Frekvencia a čas trvania zjavení v Garabandale

Spoznajte mimoriadne udalosti, ktoré sa udiali v rokoch 1961 – 1965 v Garabandale, v odľahlej dedine na severe Španielska! Prinášame vám úryvok z novinky Garabandal: Zjavenia Matky Božej nie sú mýtus, ktorá bola napísaná v čase, keď k zjaveniam ešte stále dochádzalo.

Hoci prvé dva týždne neboli zjavenia kontinuálne, odteraz boli čoraz častejšie. Za jeden deň ich bolo často niekoľko. Hodina, v ktorej sa zjavenia konali, sa tiež veľmi líšila; bolo to skoro ráno, na poludnie, po obede a podobne. Najčastejšie to bolo večer od siedmej do deviatej. Neskôr boli zjavenia v noci a končili sa mnohokrát až o piatej ráno.

Ich trvanie bolo rovnako variabilné. Trvali dve až päť minút v prípade rýchlej správy, napríklad: „Panna dnes nepríde, pretože existuje skupina ľudí, ktorí tancujú.“ Alebo: „Uvidíme sa znova v takú a takú hodinu.“ Spravidla však vytrženie trvalo asi pol hodinu a dosť často trvalo až dve hodiny. Raz zostala Maria Loli v extáze od 21.00 do 5.00 hod. s jednou alebo dvoma krátkymi prestávkami.

V histórii mystikov to nie je nič nové. Svätá Terézia píše: „Aj keď to niekedy trvá dlho, občas to náhle ustane, akoby chcel Pán ukázať, že nejde o vec, ktorú by bolo možné zaobstarať ľudskými prostriedkami.“

Počas zjavení čas vizionárovi stojí. To vysvetľuje, prečo dievčatá prosili: „Och, ale ty si tu bola len chvíľu.“ Boli prekvapené, keď od Zjavenia počuli, ako dlho zjavenie v skutočnosti trvalo. Trvanie potom potvrdili aj diváci ako ďalší dôkaz reality zjavení.

Mnohovravné je aj to, že aj napriek dlhému času, keď kľačali na drsných kameňoch v úvoze a zakláňali hlavy dozadu v neuveriteľnom uhle, vizionárky nikdy nejavili známky ani najmenšej únavy. V lete si nevšímali horúčavu a nikdy sa nepotili ani napriek závratnej rýchlosti svojich extatických prechádzok. Po vytržení boli dievčatá v úplne normálnom stave, boli uvoľnené a odpočinuté.

Prvé zjavenia boli zjavenia anjela. Tak  isto to bolo vo Fatime. Hoci niektoré vizionárky z Garabandalu počuli o zjaveniach vo Fatime, ukázalo sa, že žiadna z nich nevedela, že tieto udalosti oznamovala prítomnosť anjela.

Kým čakali na Pannu, dievčatká boli nepokojné, ale bez toho, aby zažili pocit strachu alebo nepohodlia. Len na úplnom začiatku, keď im žiarivé svetlo zabránilo vidieť cestu, pocítili strach. Ale hneď potom nasledoval ohromný pokoj a radosť. Aby sme citovali významného teológa otca Roya Marina: „Zjavenia, ktoré poslal Boh, zvyčajne spočiatku vyvolávajú veľký strach; neskôr však zanechajú dušu plnú lásky, pokory, nehy a pokoja.“

Približný sled zjavení bol takýto: od 18. júna do 1. júla deti videli anjela, ale až 1. júla sa s nimi rozprával. 2. júla sa im zjavila Preblahoslavená Panna. V priebehu druhej polovice júla začali pociťovať extatické kmity, hojdali sa sem a tam. Asi 2. alebo 3. augusta došlo k prvým extatickým pádom. A 5. augusta sa začal fenomén extatických chôdzí toho či onoho druhu, ako uvidíme.

Úryvok pochádza z knihy Garabandal: Zjavenia Matky Božej nie sú mýtus, ktorú získate na Zachej.sk.

Martina Bednáriková, Zachej.sk

0 Užívateľ (0 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre