Nedávno som bola u našich susedov pepíkov na školení a jeden týpek pracujúci v oblasti psychológie hovoril, že je veľmi dôležité si na konci každého dňa vybrať aspoň jednu vec, ktorá nás potešila a byť za ňu vďačný.
My katolíci máme k tomu ešte ďalšiu pridanú hodnotu: v rámci priebežnej prípravy na spoveď si v „zhrnutí dňa“ prejdeme aj tie ťažké a nie dobré veci. Neskôr ich vyznáme vo sviatosti zmierenia a viac sa na ne nespomína.
Takto ideme spať v čistou hlavou: zlé je odpustené a dobré je signálom toho, že la vita e bella a stojí za to žiť.
Ak by som dnes mala ďakovať za jednu vec, bola by to skutočnosť, že som mala možnosť prečítať 2 výborné knihy.
Za slovným spojením možnosť prečítať sa skrýva toho veľa: zdravé oči, nevojnový stav, dostupnosť kníh, ústretový manžel, túžba po poznaní, možnosť myslieť a chápať, sloboda naložiť so svojim časom ľubovoľne, voľný čas, nulový stres…
A ktoré to boli? Pobořený chrám a Karikatury Boha. Hustééé…
Zuzana Ring, Zachej.sk