Keď slabosť a maličkosť zahanbí silu tohto sveta

Svätec, ktorý čítal v dušiach (recenzia)

Nuž, povedzme si otvorene, že tak ako vo „svete“, sa aj v Cirkvi nájdu kňazi, ktorí si službu Bohu a ľuďom popletú so stúpaním v kariérnom, hierarchickom rebríčku. To však ani zďaleka nie je prípad Jána Máriu Vianneyho, ktorý je výnimočným príkladom pokory a starého známeho „mňa musí ubúdať, aby Kristus mohol rásť.“

Bol slabučkým študentom a počas teologického štúdia mal problémy azda s každou jednou skúškou. Mimoriadne nábožný život a oddanosť Kristovi mu vydláždili cestu k povolaniu kňaza. Boh si predsa vyvolil bláznivých a slabých, aby zahanbil múdrosť a silu tohto sveta.

Nad francúzskym kňazom mnohí lámali palicu, no dlho tento stav netrval. Vďaka jeho veľkému evanjelizačnému zápalu postavil maličkú dedinku Ars na nohy a obyvateľov priviedol späť k Stvoriteľovi. Keď mal prázdny kostol, nehanbil sa vojsť do krčmy, pomôcť ľuďom s prácou na dvore a svojím prístupom a pokorou získal pre Krista tisíce ľudí.

Z chlapca, ktorý si nedokázal poriadne zapamätať niekoľko súvislých viet sa stal vyhľadávaný kazateľ a spovedník. Podľa dostupných údajov niekedy spovedal 18 hodín denne. A popritom žil v mimoriadne skromných, ba priam asketických podmienkach. Hoci sa stal vyhľadávaným nielen medzi prostým ľudom, ale aj medzi vysokými cirkevnými hodnostármi, nikdy na seba nestrhával pozornosť. Na piedestál staval neustále len Boha.

Mal som tú česť osobne navštíviť francúzsky Ars a vstúpiť na faru, kde býval či nahliadnuť priamo do jeho chabej izbičky. Tej izby, v ktorej ho diabol niekoľkokrát škaredo doudieral a trýznil. No omnoho viac ma fascinovalo ‚kľakátko‘ v rohu izby. Bolo badať, že tam nebolo len na okrasu. Ján Mária si na ňom šiel určite kolená zodrať.

A to je presne odkaz jeho kázní a celej knihy. Zamerať sa na Krista, milovať ho, modliť sa. Nič neuprednostňovať pred dobrotivým Bohom, ktorý má pre nás prichystaných tooooľko milostí. Keďže svätec slúžil ako kňaz v 19. storočí, na jeho kázňach je badať vtedajšie vnímanie viery, hriechu či Cirkvi.

Vianney nemal možnosť poznať učenie Druhého vatikánskeho koncilu a nečítal ani Teológiu tela od sv. Jána Pavla II., preto sa možno k človečenstvu a ľudskému telu stavia tak radikálne a vyzýva k neprestajnej askéze a možno povedať, že až k pohŕdaniu našou telesnosťou (o ktorej ale dobre vieme, že je tiež darom od Boha).

Cieľom knihy Svätec, ktorý čítal v dušiach ale nie je podať aktuálne učenie Cirkvi. Zameriava sa na to, čo Vianney poznal najlepšie. Ľudská duša, ktorá je nespokojná, kým nespočinie v Bohu. Útly farár si to dobre uvedomoval a preto vyzýval vo svojich kázňach neustále k obráteniu našich sŕdc k Láske.

Jeho slová prebúdzajú do reality a poukazujú jasne na to, čo je vlastne v našom živote skutočne dôležité. Nie je to mamona ani naše sebecké túžby. Záleží len a len na Bohu.

Svätý Ján Mária Vianney, vypros nám milosť obrátenia a oroduj za nás!

Autor recenzie: Dávid Lech

Bibliografický popis:  VIANNEY, J.M., 2020. Svätec, ktorý čítal v dušiach, Zachej.sk, 176 s., brožovaná väzba, ISBN 978-80-8211-210-1.

5 Užívateľ (2 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre