Eucharistická jar

Už vás niekedy niekto vyviedol z miery? Stavím sa, že nie raz. A stalo sa vám, že to bol nejaký svätec?

Mňa osobne raz dosť vyviedol z miery istý výrok pripisovaný svätému Františkovi Saleskému. Pri jednej príležitosti mu niekto položil otázku: Duchovný otče, keby ste si museli vybrať medzi tým, či budete pravidelne prijímať Eucharistiu alebo dennodenne rozjímať nad Svätým písmom, čo by ste si zvolili? Svätý František bez váhania odpovedal, že by si vybral každodennú meditáciu nad Bibliou. Z tejto odpovede mi spadla sánka a to isté sa stalo aj Františkovmu spolubesedníkovi. Svätý František, vidiac jeho rozpaky, mu to náležite objasnil: Keby som pristupoval k Eucharistii bez toho, aby som rozjímal nad Písmom, sväté prijímanie by sa pre mňa skôr či neskôr stalo bezduchou rutinou. Ak by som dennodenne rozjímal a nemal by som možnosť prijímať eucharistického Ježiša, bol by som síce ukrátený o nesmierny dar Eucharistie, no stále by som mohol čerpať nemalý duchovný úžitok z meditácie nad tajomstvami Božieho slova.

Možno už tušíte, kam touto anekdotou mierim. Františkove slová sa mi zdajú ako šité na našu súčasnú situáciu. To, čo bolo svätému Františkovi predložené ako teoretická možnosť, je v našom prípade realita. S tým rozdielom, že my nie sme postavení pred voľbu, ale hotovú vec. Možnože tento „veľký eucharistický pôst“ je pokáním za množstvo bezducho „odbitých“ svätých omší, a možno je to aj pozvanie znovuobjaviť silu a krásu Svätého písma. Ide o nanajvýš aktuálny podnet, pretože, čo ako by sme chceli dokázať opak, faktom je, že Biblia zostáva pre väčšinu katolíkov „rodinným striebrom“ bezpečne uloženým v „sejfe“. Cirkev však jasne učí, že pri svätej omši sme účastní nielen na eucharistickej hostine, ale aj na hostine Božieho slova, ktorá je rovnako dôležitá ak sväté prijímanie. Jedno z cirkevných prikázaní hovorí, že katolík je povinný aspoň raz do roka prijať Eucharistiu, čo je dosť rešpektovaná norma, ktorú sa snažia plniť aj veriaci, ktorí majú k Cirkvi a kresťanstvu vyslovene vlažný vzťah. Možno by stálo za úvahu „znovelizovať“ cirkevné prikázania dodatkom o tom, že katolík je tiež povinný aspoň raz do roka oprášiť Bibliu. Vlastne nie, nič netreba novelizovať, pretože v Cirkvi  je potrebné zmeniť len jedno – seba samého.

Ako sa môžeme v týchto dňoch sami presvedčiť, po zime vždy príde jar. Ani trochu nepochybujem o tom, že podobným spôsobom skôr či neskôr nadíde eucharistická jar. Chystá sa zavítať aj do našich duší, ale je na nás, ako jej pripravíme cestu, či ustrnieme v postoji ukrivdenej sebaľútosti, alebo budeme naplno využívať možnosti, ktoré máme aj v tejto zložitej situácii naďalej k dispozícii. Eucharistia a Božie slovo sú pre katolíka základným pokrmom a zdrojom sily. Nateraz máme k dispozícii „len“ Božie slovo. Ak prijmeme šancu, ktorú nám ponúka táto situácia, ak sa vydáme na cestu objavovania krásy a účinnosti Svätého písma, každodenného rozjímania nad jeho tajomstvami a ich uskutočňovania v bežnom živote, zároveň s tým prehĺbime aj svoj vzťah k Eucharistii. Keď potom opäť spoločne zasadneme k eucharistickému stolu, tieto dve, už i tak znásobené sily sa v našich dušiach spoja a začnú pôsobiť s takou mocou, že sa nezmôžeme na nič iné než na nemý, vďačnosťou prekypujúci úžas nad ohňom nových Turíc blčiacim v nás i okolo nás.

Martin Csontos

5 Užívateľ (4 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre