Jak katolická církev budovala západní civilizaci (recenzia)

Jak katolícka církev budovala západní civilizaci

Tento mladý americký historik, spisovateľ a konvertita na katolicizmus už napísal niekoľko zaujímavých kníh. Prezentovaný titul autora bol však ako prvý preložený do češtiny (Michaela a Václav Freiovci), a tak sprístupnený čitateľom v Čechách i na Slovensku.

Po prečítaní 206-stránkovej publikácie Jak katolická církev budovala západní civilizaci obsahujúcej súbor kompletne spracovaných a skvelo argumentačne doložených faktov sa prekvapením zachveje tak veriaci katolík, ako aj tieto reálie nepoznajúci čitateľ. Dôvod precítenia bude spočívať asi v tom, že ostatné desaťročia či až storočia bol katolicizmus programovo verejne a ustavične osočovaný, kriminalizovaný a lživo masmediálne deformovaný  svojimi rozličnými a početnými nepriateľmi. Podsúvané lži a polopravdy pomaly prerástli až do dnešného sebaobviňovania sa Západu i vlastnej civilizácie, pôvodne utváranej anticko-biblickou kultúrou, v posledných dvoch tisícročiach najmä katolíckou, ktorá viedla a formovala svetové civilizácie všade tam, kde prenikla.

Autor  bol pri písaní tejto potrebnej knihy motivovaný poznaním, že inštitúcia, akou je katolícka cirkev, ktorá  žije už vyše 2 000 rokov a je vôbec najstarším fungujúcim organizmom s porovnateľným  charakterom na svete,  ktorá sa môže hrdiť ohromným počtom heroických mužov a žien a taktiež nespočetným množstvom historických výsledkov, potrebuje dať do rúk veriacim aj neveriacim argumenty, a tak pomôcť prvým dodať silu a chýbajúce sebavedomie a druhým ponúknuť ďalší názor.

Po brilantnom úvodnom slove Dominika Duku OP biskupa královohradeckého nasleduje prvá kapitola s názvom Nepominutelná církev, v ktorej  autor presvedčivo obnažuje jednu z najpoužívanejších lží o stredoveku ako o dobe „temna“ a prináša dôkazy o tom, že práve v tomto veku rozvinula katolícka cirkev napr. univerzitný systém, tento dar západnej civilizácie svetu,  a prenikla svetlom rôzne spráchnivené kúty života spoločnosti.  Ďalšia kapitola nazvaná Svetlo v temnotách vysvetľuje kultúrny úpadok v 6. a 7. storočí ako následok barbarstva  a vojen, a nie kresťanstva a náboženstva, čo sa notoricky tvrdí a opakuje. Názov Jak mniši zachránili civilizaci obracia ďalšiu lož na správnu mieru. Európa by nebola Európou bez mníšstva. Starostlivosť o chorých a chudobných, obracanie divočiny na kultivovanú zem, chov dobytka, vinárstvo, metalurgia, písmo a opisovanie kníh a veľa iného, tiež duchovného,  dovoľujú označiť stredoveké kláštory za ekonomicky najefektívnejšie jednotky, ktoré do toho času v Európe existovali. Osobitou kapitolou pápežstva je ustanovovanie a podporovanie univerzít, čo autor rieši v kapitole Církev a univerzita.  Privilégium pre univerzity udeľované pápežom malo významnú úlohu okrem iného aj vďaka tomu, že podporovalo šírenie vzdelanosti a myšlienku medzinárodnej vedeckej komunity. Údajné nepriateľstvo katolíckej cirkvi proti vede prekvapujúco rieši kapitola Církev a veda až na 37 stránkach. Nastoľuje otázku, na ktorú aj vecne odpovedá:  či bola iba náhoda, že sa moderná veda rozvíjala v prevažne katolíckom prostredí, alebo či bolo v katolicizme samom čosi, čo umožnilo úspech vedy? Ani neveriaci nebudú prekvapení  konštatovaním, že umelecká tradícia Západu je prepojená s katolíckymi motívmi. Že katolícka úloha v tejto oblasti je významne väčšia, ako si možno bez štúdia predstaviť,  vysvetľuje kapitola Umění, architektura a církev. Menej známym faktom je úloha cirkvi  v ekonomike. Učebnice dejín ekonómie sa zvyčajne začínajú Adamom Smithom a ďalšími mysliteľmi 18. storočia. Kapitola Církev a ekonomie čitateľa presvedčí, že zakladateľmi modernej ekonomiky sú katolíci. S podobným záujmom sa číta aj kapitola Jak katolická charita zmenila svět, v ktorej autor uvádza známe aj neznáme cesty postupného a organizovaného formovania tejto služby životu. Príbeh kapitoly Církev a západní zákonodárství sa začína v prvých storočiach cirkvi (od Milánskeho ediktu cisára Konštantína) a siaha až po katolícke zvyklosti, ktoré obsahuje aj  moderné západné právo. Posledná,  jedenásta kapitola Církev a západní morálka uzatvára prezentované poznatky.  Zdôrazňuje katolícku ideu posvätnosti ľudského života, z ktorého sa utvárajú najdôležitejšie princípy západnej mravnej tradície, napr. od odstránenia praxe infanticídy z čias starého Grécka a Ríma až po rozličné formy ustavičného boja Dobra s viacerými podobami Zla pretrvávajúceho aj v súčasnosti.  Záverom (Svět bez Boha) autor konštatuje a opäť dokazuje,  že ani takticko-strategicky posúvaná historická amnézia dnešného Západu nemôže potlačiť ústrednú úlohu cirkvi pri budovaní západnej civilizácie.

Bolo by veľmi vhodné, aby si knihu Jak katolická církev budovala západní civilizaci všimli aj tvorcovia osnov základných či stredných škôl, ako aj univerzitných kurikúl a doplnili nedostatočne, resp. lživo a zle vyučovanú históriu Európy v kontextoch staroveku, stredoveku, ale i novoveku.  Toto dielo im rozšíri obzor a dodá pestré spektrum faktov, poznatkov a argumentov.

Prísne vedecky spracovaná a príjemne až bestsellerovo sa čítajúca publikácia je nanajvýš potrebným vademékom pre čitateľov, neželajúcich si  ďalšiu degradáciu západnej civilizácie a ochotných  brániť tisícročné základné princípy fungovania spoločnosti pred nepriateľmi, nemajúcimi už ani štipku obdivu a úcty, ktoré kedysi  k európskej civilizácii mohli národy a kontinenty cítiť. K tej civilizácii, ktorej  uholným kameňom bola (a ešte stále je) katolícka cirkev.

<Kúpiť knihu Jak katolícká církev budovala západní civilizaci>

Autorka recenzie:  Katarína Adamicová

Bibliografický popis: WOODS, T. E., Jr. 2008. Jak katolická církev budovala západní civilizaci [How the Catholic Church built Western civilization], Praha : Res Claritatis, 206 s., brožovaná, ISBN 978-80-904143-0-3.

0 Užívateľ (0 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre