Na Haiti sme znakom nádeje a Božej prítomnosti

Vincentská rodina organizuje už pätnásty ročník celoslovenskej verejnej zbierky s názvom Boj proti hladu na pomoc chudobným na Haiti, Hondurase, Albánsku, Rusku, Ukrajine a na Slovensku. Pri tejto príležitosti vám prinášame svedectvo rehoľnej sestry Weroniky, ktorá vám predstaví svoju misijnú prácu na Haiti, jednej z najchudobnejších krajín sveta.

Volám sa sestra Weronika a pochádzam z Poľska. Prečo som sa stala misionárkou? Pred 16 rokmi sa ma dotkli Ježišove slová, ktoré povedal svojim učeníkom: “Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.” (Mk 16, 15) A po dlhých a ťažkých duchovných bojoch so sebou a s nedostatkom mojej dôvery v Boha som odpovedala na jeho výzvu.

Na misiách na Haiti som viac ako 4 roky a počas tejto doby sa snažím kvitnúť tam, kde ma Boh zasadil, ako to odporúčala svätá Terézia z Avily.

Pred odchodom na Haiti som vedela, že idem do jednej z najchudobnejších krajín sveta. Predstavovala som si tú hroznú biedu, no po mojom príchode som bola milo prekvapená! Haiti je nádherný ostrov. Bola som očarená krásou krajiny: zázrakom západu a východu slnka, intenzitou svietiacich hviezd, modrou farbou mora, veľkým majestátom hôr, rozmanitosťou tropického ovocia a arómou tradičnej kuchyne.

Nielen príroda potešuje, ale aj ľudia – potomkovia rôznych kmeňov, privezených pred mnohými rokmi kolonizátormi zo západného pobrežia Afriky, aby tu pracovali ako otroci.

Od začiatku sa mi veľmi páčila ich neustála vôľa tancovať a spievať, a to napriek každodenným starostiam a ťažkej fyzickej práci. Sú hudobne veľmi nadaní, zruční a vynaliezaví. Všeobecne možno povedať, že majú obrovský potenciál – bohužiaľ, často ho nevyužívajú ani oni sami, ani nikto iný.

Počas práce v “Centre zdravia” v hlavnom meste som mala možnosť stretnúť veľa dobrých ľudí. Oslovili ma svojím prístupom: napr. bez akýchkoľvek úvah si adoptovali dieťa zosnulej susedy, ktorá kvôli komplikáciám zomrela počas pôrodu. Často to boli chudobní ľudia, alebo ľudia s viacerými deťmi.

Spočiatku som Bohu často kládla otázku: „Prečo si ma, Pane, poslal na tento ostrov? Prečo som tu?” Postupom času som začala chápať, že som tu preto, aby som ľuďom, ktorí tu žijú, ukazovala, akí sú bohatí (samozrejme, nehovorím o materiálnom bohatstve). Koľko im dal Pán, aký veľký potenciál v sebe nosia. Aby sa dokázali tešiť z týchto darov, byť Bohu za ne vďační a deliť sa s ostatnými. Nikto z nás nie je taký chudobný, aby nemohol obdarovať iného človeka. Stačí aj  úsmevom, dobrým slovom, podaním ruky, modlitbou…

Svoju osobnú misiu na Haiti som spoznala pri stretnutí s dvomi jednoduchými ženami z hôr, z dediny Moulines, ktorú v roku 2016 vážne poškodil hurikán Mathieu. Prišli za nami a od radosti kričali: „Ako dobre, že ste tu, sestry! Vy ste pre nás znamením nádeje, znamením toho, že Boh nás neopustil!”

Toto je naše poslanie – byť znakom nádeje, znakom Božej prítomnosti medzi ľuďmi a v nich samých.

Čo najviac potrebujeme? Myslím, že vaše modlitby. Samozrejme, okrem materiálnej pomoci, ktorá je tiež veľmi dôležitá. Aby tento krásny ostrov, ktorý Pán dal človeku, mohol opäť ukázať svoju pravú tvár, plnú slnka, radosti, viery, hudby a tanca, dôvery v Božiu prozreteľnosť a v osobitnú ochranu Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci – patrónky Haiti.

Weronika, Haiti

Viac o zbierke Boj proti hladu nájdete na www.bojprotihladu.sk.

2.5 Užívateľ (2 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre