Predstavujeme novinku: Ruky milosrdenstva

Dnešný svet potrebuje pomoc všade tam, kde sa struny ľudstva už viac nedokážu naladiť na melódiu radosti evanjelia.

V čase, keď už nie je samozrejmosťou na ulici sa pozdraviť okoloidúcemu, nezištne sa zaujímať o potreby druhých; keď sa ľudia uzatvárajú do svojich bytov, seba i svoje súkromie chránia najmodernejšími zámkami či nezmyselnými zákonmi, od susedov sa oddeľujú vysokými betónovými plotmi; chce ako tenučký laserový lúč cez malú štrbinku preniknúť do sŕdc ľudí posolstvo o skutkoch milosrdenstva. Milosrdenstva, ktoré má byť našou vstupenkou do nebeského kráľovstva. Veď pri poslednom súde Kráľ povie: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne” (Mt 25, 34-36).

Ešte ste na ulici nestretli Ježiša, aby ste poslúžením mu si mohli zabukovať vstupenku do neba? Stále čakáte na túto príležitosť, na toto jedinečné stretnutie?

Dajte si pozor, aby ste prílišným vyčkávaním na „ten správny čas“ sa sami o túto vstupenku nepripravili. Lebo dobre vieme, ako tento skutočný príbeh budúcnosti pokračuje: „Vtedy mu spravodliví povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?‘ Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili‘” (Mt 25, 37 – 40).

Možno v našom okolí už nestretáme pocestných, ktorým treba ponúknuť prístrešie, ani žobráka, o ktorého sa treba postarať. No stále je v našom okolí dosť bratov a sestier, ktorí potrebujú našu pomoc.

V našej spoločnosti je však zrejmejšia duchovná bieda, ktorá navonok nie je taká okatá ako napr. nahý žobrák či hladná sirota, o to je však alarmujúcejšia. Vidiac a uvedomujúc si duchovnú biedu ľudí, katolícka Tradícia na základe Svätého písma odvodila zo skutkov telesného milosrdenstva skutky duchovného milosrdenstva:

  • napomínať hriešnikov
  • poúčať nevedomých
  • dobre radiť pochybujúcim
  • tešiť zarmútených
  • trpezlivo znášať krivdu
  • odpúšťať ubližujúcim
  • modliť sa za živých a mŕtvych

Knižka Ruky milosrdenstva bola zostavená v Jubilejnom roku milosrdenstva ako odpoveď na akútnu požiadavku doby – zastaviť alebo aspoň zmierniť duchovnú biedu,  v ktorej sa ľudstvo nachádza. Predstavuje v nej odvážnych šíriteľov a sprostredkovateľov milosrdenstva, ktorí majú  rôzne povolania a úlohy v Cirkvi. Títo poslovia duchovného milosrdenstva sú nám príkladom a akoby návodom, ako každý jeden z nás, bez ohľadu na naše vzdelanie či postavenie, môže byť nástrojom v Božích rukách a šíriť radostnú zvesť evanjelia. Pretože evanjelium vyslobodzuje ľudí z duchovnej biedy a ponúka život v radosti.

Pápež František nás všetkých vyzýva k aktivite a povzbudzuje nás: „Neupadnime do ponižujúcej ľahostajnosti, do zvyku uspávajúceho ducha a zabraňujúceho objavovať nové veci, do ničivého cynizmu. Otvorme oči, aby sme videli biedu sveta, rany toľkých bratov a sestier zbavených ľudskej dôstojnosti, a dajme sa vyprovokovať, aby sme vypočuli ich volanie o pomoc. Naše ruky nech chytia ich ruky, pritiahnime si ich k sebe, aby pocítili teplo našej prítomnosti, priateľstva a bratstva.“ (str.8)

Najdôležitejšou úlohou nášho života je, aby naše slová neostali prázdne,

ale dali život skutkom.

Monika Bugáňová, vydavateľstvo Zachej.sk

 

5 Užívateľ (1 Hlas)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre