Začiatkom leta sa na knižných pultoch objaví svieža novinka Milosrdenstvu v ústrety. Viac o nej prezradí jej podnázov …alebo Ako to vyzerá z druhej strany spovednej mriežky a ešte o trochu viac samotný autor Ján Knapík, ktorého som mala tú česť „vyspovedať“.
- Slovko „vyspovedať“ som zvolila zámerne, keďže knižka sa točí okolo spovede. Ako vznikol nápad napísať túto knihu?
Neviem presne, kedy sa vo mne zrodila myšlienka napísať túto knihu, ale s intenzívnym písaním som začal až po povzbudení mojich blízkych, ktorí ma uistili, že ju treba a že to má zmysel.
Často sa hovorí a píše o tom, ako sa spovedať a čo je pri tom dôležité, ale nikde som sa nestretol s tým, že by sa vyslovene hovorilo o tom, ako prežíva vysluhovanie tejto dôležitej sviatosti kňaz. Okrem toho skúsenosť zo spovedania ponúka celú škálu príkladov, ktoré celkom nenásilne nastavujú zrkadlo tomu, kto sa spovedá.
Knihu ilustroval Peter Sedlák, človek s mimoriadnou schopnosťou umocniť a rozšíriť posolstvo textu. Nie je to naša prvá tvorivá spolupráca, takže mám vyskúšané, čo s textom dokážu urobiť jeho kresby. Od začiatku som bol presvedčený o tom, že pri vzniku tejto knihy musí stáť aj on.
- Môžete vôbec písať o zážitkoch, ktoré sa udiali počas spovede a reprodukovať tieto rozhovory bez toho, aby ste porušili spovedné tajomstvo?
Porušenie spovedného tajomstva znamená ponúknuť takú informáciu, v ktorej sa dá spojiť konkrétny hriech s konkrétnym človekom. V tejto knihe sú vyabstrahované skúsenosti z dvadsiatich rokov spovedania, a teda ide len o ilustratívne príbehy, neopisujem reálne situácie. Nemal som v úmysle odhaľovať hriechy konkrétnych ľudí, ale skúmať podstatu sviatosti zmierenia i to , nakoľko sa k nej spovedajúci dokáže priblížiť.
- Prečo práve názov „Milosrdenstvu v ústrety“? Je milosrdenstvo tým najdôležitejším aspektom spovede?
Nielen spovede. Je žiadaným a potrebným postojom v celospoločenskom meradle, či si to ľudia uvedomujú, alebo nie, či to chcú akceptovať, alebo sa tomu bránia. Milosrdenstvo prekračuje konfesionálne hranice a je bytostne dôležité aj pre ľudí bez vyznania. Každý robí chyby a každý potrebuje odpustenie. Veľkosť Boha spočíva práve v tom, že jeho milosrdenstvo je ľudsky nepochopiteľné, je bez hraníc. Čím viac sa snažíme prejaviť druhému človeku milosrdenstvo, čím viac sa usilujeme pochopiť ho, tým viac sa približujeme k Bohu. Sviatosť zmierenia je rukolapným dôkazom toho, že liek uzdravujúcej milosrdnej lásky máme neustále k dispozícii.
ČÍTAJTE TIEŽ: Milosrdenstvu v ústrety alebo ako to vyzerá z druhej strany spovednej mriežky
- Skúste typovo vykresliť ideálneho penitenta z Vášho pohľadu – pohľadu kňaza.
Do spovednice prichádza niekto, kto si uvedomuje svoje previnenia a odovzdáva ich do Božích rúk vo viere, že od nich bude očistený. Všetko ostatné je riešiteľné priamo na mieste.
- Máte svojho stáleho spovedníka? Je táto prax podľa Vás lepšia ako sa spovedať len náhodným výberom kňaza?
Mám, ale nie vždy je možné, aby som sa uňho spovedal. Mať stáleho spovedníka alebo pravidelné a systematické duchovné vedenie je dôležité, no nemusí to byť „sobáš“ na celý život. Prídu chvíle, keď sprevádzaná osoba potrebuje iný pohľad, resp. nový vietor, takže treba byť otvorený aj zmene.
- Pamätáte sa na svojho prvého penitenta, na prvé rozhrešenie, ktoré ste udelili ako kňaz? Bolo to niečo výnimočné, zapamätateľné?
Na prvého penitenta si nepamätám, ale viem presne kde a za akých okolností som prvý raz vysluhoval túto sviatosť. Bolo to vo farnosti, ktorú vtedy viedol pán dekan Kamil Jankech. Mal som veľkú bázeň, aby som nikomu neublížil a čo najviac pomohol. Bolo to výnimočné práve v tom, že som si uvedomoval, čo sa pri tejto sviatosti deje.
- Zmenil sa Váš prístup ku spovedi ako takej po tom, čo ste ju začali aj sám vysluhovať?
Môj postoj k spovedi sa začal meniť už predtým, počas štúdia teológie a duchovného vedenia, ktorého sa mi dostalo v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Výraznú stopu na mne zanechal pán špirituál Vladimír Vojtašák. Jeho milosrdný prístup oblečený do širokého úsmevu je vlastne „bezchybný produkt v špičkovom dizajne“. V tomto smere je pre mňa dodnes neprekonateľným príkladom.
A potom, keď som začal túto sviatosť aj vysluhovať, zistil som, že ľudia ju prežívajú rôznym spôsobom. Dovtedy som poznal iba svoje prežívanie, teraz sa snažím reagovať na konkrétneho penitenta, a to je na vysluhovaní tejto sviatosti pre mňa aj najťažšie.
ČÍTAJTE TIEŽ: Spýtajte sa exorcistu (5. diel): Boj so zlým, posadnutnosť
- Dokážu Vás vaši penitenti ešte aj po viac ako 20 rokoch spovedania ešte niečím prekvapiť?
Samozrejme, dokážu. Ľudská kreativita je bez hraníc, a tak aj situácie, ktoré prichádzajú, sú z času na čas prekvapujúce. Niektoré viac úsmevné, iné smutné. Ale prekvapiť dokážem aj ja 🙂
Za rozhovor ďakuje
Zuzana Ring, Zachej.sk
O autorovi:
Ján Knapík je od roku 1997 kňazom Košickej arcidiecézy. V r. 2002 založil Univerzitné pastoračné centrum Dr. Štefana Héseka v Prešove, kde bol činný do r. 2008. V súčasnosti je kňazom Univerzitného pastoračného centra sv. Košických mučeníkov v Košiciach a pôsobí aj ako vysokoškolský učiteľ na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Košiciach. Svojich študentov rád povzbudzuje ku kreativite a aktívnemu využívaniu voľného času. Časť svojho tvorivého potenciálu využíva ako moderátor a dramaturg TV LUX. Túto prácu vníma ako prirodzený a aktuálny spôsob šírenia evanjeliového posolstva.