Leotina záhrada (recenzia)

Knihy autorky Francine Riversovej dobre poznám, väčšinu z nich som prečítala. Neodolala som ani románu s názvom Leotina záhrada, pretože obalu knihy dominuje mladá žena v záplave nádherných kvetov, ktoré tak veľmi milujem. To som ale netušila, že za touto rozkvitnutou krásou sa ukrýva spleť tých najzložitejších ľudských vzťahov, ktoré sa vždy viac zamotávajú a rozuzlenie nechá na seba čakať až celkom v závere.

Leotina záhrada

Láska a nenávisť. A ešte ľudská pýcha, ktorá dokáže rozdúchať nenávisť do takých rozmerov, že vytvorí okolo človeka neprekonateľnú hradbu. Teda takmer neprekonateľnú, lebo ešte je tu vďaka Bohu láska. Okolo toho sa točí príbeh Leoty a záhrady jej kvetov a rodinných vzťahov.

Prevažná časť deja románu sa odohráva v starom, schátralom domčeku vyše osemdesiatročnej Leoty Reinhardtovej. Leota je síce stará a choroby ju obmedzujú v pohybe, ale tak veľmi túži po náprave vzťahov v rodine, až sa dáva do pohybu celý sled nepochopiteľných udalostí.

Leota, podľa mienky väčšiny ľudí „zbytočne žijúci človek“, dokáže odovzdať životnú múdrosť svojej milovanej vnučke Annie, vie upútať malé deti, ktoré prichádzajú do jej domu počúvať rozprávky a príbehy, ktoré si vymýšľa kvôli nim. Ale čo bolo pre mňa úplne fascinujúce, tejto  „nepotrebnej“ starene sa podarilo od základov zmeniť hodnotový rebríček nafúkaného študenta vysokej školy, ktorý žil v domnení vlastnej neomylnosti!

Asi najväčšou bolesťou matky je nepochopenie a odvrhnutie od vlastných detí. Toto prežíva Leota už dlhé roky a spustnutá záhrada okolo jej domčeka je akoby symbolom tej pustoty, ktorá prevláda vo vzťahoch s dcérou a synom. Zasvieti ešte lúč slnka do tohto zabudnutého kúta sveta? Stihne sa ešte Leota potešiť z pohľadu na obnovenú, opäť rozkvitnutú záhradu okolo svojho domčeka? Ale najmä bude dosť času na „rozkvitnutie“ lásky v Leotinej rodine? To všetko sa pravdaže môžete dozvedieť, ak sa začítate do pútavého románu Francine Riversovej: Leotina záhrada.

Nemôžem nespomenúť ešte jeden dôležitý odkaz, ktorý sa ukrýva medzi riadkami Riversovej knihy. A to je dnes tak diskutovaná a do pozornosti pretláčaná téma eutanázie, akejsi „ľahkej a dobrej“ smrti. Môže ošetrovateľ alebo lekár jednoznačne vedieť, či chce zomrieť človek, ktorý už nie je schopný rozprávať? Ako sa môže ochrnutý človek ubrániť usmrcujúcej injekcii? A čo ak práve zajtra ráno malo dôjsť k rozhodujúcemu zlomu vo vzťahov, k náprave celoživotných nedorozumení medzi deťmi a matkou, ktorej lekár dnes večer proti jej vôli  „pomôže“ na druhý svet? Nezabiješ! Táto jedna desatina z Dekalógu nepotrebuje viac slov ani žiaden komentár. Lebo jedine Boh je Pánom života a len on pozná ten pravý okamih, keď má človek z pozemského života odísť.

Leotinu záhradu z pera Francine Riversovej jednoznačne odporúčam každému, kto obľubuje príbehy s napínavými zápletkami. Nedajte sa odradiť štyristostranovým rozsahom, určite túto knihu nepustíte z ruky, kým sa nedozviete, či kvety v záhrade staručkej Leoty (ale najmä vzťahy v jej rodine) opäť zakvitli.

Leotina záhrada

Autorka recenzie: Alena Marhefková

Bibliografický popis: RIVERSOVÁ, F., 2014. Leotina záhrada  [Leota´sGarden], Stará Ľubovňa : Kumrán, 414 s., brožovaná väzba, ISBN 978-80-89487-54-7.

2.5 Užívateľ (2 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Recenzie Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý kto sa zanechá recenziu.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre