Kariéra smerom nadol

Jedno nórske príslovie vraví: „Jeden otec je lepší ako sto učiteľov.“ Je to naozaj tak. Otcovstvo je pre zdravé a silné rodiny nevyhnutné. Prijať dôležitú úlohu otca pre mužov však nie je také jednoduché…

Ako stredoškolák som mal veľmi rád fyziku. Osobitne ma fascinovali zákonitosti mechaniky, ktoré umožňujú premiestňovať ľubovoľne ťažké objekty neuveriteľne jednoduchým spôsobom – za použitia celkom primitívnych pomôcok, akými sú napríklad naklonená rovina, kladka či páka. Práve k tejto skutočnosti sa viaže povestný Archimedov výrok: „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou.“ Požadovaný pevný bod však nemáme, takže Zem pekne ostane na svojom mieste. Alebo že by predsa? Riešenie tohto problému skutočne existuje. Neponúka nám ho však žiaden z fyzikov, ale rakúsky spisovateľ Rainer Maria Rilke, ktorý napísal: „Ruka, ktorá pohýna kolísku, hýbe svetom.“ Heuréka!

Tieto riadky síce znejú ako vystrihnuté z textu o význame a dôležitosti materstva, no v skutočnosti sú úvodom k úvahe o otcovstve. Sú to totiž práve muži, o kom sa hovorí, že sa primárne orientujú na „hýbanie svetom“ – jeho stvárňovanie, angažovanosť v ňom, skrátka že sa vo svete cítia ako ryba vo vode, zatiaľ čo doma sú ako tiger v klietke. Vôbec nepochybujem o povolaní muža na budovanie lepšieho sveta. Práve preto považujem za odôvodnené a potrebné zbúrať „mýtus o tigrovi v klietke“, podľa ktorého domov a rodina, keď ich porovnáme s profesionálnou a spoločenskou angažovanosťou, predstavujú pre muža pole pôsobnosti druhoradého významu.

Jeden z mojich duchovných otcov, rehoľný kňaz pôsobiaci na Slovensku, mi raz porozprával o vizitácii hlavného ekonóma ich rehole, sídliaceho v Ríme. Okrem iného mi povedal, že generálny ekonóm sa v rámci svojej bratsko-pracovnej návštevy stretol aj s tímom zodpovedným za vedenie celej ich provincie. Počas diskusie mu jeden z týchto „top manažérov“ začal nadšene rozprávať o rozbehnutých a plánovaných projektoch, o tom, koľko ihrísk, kostolov a pastoračných centier sa chystajú vybudovať. Keď dopovedal, slova sa ujal hosť z Ríma. Z jeho úst zazneli len tri slová: „Investujte do personálu.“

Tento odkaz ani po rokoch nestratil nič zo svojej aktuálnosti. Platí rovnako pre rehole, komerčné firmy, štáty – a v podstate pre všetky ľudské spoločenstvá. Každá jedna investícia do človeka sa vysoko zúročí v podobe hojnosti „ľudského kapitálu“ či skôr „bohatstva ľudskosti“, ktoré je základom prosperity, mieru, ba i samotného prežitia ľudského rodu.

Nie je žiadnym tajomstvom – a potvrdzujú to aj vedy o človeku, že „bohatstvo ľudskosti“ sa tvorí predovšetkým v rodine. Rovnako nepopierateľným faktom je, že moderná civilizácia je do veľkej miery „spoločnosťou bez otca“, že mnohé dnešné deti sú „sirotami žijúcich otcov“. A do tretice: starostlivá, srdečná a pozorná prítomnosť otca nie je vítaným bonusom, ale jedným z pilierov silnej a šťastnej rodiny.

Nám mužom akosi od prírody imponuje moc. Ak teda chceme mať skutočnú moc, reálny vplyv na budúcnosť sveta, ponáhľajme sa robiť „kariéru smerom nadol“ – pomôžme manželke s domácimi prácami, uvarme jej kávičku, doprajme jej čas pre seba, jedným slovom nasledujme príklad slúžiaceho kráľa a s nehou jej umývajme nohy. Potom si ľahnime na zem a dovoľme deťom, aby si z nás urobili „preliezku“. Možno sú na to už trochu veľké, ale to nič – bez ohľadu na ich vek sa staňme rebríkom, po ktorom môžu vystupovať k ľudskej i kresťanskej zrelosti a ktorý rastie spolu s nimi. Zaradíme sa tak medzi najvplyvnejších ľudí na tejto planéte.

Martin Csontos

Súvisiace produkty s týmto článkom​​

Otec a syn Otec a dcéra Otec, máš na to

 

0 Užívateľ (0 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

2 Komentáre

  • Áno, myšlikenka je pekná, otec má byť služobníkom rodiny, strať sa s láskou o manželku aj deti. Ale zvýrazňovať len toto je málo. Manžel, otec, má byť aj kráľom, teda tým, kto sa nebojí aj rozhodovať o svojej rodine, berie na seba zodpovednosť… a vyžaduje aj nejakú úctu, nastavuje latku pre deti…

    Manžel a otec má robiť ešte všeličo iné, ale to čo som napísal nepíšem náhodou – podčiarkujem to, čo vidím ako najväčšie súčasné problémy zviditeľnené najmä pri rozvodoch – asi od čias komunizmu sú chlapci a potom aj muži zovšadiaľ tlačení do ženskej role, nesmú o nič bojovať, len s blaženým úsmevom a slovami empatie na jazyku každému ustupovať, aj zlu, bezpráviu, ponižovaniu… Tlačia ich do toho v školách, na hodinách náboženstva, aj v kostoloch… Z chlapcov vyrastajú zženštelé večné deti, ktoré utečú pri prvých prekážkach vo vzťahoch, rodine, práci, alebo z ďalších sa stanú bezohľadní despotovia (oboje má rovnaké príčiny – chýbajúci vzor zrelého muža, stres z chorých vzťahov s a medzi rodičmi, následne nesprávne formovanú sebaúctu, neschopnosť zvládať a správne smerovať svoju pririodzenú agresivitu…). Títo veční chlapci sa nedokážu obetovať pre svoju rodinu, ochrániť manželku, deti… Ešte aj dievčatá v kresťanských spoločenstvách sa sťažujú, že chlapci v spoločenstvách stratili mužnosť, boja sa osloviť a poblázniť dievča, že aktívne musia byť pri výbere partnera len dievčatá…

    A keď sa prenesieme do spoločnosti, dospelé mužské deti nie sú schopné prekročiť samých seba, odlepiť sa od počítačových hier, piatkových opíjačiek… a spraviť poriadky s úradníkmi, poslancami, sudcami… keď sa deje nejaké bezprávie, keď oplzlíci v školách demoralizujú a sexualizujú v školách deti… Keď boli ešte muži mužmi, spravli poriadok s takýmito aj keď zlyhala polícia, úrady, súdy… Bohužiaľ, musím tu dať za príklad moslimov, ktorí pri ochrane svojich detí neváhajú dať do laty oplzlíkov aj vlastnými rukami, na vlastnú zodpovednosť, na vlastné riziko. Toto naši manželia a otcovia zabudli robiť, resp. to z nich komunisti a potom liberáli, feministky, genderisti… vytĺkli propagandou aj praxou v školstve, kultúre a bohužiaľ aj v cirkvi.

    Skrátka, tí muži, ktorí sa nestarajú o svoje rodiny, by sa mali zamyslieť a zmeniť. Ale len umývať nohy manželkám a nechať po sebe loziť deti, je veľmi málo z toho, čo by mal každý zrelý milujúci manžel a otec robiť. Čo majú ženy alebo deti z umytých nôh a lozenia, keď otcovia ustrašene alebo blahosklonne dovolia, aby deťom ruinovali životy napr, genderisti?

    • Presne tak, tato odvaha/sila chyba dnesnym muzskym bojovnikom.

Komentáre