Zdravas’ Mária
1x Verím v Boha.
Na velkých zrnkách:
Nová publikácia z pera exorcistu košickej arcidiecézy, Imricha Degra, Pane, príď mi na pomoc, je príležitosťou a pozvánkou k vnútornému uzdraveniu a oslobodeniu. Ani náhodou však nejde len po povrchu, ale intenzitou svojich modlitieb sa snaží o “inventúru” aj v tých najhlbších častiach nášho vnútra. Autor veriacich prostredníctvom publikácie učí bojovať proti temnote a okovám zranení nielen silou žalmov a svedectva Kristovho života, a tiež modlitbou autoexorcizmu, modlitbami za hlboké vnútorné uzdravenie a oslobodenie.
Ako sám autor hovorí, “…modlitby sú určené pre súkromnú potrebu veriacich, ktorí prežívajú silné pokušenia a utláčanie (sužovanie) spôsobované nepriateľom našej spásy.. Nezabúdajme, že cieľom modlitby nie je robiť nátlak na Boha, aby nám dal to, čo chceme, ale otvorenie nášho srdca a jeho premena, aby bolo schopné prijať Božiu milosť. A On sám najlepšie vie, čo skutočne potrebujeme.”
Počas života si toho nabaľujeme na seba mnoho. Každá drobnosť, maličkosť, dosť ostrá na to, aby sa dotkla nášho srdca, na ňom zanechá stopu. Nevľúdne odvrknutie otca, keď sme boli malí, posmech v škole, moment, keď nás mamka zabudla vyzdvihnúť v družine, prvé nevydarené rande a prvý rozchod, hádka a osočovanie rodičov, ktoré sme začuli z druhej izby, zrada najlepšieho priateľa, nevera, klamstvo…..
Možno si ani neuvedomujeme, ako veľmi nás takéto ranky i veľké zranenia ovplyvňujú. Sú ako chápadlá odpornej chobotnice, ktoré pohltia naše vnútro a nedovolia mu slobodne dýchať, s láskou sa pozerať na seba i na ľudí okolo, odpúšťať a žiť život, pre ktorý sme boli stvorení- život s Božím zámerom.
Samozrejme, nie sme zodpovední za to, čo nám svojou neláskou, neúctou, hnevom či len nepozornosťou spôsobili ostatní. No sme zodpovední za to, čo nám zveril Boh – za naše srdce. Máme byť dobrými správcami toho, čo nám Boh zveril – dobrými správcmi nášho srdca. Ako dobrí a verní správcovia máme so starostlivosťou hľadieť aj na svoje vnútro, srdce a to, čo ho poháňa. Ak totiž dopustíme, aby boli naše skutky, rozhodnutia, slová a myšlienky motivované viac zraneniami a bolesťami ako tým, čo o nás hovorí Duch Svätý, potom sami schádzame z cesty, ktorú má pre nás pripravenú Boh a zatvárame sa do klietok vlastnej sebaľútosti.
Je smutné, že v takomto stave pripravujeme svet okolo nás o naozajstných nás, o plnosť našich talentov, plnosť našich schopností, o to, čo do nás (a len do nás) vložil Boh.
Kristus sám miluje vstupovať do nášho srdca, presvecovať a uzdravovať ho svojim svetlom. No aj prostredníctvom Cirkvi sa nám otvárajú dvere príležitostí na to, aby sme do svojho života pozvali Ježiša so svojou vykupiteľskou mocou.
Vyberáme z obsahu:
Publikácia je cirkevne schválená.
…už čoskoro v predaji…
Láska. Päť písmen. Tak jednoduché, obyčajné slovo, ktoré by sa ľahko stratilo v nánose iných, kvetnatejších viet. A predsa to, čo nesie je mocnejšie ako čokoľvek iné. Tajomná sila, ktorá už od stvorenia sveta ženie mužov v ústrety nebezpečenstvu len pre to, aby zachránili svoju vyvolenú; sila, ktorá filozofom otvára myseľ a básnikom rozväzuje jazyk; sila, ktorá aj tým najnáročnejším a najťažším dňom vdýchne krásu a ľahkosť. Sila, ktorá samého Boha viedla na vrch, kde vydýchol. S pohľadom Lásky.
Láska je tou silou, ktorej nedokážeme odolať, prekoná všetko, vydrží všetko, a zmení kurz akejkoľvek situácie. Keď ju raz spoznáme, keď raz okúsime Lásku vo svojej plnosti, odrazu je všetko ostatné akési šedé, sivé a v porovnaní s plnosťou, ktorú sme zažili, hmlisté.
Slová to len ťažko opíšu. Rovnako, ako obyčajné päť písmenové slovko len ťažko opíše tú neuveriteľnú túžbu Boha po našom srdci, ktorej odlesk do nás ukryl. No keď sa naša túžba stretne so svojim Stvoriteľom, vesmír sa zachveje a naše srdce cíti, že je presne na tom mieste, pre ktoré bolo stvorené. V Božej prítomnosti. V Jeho blízkosti. Srdce neoklameme.
Možno ani nevieme, no zažili sme to. Táto túžba je v našom vnútri vpísaná príliš hlboko na to, aby sme ju mohli umlčať. Občas je svet okolo nás hlučnejší a my ju nepočujeme, no ona tam aj napriek tomu je.
Cirkev nám ukazuje príklady mnohých tých, ktorí sa rozhodli ísť cestou túžby svojho srdca. Hnala ich obrovská, nezastaviteľná, chvejúca vášeň po Božej prítomnosti, ktorej podriadili všetko vo svojom živote. A táto vášeň bola presne tým, čo o ich živote vypovedalo najhlasnejšie. Pretavovala sa do každého ich slova, do každého skutku a každej myšlienky. Stali sa veľvyslancami Neba na zemi.
Jednou z nich bola aj blahoslavená Anna Katarína Emmerichová. Hoci pochádzala z chudobnej rodiny, bohatstvo už od mala nachádzala inde – v Kristovej prítomnosti. Práve tam vždy našla svoj pokoj a radosť. V hĺbke svojich modlitieb sa už v útlom detstve niekoľkokrát stretla s Kristom. Láska k Nemu, ktorá sa v nej každou modlitbou prehlbovala, ju viedla čoraz častejšie na kolená a do pokory. Pod krížom a Kristovou tvárou nezotrvávala z povinnosti, tradície či zvyku, ale z lásky k Spasiteľovi, ktorá sa v jej srdci prelievala ako dunivý oceán. Chcela s ním byť jedno. Niesť na sebe rany, ktoré niesol On, pripodobniť sa mu a byť mu čo najbližšie.
Raz jej Ježiš vo videní ponúkol dve koruny – jednu kvetinovú, druhú tŕňovú. Anna si z lásky a úcty vybrala tú tŕňovú. V tej chvíli sa jej na hlave objavili rany – presne také aké utrpel Kristus, keď ho rímski vojaci ponižujúco korunovali tŕním. Neskôr sa jej Kristove rany objavili aj na rukách a nohách. A hoci mnohí naokolo ju ľutovali, ona to vnímala ako príležitosť priblížiť sa bližšie Ježišovmu srdcu a zažiť Jeho lásku k nám. Čoraz viacej túžila prežívať každý okamih svojho života v Jeho prítomnosti.
Viackrát sa jej zjavila Panna Mária rozprávajúc jej o Nebi a o očistci. Práve toto boli momenty, ktoré ňou neuveriteľne pohli a podobne ako Páter Pio aj ona sa začala s neuveriteľným zápalom modliť za trpiace duše v očistci.
Raz o nej jeden spisovateľ povedal: „Nevidel som na jej tvári či v jej pohľade náznak podráždenosti alebo rozčúlenia. Všetko, čo hovorila, bolo súvislé, jednoduché, plné života a lásky. Vo svojich posledných chvíľach sa modlila najmä za Cirkev a za všetkých zomierajúcich.“
Svätý Otec Ján Pavol II. sa o nej tiež s úctou vyjadril, keď povedal: „Sestra Emmerichová nám svojím mystickým životom ukazuje hodnotu obety a utrpenia v jednote s ukrižovaným Pánom.“
3. októbra 2004 bola Anna Katarína Emmerichová na Námestí sv. Petra v Ríme blahorečená.
Už o pár dní bude v našom kníhkupectve kniha spracovaná podľa videní Anny Kataríny Emmerichovej s názvom Úbohé duše z očistca.
Len do 31.októbra si môžete túto výnimočnú knihu zakúpiť s 10% zľavou teraz aj v našej novej kamennej predajni na Hlavnej 40 v Košiciach.
Kontroverzná? Nedôveryhodná? Plná strachu? Prepočítava očistcový čas na pozemské hodiny, dni a roky?
Počas zjavení vo Fatime sa Hyacinta spýtala Panny Márie na stav duší dvoch dievčat, kamarátok, ktoré nedávno zomreli. Mária jej odpovedala, že jedna bude v očistci ešte 100 rokov a druhá do skončenia sveta. Ak by Panna Mária Hyacinte odpovedala zložitým traktátom o neporovnateľnosti plynutia nášho a očistcového času, asi by jej to veľmi nepomohlo.
Keď Boh zjavuje niečo zo svojej nepochopiteľnosti spôsobom nám prístupným, nemalo by nás to zaskočiť a pohoršovať. Hovoríme o Bohu, ktorý sa stal jedným z nás – Boh, ktorý sa stal človekom, aby vykúpil človeka. Po akte Vtelenia (inkarnácie), pred ktorým stojí v údive a chvále nespočetný chór anjelov a v desivej nenávisti zástup démonov, nás predsa nemôže prekvapiť fakt, keď Boh hovorí rečou nám zrozumiteľnou.
Tiež je obrovský rozdiel medzi strachom a bázňou. Strach je tmavý tunel na konci ktorého je svetlo vypnuté. Tápe sa v ňom a niet z neho východiska. Bázeň je posvätný strach presiaknutý milosťou. Ide ruka v ruke s pokorou (pokora je pravda o nás samých) – vedomím kto som ja a kto je Boh. Strach od Boha odvádza, naopak bázeň k Nemu privádza.
Sv. Irenej hovorí: „Boh sa preto nazýva jednoduchým, lebo čo má, tým je.“ Boh je láska a v láske niet strachu. Boh je jednoduchý. To len my Ho občas zbytočne komplikujeme.
Zuzana Ring, Zachej.sk
Utrpenie a radosti očistca (Franz Spirago)
Joyce Meyer, charizmatická kresťanská autorka a rečníčka, ktorá prežila ťažké detstvo i manželstvo, znovuzrodená, lebo práve jej nešťastie ju vtiahlo hlbšie do viery. Vo svojich knihách sa s čitateľmi delí o vlastné skúsenosti, zdieľa s nimi svoj život a poukazuje na to, že aj z popola môže vzísť krása. U nás vyšlo niekoľko jej kníh, napríklad Ako zvládať svoje emócie, Drž si jazyk na uzde, Sila myšlienok, Nikdy sa nevzdávaj, Od zlozvykov k dobrým návykom a iné.
Boh sa na teba nehnevá. Koľkí z nás to potrebujú počuť! Toho si je dobre vedomá aj autorka knihy, ktorá sama prekonala utrpenie perfekcionizmu, ktoré jej hovorilo, že Božiu lásku si musí zaslúžiť a ak neurobí niečo dobre, Boh sa na ňu hnevá. O svoju skúsenosť sa delí s čitateľmi, ukazuje, že to nie je slepá ulička, ale Boh nám chce darovať uzdravenie a vyslobodiť nás z našich neopodstatnených pocitov viny.
(Modlí sa na obyčajnom ruženci)
Na začiatku:
1x Otče náš…
1x Zdravas, Mária..
1x Verím v Boha…
Na veľkých zrnkách:
Večný Otče, obetujem ti Telo a Krv,
