Myslím si, že táto kniha by nemala chýbať v žiadnej knižnici. Prečo? Pretože sme ľudia, ktorí žijú vo vzťahoch a tvoria ich. Otázka je ako.
Aj vlastná skúsenosť mi hovorí, že občasná bezmocnosť a neschopnosť priblížiť sa k tomu druhému, až nápadne pripomína syndróm babylonskej veže, kde si každý hovoril po svojom a namiesto pochopenia sa dochádzalo k odcudzeniu. Je logické, že ak chcete rozumieť Angličanovi, musíte sa anglicky najskôr naučiť. Ak sa chce Talian rozprávať so Slovákom, tiež sa potrebuje slovenčinu naučiť a potom v nej konverzovať.
Niečo podobné sa deje aj na úrovni vzťahov. I keď je každý človek v prejavovaní lásky jedinečný, v spôsobe akým neverbálne hovorí „mám ťa rád“ možno badať isté podobné vzorce sebavyjadrovania. Tieto Gary Chapman zhrnul, popísal a vyprofiloval do skupín, ktoré nazval Piatimi jazykmi lásky. Svojim spôsobom sa autorovi podarilo popísať zatiaľ nepopísané. Niečo čo tu vždy bolo, ale on si to všimol a pomenoval. To je bod úžasu… To je okamih, kedy sa z doktora Chapmana stal Neil Armstrong na pôde vzťahov.
