Obrátenia na príhovor sv. Gemmy

V nedeľu 11.4. oslavujeme sviatok svätej talianskej mystičky Gemmy Galgani. Pri tejto príležitosti sme si pre vás prichystali úryvok z novej knihy Neuhasiteľný plameň Gemmy Galgani, ktorá rozpráva príbeh života tejto svätice očami jej spovedníka o. Germana.

Gemma ani teraz nezabúda na hriešnikov

Pokorná Gemma je novým dôkazom, že Boh povyšuje ponížených. Povesť o nej sa neobyčajne rýchlo rozšírila nielen po Taliansku, ale aj po iných krajinách a všade vzrastala dôvera v moc jej príhovoru. Zdá sa, že Gemma pokračuje v apoštoláte na spáse duší, ktorý jej Božia Prozreteľnosť pridelila. Tu je niekoľko obrátení na jej príhovor: Istý pán, ktorého meno z dobrých dôvodov neuvedieme, ležal v októbri 1907 s ťažkou chorobou v nemocnici v Lucce a bol blízko smrti. Už dávno popieral večný život. Nebol len veľkým hriešnikom, ale v celom meste známy aj ako neverec. Sestry v nemocnici sa predsa len pokúšali k nemu priblížiť, aby si aspoň splnili povinnosť pomôcť takejto poľutovaniahodnej duši. Aj kapucíni, poverení duchovnou správou nemocnice sa starali o spásu jeho duše, ale márne. Keď sa chceli vyhnúť pohoršlivým výstupom, museli sa svojej snahy vzdať, ale srdce im krvácalo, keď videli nešťastníka umierať v zúfalstve. Vtedy jednému z nich napadlo zavolať jeho farára monsignora Benassiniho. Ten sa nedal zastrašiť tým, čo počul, a prišiel k chorému. Hovoril priamo, prosil a nešťastníka zaprisahával, ale bez výsledku. Chorý muž, hnevom celý bez seba kričal: „Nikdy som neveril na tie vaše strašidlá ani neviem, kto je ten Kristus, o ktorom mi hovoríte. Choďte mi z očí s vašou dušou, s vaším nebom i peklom! Dajte mi pokoj! Preč s takými smiešnymi návrhmi!“ A chcel kňaza drzo opľuť. Farár odišiel celkom skľúčený.

Keď prišiel domov, zrak mu padol na životopis Gemmy Galgani, ktorý začal pred návštevou v nemocnici čítať. Pri pohľade naň nadobudol novú nádej. Pokľakol a so slzami prosil Božiu služobnicu o pomoc. Potom zavolal kaplána a povedal mu, aby išiel do nemocnice s dámou, ktorú chorý pán dobre poznal. Bolo asi jedenásť hodín v noci, a preto museli veľmi prosiť, aby ich k nemu vpustili. Dovolili vstúpiť len tej žene. Kaplán zatiaľ s úzkosťou čakal vonku a farár sa doma modlil k Gemme, aby mala táto misia šťastný výsledok. Milosť bola dosiahnutá. Sotva chorý muž uvidel zmienenú dámu, poprosil ju, aby zavolala kňaza. Pri svojej skrúšenej spovedi sa podobal kajúcemu lotrovi alebo márnotratnému synovi, vracajúcemu sa k otcovskému srdcu. Taká veľká bola jeho ľútosť. Kňaz, dojatý k slzám mu udelil rozhrešenie a vrátil ho Spasiteľovi. Hneď na to mu rýchlo podal telo Pána a udelil sväté pomazanie. Sotva kajúcnik prijal tieto sviatosti, nastal uňho smrteľný zápas a o štvrtej hodine ráno skonal. Všetci boli takýmto mimoriadnym obrátením a takouto závideniahodnou smrťou hlboko pohnutí.

Vydavateľ Gemminho životopisu, spísaného pátrom Germanom informoval o tomto obrátení kardinála, ktorý si Gemmu veľmi ctil a o všetko, čo sa jej týkalo, sa zaujímal. Keď si kardinál prečítal správu, očividne dojatý povedal: „Mali ste pravdu. Je to preveľký zázrak, väčší si človek nemôže priať. Uistite spisovateľa životopisu, že mám jeho hrdinku stále na pamäti, nech ju prosí, aby som aj ja vzrastal v láske k Márii.“

O niekoľko dní oznámili túto udalosť i pápežovi Piusovi X. Vyhlásil, že aj on použije príhovor Božej služobnice, aby si vyprosil podobné milosti.

V Ríme žila rodina, ktorej matka nebola päťdesiatštyri rokov na svätej spovedi. Synovia potom žili, ako by ani nikdy neboli kresťanmi. Iba tri dcéry, vzdelané dámy, zostali dobrými a zbožnými ženami. Veľmi však trúchlili pre nešťastie, ktoré postihlo ich rodinu, a prosili, aby sa Boh nad ňou zľutoval. Niekoľko vysoko postavených osôb sa snažilo priviesť starú paniu k lepšiemu zmýšľaniu, ale bezvýsledne. Istá rehoľníčka, ktorú duchovná bieda tejto dámy veľmi zarmucovala, sa obrátila v modlitbe na Gemmu. Konala novénu za novénou. Potom spravila s neoblomnou paňou pokus − začala sa s ňou rozprávať o Gemme a dotkla sa jej srdca vypočítavaním obdivuhodných obrátení, ktoré táto Božia služobnica vykonala ešte počas života. Stará dáma plakala, išla so sestrou do kostola, vyspovedala sa, prijala telo Pána a zakúsila, aká ľúbezná a sladká je Božia milosť, ktorá jej tak dlho chýbala. Odvtedy chodila ráno i večer do chrámu a ďakovala Bohu, že opäť našla vnútorný pokoj.

Rehoľníčka, povzbudená výsledkom obrátila potom túto účinnú zbraň aj na jej synov. Povedala si, že Gemma istotne obráti aj ich. Najťažšie to mala s najstarším synom. Po každom jeho odmietnutí sa znova obracala na Gemmu: „Čo urobíme, sestra? Nechceš sa prihovoriť za môjho hriešnika? Zajtra, v sobotu, by si ho mala obrátiť.“ Stalo sa. V sobotu večer požiadal tento hriešnik o spoveď.

V nedeľu zavčas rána sa vyspovedal a pristúpil k svätému prijímaniu s takou vnútornou radosťou, že ešte aj dnes vyhlasuje, že v celom svojom živote nepocítil takúto útechu. Stal sa apoštolom. Za niekoľko dní priviedol jedného zo svojich priateľov a bývalých druhov ku kňazovi, u ktorého sám našiel duševný mier.

„Teraz zostáva,“ napísala rehoľná sestra, „už len najmladší brat, ktorý sa ešte nikdy nespovedal, aj keď už má tridsaťjeden rokov, v nič neverí a je veľmi tvrdohlavý. Aj jeho som dala Gemme na starosť a nepochybujem, že sa o jeho obrátenie už postará.“

Raz prišiel do Kláštora svätého Jána a Pavla v Ríme cudzinec a žiadal o rozhovor so mnou (pátrom Germanom). Išiel som k nemu a čudoval som sa, odkiaľ ma pozná. Vtedy ma poprosil, aby som ho uviedol do súkromia, a tam mi povedal: „Posiela ma k vám Gemma. Ona ma prebudila zo spánku hriechov, v ktorom som uviazol. Prehovorila do môjho ucha, ale ešte viac do môjho srdca, keď mi povedala: ,Choď do Ríma a v Konvente svätého Jána a Pavla hľadaj pátra Germana, passionistu. Neotáľaj s uvedením do poriadku záležitostí svojej duše, ak nechceš, aby ťa postihol Boží trest.‘“ Spoveď tohto pána ma veľmi dojala, udelil som mu rozhrešenie, potom sme sa objali a on mi ďakoval, akoby precitol zo smrti k životu. Potom sa vrátil späť domov.

Tento prípad nie je jediný, páter Germano totiž niekoľko dní pred smrťou priznal istému spolubratovi: „Dnes ma zdržal celé tri hodiny hriešnik, ktorého mi poslala Gemma. Ak čoskoro neodídem z Ríma, nevydržím to. Už dlhší čas mi posiela takýchto hriešnikov. Nedokážete si predstaviť, ako ma to dojíma, až musím plakať. Aký úbohý sa cítim, keď počujem takúto spoveď!“

Úryvok pochádza z knihy Neuhasiteľný plameň Gemmy Galgani, ktorú môžete do 14.4.2021 získať so zľavou 20 %.

Martina Bednáriková, Zachej.sk

5 Užívateľ (2 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre