O tajomstve nepoškvrneného počatia najsvätejšej Panny Márie

Dobre známy príbeh z knihy Genezis nám hovorí o prvom hriechu našich prarodičov Adama a Evy, ktorí sa vzbúrili voči Bohu a následne boli vyhnaní z raja. Tento ich prvý hriech a jeho následky sa prejavili na všetkých ľuďoch, ktorí sa odvtedy narodili na zemi. Iba Panna Mária bola od tohto hriechu uchránená. Pýtate sa ako? Úryvok z diela Mystické mesto Božie I – Počatie od španielskej mystičky Márie od Ježiša z Agredy vám povie viac. 

Mária v okamihu svojho počatia prosila za svojich pozemských rodičov Joachima a Annu, lebo aj keď ich ešte nemohla vidieť svojimi očami, videla ich v Bohu. Keď v nich rozpoznala druhú príčinu svojho prirodzeného bytia, prejavovala voči nim cnosti detskej lásky, úctu a vďačnosť. Okrem toho predkladala Bohu mnoho iných prosieb, ako za celkové blaho, tak za rôzne zvláštne potreby. Prostredníctvom vliateho vedenia, ktoré jej bolo udelené, už vtedy oslavovala Boha vo svojej duši a svojom srdci chválospevmi, keď mu ďakovala, že hneď pri vstupe do života našla drachmu, ktorú sme my všetci stratili na samom začiatku (Lk 15,9). Našla milosť, ktorá jej vyšla v ústrety (Sir 15,2), našla Božstvo, ktoré na ňu čakalo na prahu jej života (Múd 6,14). Jej duchovná sila sa hneď od prvej chvíle orientovala na najvznešenejší predmet, na Boha. Bol to on, kto ju k sebe priťahoval, pretože bola stvorená pre neho, a keďže mala vo všetkom patriť len jemu, patrili mu i prvotiny jej činností, ktorými nebolo nič iné ako poznávanie a milovanie Boha. Takto nebola Pani nikdy bez poznania Boha, jej poznanie nebolo nikdy bez lásky a jej láska bez zásluh. Žiadna z jej cností v nej nikdy nezostala nerozvinutá a obmedzená hranicou obvyklosti alebo všeobecnými pravidlami. Vo všetkom bola veľká a taká vyšla už z rúk Najvyššieho, aby bežala, rástla a stúpala do vznešenej výšky, až nad ňou stál len samotný Boh. Ó, aké krásne boli tvoje kroky, kráľovská Dcéra (Pies 7,1), keď hneď prvý, ktorý si urobila, ťa viedol k Božstvu! Si dvojnásobne nádherná, veď tvoja  krása a milosť prevýšia každú milosť a krásu. Tvoje oči sú ako nebo (Pies 4,1), tvoje myšlienky ako kráľovský purpur (Pies 7,6), ty si mu vzala jeho srdce, zranila ho a uväznila vo svojich vlasoch (Pies 6,5; 7,6), to jest vo svojich svätých myšlienkach. Ty si ho spútaného tvojou láskou pritiahla do svätyne svojho panenského lona a srdca.

Teraz sa splnilo, čo sa hovorí v Šalamúnovej Piesni o kráľovskej neveste, totiž že spí, ale jej srdce bdie (Pies 5,2). Jej zmysly driemali, veď príslušné orgány sotva nadobudli svoj prirodzený vzhľad a ešte nepoznali fyzické slnečné svetlo. Ale jej podivuhodné srdce, nepochopiteľné skôr vo veľkosti prijatých darov než v malosti svojej prirodzenej podoby, sa prebudilo v lone svojej matky ponorené do svetla Božstva, ktoré ho zapálilo ohňom svojej nekonečnej lásky. Nebolo vhodné, aby u nebeského tvora začali nižšie schopnosti pracovať skôr ako vyššie schopnosti duše, ani nebolo vhodné, aby vyššie schopnosti duše fungovali rovnakým alebo horším spôsobom ako u iných tvorov. Veď pokiaľ činnosť veci zodpovedá jej podstate, potom je logické, aby Tá, ktorá všetkých tvorov prevyšuje svojou dôstojnosťou a vznešenosťou, konala dokonalejšie než akékoľvek anjelské a ľudské stvorenie. Nielenže nemala najvznešenejšej bytosti chýbať výsada anjelov, ktorí môžu už v okamihu stvorenia používať schopnosti duše, ale jej, ktorá bola stvorená ako Kráľovná a Panovníčka, patrila o to vyššia plnosť predností a vyznamenaní. Jej vyznamenania museli prevyšovať vyznamenania anjelov v  rovnakej miere, v  akej prevyšuje meno a  vznešenosť Matky Božej vznešenosť služobníkov. Veď večné Slovo žiadnemu z anjelov nepovedalo: „Ty si moja Matka!“ A žiaden z anjelov nemohol povedať večnému Slovu: „Ty si môj Syn!“ (Hebr 1,5). Takýto vzájomný vzťah panoval len medzi Máriou a večným Slovom, pričom práve tento vzťah by mal byť východiskom pre zmeranie a preskúmanie Máriiných predností, podobne, ako keď apoštol odvodzoval veľkosť Ježiša Krista od skutočnosti, že je Synom večného Otca.

Zatiaľ čo spisujem Kráľove tajomstvá, veď je dobré vyjavovať jeho skutky (Tob 12,7), musím sa ako úbohá žena doznať k svojej nevedomosti a obmedzenosti. Áno, som skľúčená sama zo seba, pretože takými neprístojnými, prázdnymi a  nedostatočnými slovami opisujem, čo vidím vo svetle objasňujúcom mojej duši tieto tajomstvá. Aby som však neznižovala veľkosť vecí, ktoré mám pred sebou, musela by som použiť zvláštne a osobitné slová, výrazy a označenia, ktoré vo svojej nevedomosti nenachádzam. A keby som ich aj našla, prevyšovali by a gniavili ľudskú krehkosť. Preto nech človek vo svojej slabosti uzná, že je nemohúci a neschopný upierať svoj zrak na božské Slnko, ktoré aj tak, zastreté mrakom materského lona svätej Anny, vstupuje na svet kúpajúc sa v lúčoch Božstva. Pokiaľ chceme byť všetci hodní pristúpiť k nej a hľadieť na jej vznešenú tvár, musíme prísť slobodní a rozviazaní, jedni z pút nízkej obmedzenosti, druhí z pút úzkostného strachu, hoci by budil zdanie pokory, všetci však s najvyššou oddanosťou a zbavení ducha otroctva (Rim 8,15). Potom nám bude dovolené zblízka sa dívať na ker, ktorý horí v ohni Božstva, a pritom nezhára (Ex 3,2).

Povedala som, že Máriina najsvätejšia duša videla v okamihu svojho najčistejšieho počatia božské bytie abstraktnou víziou, pretože mi nebolo zjavené, že by videla podstatnú slávu. Naopak, jasne viem, že niečo také bolo výhradne výsadou Kristovej duše, ktorá jej náležala vďaka podstatnému zjednoteniu s božstvom v osobe Slova. Práve pre podstatné zjednotenie nesmela pre Kristovu dušu nikdy nastať chvíľa, keď by nebola v najvyššej miere milosti a slávy zjednotená s božstvom vo svojich schopnostiach. A aj keď bol človek Ježiš Kristus, naše najvyššie Dobro, od prvého okamihu súčasne človekom i Bohom, bol tiež od prvého okamihu oblažovaný vnímaním Boha a Božej lásky. Duša jeho najsvätejšej Matky však nebola podstatne zjednotená s božstvom, takže nezačala svoju činnosť v stave blaženosti, ale vstúpila do života ako pútnička. Ale keďže stála podstatnému zjednoteniu najbližšie, bola obdarená, aj keď len v stave pútničky, víziou, ktorá bola úmerná jej vzťahu k podstatnému zjednoteniu, a teda najviac sa blížila blaženému nazeraniu, víziou, ktorá síce bola na nižšej úrovni ako blažené nazeranie, ale súčasne na vyššej úrovni než všetky vízie a zjavenia, ktoré, nepočítajúc blažené nazeranie Božstva, boli kedy tvorom udelené. Jednako nazeranie Boha, z ktorého sa mohla Matka Ježiša Krista v prvých okamihoch tešiť, v istých ohľadoch prevyšovalo jasné nazeranie iných, pretože totiž blahoslavená Panna v abstraktnej vízii rozpoznávala viac tajomstiev ako iní vo svojom nazeraní. Aj keď vo chvíli svojho počatia nevidela Boha z tváre do tváre, to nevylučovalo, že neskôr počas svojho života bola mnohokrát obdarená opísanou víziou, k čomu sa ešte vrátim.

Úryvok pochádza z knihy Mystické mesto Božie I – Počatie, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.

Foto: Wikipedia

5 Užívateľ (5 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre