Meno Alžbeta Leseurová je na Slovensku neznámym pojmom. Napriek tomu je fascinujúci životný príbeh tejto drobnej ženy hodný našej pozornosti práve teraz, uprostred všetkých svetových problémov. Je totiž svedectvom o nekonečnom Božom milosrdenstve a neuveriteľnej vytrvalosti v plnení Božej vôle, ktorú nezastaví nič – dokonca ani smrť. Posúďte sami…
Alžbeta Leseurová sa narodila 16. októbra 1866 ako Paulína Alžbeta Arrighiová do bohatej parížskej rodiny Arrighiovcov. Alžbeta bola najstaršia z piatich detí a v rodine dostala katolícku výchovu tak, ako všetky deti v tom čase. Už v ranom veku si začala viesť duchovný denník; prvý zachovaný záznam pochádza zo 14. novembra 1877. V máji 1879 prijala prvé sväté prijímanie a birmovku.
Vďaka priateľom sa Alžbeta v roku 1889 stretla s doktorom Félixom Leseurom. Zasnúbili sa 23. mája 1889 a 31. júla sa vzali. Po svadbe sa Alžbeta dozvedela o Félixovom ateizme: napriek tomu, že bol vychovaný v katolíckej rodine, vieru počas štúdia medicíny v Paríži nadobro opustil. Na konci leta v roku 1889 Alžbeta ochorela a trvalo niekoľko mesiacov, než sa jej vrátila sila. Po zvyšok života však bola chorľavá a trpela rôznymi zdravotnými ťažkosťami.
Napriek rozdielom vo viere sa Alžbeta a Félix ľúbili. V prvých rokoch manželstva cestovali: navštívili Rím, Nemecko a východnú Európu. Obaja radi čítali a Alžbeta študovala aj viaceré cudzie jazyky. Práve v tomto čase začal Félix publikovať rôzne proticirkevné články a stal sa verejne známym ateistom. V roku 1897 kvôli tomu Alžbeta celkom stratila vzťah s Bohom. O rok neskôr jej však Félix odporučil diela filozofa Renana. Alžbeta začala čítať jeho známu knihu Život Ježiša. Práve vďaka jej nedostatkom si uvedomila, aký poklad viera je, a jej duchovný život začal naberať obrátky. Všetko si začala zaznamenávať do duchovného denníka a vytrvalo sa začala modliť za obrátenie svojho manžela.
V roku 1907 sa jej zdravie začalo čoraz viac zhoršovať. Musela viesť sedavý spôsob života, pričom prijímala priateľov a návštevy už len vo svojom dome. V roku 1911 absolvovala operáciu a chemoterapiu kvôli tumoru. Na krátky čas sa jej uľavilo. Spolu s Félixom vtedy navštívila Lurdy, no už v júli 1913 zostala trvalo pripútaná na lôžko, pretože sa jej stav neustále zhoršoval. Alžbeta napokon zomrela 3. mája 1914.
Ešte predtým však Félixovi predpovedala, že sa po jej smrti obráti a stane dominikánskym kňazom. Félix ju nechápavo odbil. Keď však objavil jej denník a poslednú vôľu, zistil, že Alžbeta všetko svoje utrpenie obetovala za jeho obrátenie. Niečo sa v ňom pohlo. Vybral sa preto do Lúrd, kde chcel Alžbetin denník zničiť a začať nanovo. Po príchode do Lurdskej jaskynky sa však miesto toho v sekunde úplne obrátil. V roku 1923 sa stal dominikánskym kňazom, Alžbetin denník publikoval a po zvyšok života rozširoval úctu k tejto výnimočnej žene, ktorej bol Cirkvou pridelený titul Božia služobníčka.
Modlitba k Božej služobníčke Alžbete Leseurovej
Nebeský Otče, ty si obdaroval svoju dcéru Alžbetu Leseurovú výrečnosťou i tichosťou zároveň, a tak sa stala duchovným svetlom pre všetkých, ktorých stretla – veriacich i neveriacich. V každej duši s láskou hľadala bod, v ktorom bola táto duša ešte stále spojená s nekonečným Bohom. Vo svojom utrpení nachádzala zmysel a neustále sa vďaka nemu zjednocovala s Kristom, úplne sa zverujúc Božej prozreteľnosti.
Prosíme ťa, daj, aby nás Alžbetin príklad podnietil stále viac dôverovať tvojej láske. Chceme skutočne žiť slovami, ktoré Kristus vyriekol pri Poslednej večeri: „Milujte sa navzájom.“ S pokorou ťa prosíme, aby si tu na zemi oslávil svoju služobnicu Alžbetu Leseurovú podľa svojej svätej vôle. Na jej príhovor nám udeľ milosť, o ktorú ťa prosíme (uveďte svoju prosbu). Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Otče náš, Zdravasʼ, Mária, Sláva Otcu
Martina Bednáriková, Zachej.sk
Zdroj: elcause.org.
♥️