Spoznajte Lurdy, miesto zjavení Panny Márie

Vo svete možno navštíviť veľa pútnických miest, o ktorých sa hovorí, že sa tam prihodilo čosi nadprirodzené. Jedna z najznámejších udalostí tohto druhu sa odohrala pred 165 rokmi v mestečku Lurdy na juhu Francúzska, kde sa Panna Mária zjavila chudobnému dievčaťu Bernadete Soubirousovej.

Mestečko Lurdy, ktorého meno sa stalo takým vychýreným, bolo až do čias zjavenia takmer neznáme. Keď sa cestujúci prichádzajúci vlakom od Tarbes zastaví na lurdskej stanici, na juhu zbadá toto Máriino sídlo, ako sa uprostred zelene velebne rozkladá na prvých horských výbežkoch. Starý hrad postavený na vysokej skale vládne mestu od východu a s radom bielych domov, ktoré mu ležia pri nohách, tvorí úchvatný obraz plný kontrastov. Hoci pôsobí mocným dojmom, nie je to on, ktorý priťahuje oko pútnika, ale štíhla, dôstojná veža, ktorá sa o čosi ďalej, na západe, hrdo vypína k nebesiam. Veža patrí k Bazilike Panny Márie Lurdskej a zároveň označuje Jaskyňu zjavení.

Ak do Lúrd prichádzame od Pau, naskytne sa nám celkom odlišný pohľad: priesmykom vstúpime do krásneho údolia obklopeného pohorím Jer a mohutnými zrúcaninami starého hradu, napravo skalnatým masívom a naľavo zelenými pahorkami tvoriacimi akýsi amfi teáter. V strede neveľkej doliny, ktorou sa vinie modravý prúd Gávy, sa v perleťovej belosti skvie vznešená bazilika so svojou vežou. Pred ňou je vidieť monumentálne rampy obopínajúce novú Ružencovú baziliku a okolo svätyne sa ako veniec tiahnu kláštory. To všetko akoby vyrastalo z Jaskyne zjavení, svedkyne toľkých zázrakov! Podvečer, zvlášť počas veľkých pútí, býva ožiarená tisícami svetiel, ktorých odlesk jej dodáva vskutku čarovný vzhľad.

Čo povedať o Lurdoch, niekdajšom sídle grófov z Bigorre? V dobe zjavenia v opevnenom hrade slúžila posádka pešiakov a dve alebo tri stotiny jazdcov obývali kasárne ležiace niekoľko sto metrov od mesta. Lurďania, ako obyvatelia všetkých južných miest, sú plní života a nie neučení. Keď sa dajú do reči s cudzincami, hovoria po francúzsky, ale v rodinnom kruhu dávajú prednosť miestnemu nárečiu. Keďže sa vyznačuje zvláštnou oduševnenou jemnosťou, niet lahodnejšieho zvuku ako nenútený rozhovor medzi domácimi. Od nepamäti v Lurdoch pôsobia dobročinné spoločnosti, ktoré sa aj teraz nazývajú bratstvami. Predtým malo každé remeslo svoje bratstvo a ešte v roku 1858 bolo deväť z nich činných. Hlavne zásluhou takýchto inštitúcií, celkom preniknutých duchom evanjelia, zostali obyvatelia mestečka verní svätej náuke a plneniu náboženských povinností. V ich očiach združenie, ktoré nemá korene v kresťanskom duchu, nemá cenu. Táto a podobné zásady robia tunajších hluchými voči moderným teóriám a udržiavajú život v tradíciách minulosti, ktoré si ľudia dosiaľ pochvaľujú. Školy, ktoré viedli ako laickí učitelia, tak aj rehoľníci, sa tešili rovnakej podpore a ochrane a v oboch prípadoch malo vyučovanie náboženstva čestné miesto.

Odhliadnuc od rozdielu, ktorý by sme zbadali pri porovnaní predošlého stavu s terajším, nemožno poprieť, že Lurdy ani pred zjaveniami neboli tichým či mŕtvym miestom. Už preto, že v nich sídlila vojenská posádka, bolo tam rušno. Lurdské trhy, popri tých tarbských, boli považované za najlepšie v šírom okolí a raz za čas sa postarali o mohutný príliv ľudí. V lete zase prichádzali drožky z Pau, Tarbes a kúpeľov Biggore a privážali obchodníkov, turistov a kúpeľných hostí. Počas kúpeľnej sezóny sa hlavná ulica v Lurdoch stávala takou rušnou a živou, že sa podobala skôr na veľkomestskú triedu než na ulicu provinčného mestečka. Vyhľadávaným cieľom návštevníkov bol tiež mohutný lurdský hrad, opradený povesťami historického i legendového pôvodu. Stará pevnosť, ktorej korene siahajú do stáročí dávno minulých, videla na svojom cimburí viať rímske, saracénske i anglické prápory, bola svedkom, ako pod jej hradbami zápasili medzi sebou feudálne kniežatá a ako sa jej napokon márne pokúšali zmocniť protestantské hordy. V ďalšom období sa hrad stal sídlom vojenského guvernéra provincie, ale jeho vojenská sláva pominula, keď ho ešte neskôr premenili na štátnu väznicu. Tým sa však úpadok nezastavil a pevnosť bola prestavaná na kasárne a potom na obyčajné skladisko, až napokon prešla do vlastníctva mesta Lurdy.

Ale aj napriek svojej občasnej živosti a čulosti sa mesto Lurdy zdalo odsúdené na zabudnutie, nebyť udalosti vymykajúcej sa zo sféry prirodzených ľudských záležitostí, ktorá ho vyniesla na svetlo. Všade na zemi je dnes známa oná veľká udalosť, ktorú sa chystám opísať. Pôsobením Ducha Svätého slávny pápež blahoslavený Pius IX. svojou neomylnou autoritou v roku 1854 slávnostne prehlásil za článok všeobecnej viery, že najsvätejšia Panna Mária, Matka Božia, bola počatá bez poškvrny dedičného hriechu. Pri tej správe sa rozochvel celý svet a vysielal k nebu nesmierne a nadšené krédo. Nepoškvrnená Panna, dojatá prejavmi nehy od svojich pozemských detí, ako milovaná Kráľovná, ktorá prijíma hold svojich poddaných, ráčila zostúpiť medzi ne a priniesť im akoby ozvenu neba. Tak v roku 1858 odpovedala na neomylné prehlásenie námestníka Ježiša Krista spred štyroch rokov. V podobe mladej dievčiny, podobe priam odrážajúcej nevinnosť a čistotu, opustila nebesia a svoju panenskú nohu položila na lurdskú skalu. Zahalená v jase ako na hore Tábor tam pred pokorným a slabým dieťaťom z ľudu vyslala vďačný pohľad k večným výšinám a povedala: „Som Nepoškvrnené počatie.“

Úryvok pochádza z knihy Tiché svetlo z Lúrd: Spomienky na Bernadetu, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.

5 Užívateľ (2 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre