Cesta Panny Márie a svätého Jozefa z Nazareta do Betlehema

Prečítajte si úryvok z novinky Mystické mesto Božie II – Vtelenie, v ktorom sa dozviete viac o putovaní Svätej rodiny do Betlehema, kde sa narodil náš Spasiteľ.

Najčistejšia Mária a slávny svätý Jozef sa vydali na cestu z Nazareta do Betlehema sami, chudobní a nepatrní v očiach sveta. Nikto zo smrteľníkov ich nepovažoval za nič viac než za to, čo dosvedčovala ich chudoba a skromnosť. Ó, obdivuhodné tajomstvá Najvyššieho, skryté pred pyšnými a nepreniknuteľné pre múdrosť tela! Naši pocestní nešli sami, chudobní alebo opovrhnutí, ale prosperujúci, bohatí a so slávou. V očiach večného Otca boli hodní nesmiernej lásky a boli mu nesmierne drahí. Niesli so sebou Poklad nebies, samotné božstvo. Ctil si ich celý dvor nebeských vyslancov. Všetky neživé bytosti poznávali pravú a živú Archu zákona (Joz 3,16) ľahšie, než vody Jordánu poznali jej predobraz a tieň, keď úctivo odkryli a uvoľnili cestu pre prechod jej a tým, ktorí išli za ňou. Boli sprevádzaní desiatimi tisíckami anjelov, ako som sa zmienila v č. 450, ktorí boli vybratí samým Bohom pre službu vznešenej Kráľovnej počas celej tejto cesty. Tieto nebeské oddiely pochodovali vedľa nich ako ich družina v ľudských podobách, ktoré nebeská Pani videla žiariť viac než mnoho sĺnc. Ona sama išla v ich strede strážená a chránená lepšie než Šalamúnovo lôžko obklopené šesťdesiatimi udatnými Izraelitmi opásanými mečmi (Pies 3,7). Okrem týchto desaťtisíc anjelov tam bolo mnoho ďalších, ktorí zostupovali z neba ako poslovia večného Otca k jeho Jednorodenému, učinenému človekom v jeho najsvätejšej Matke, a tých, ktorí vystupovali zo zeme ako ich vyslanci so správami a dohodami k nebeskému Otcovi.

Uprostred tohto kráľovského sprievodu, skrytého zraku ľudí, pokračovali najsvätejšia Mária a svätý Jozef vo svojej ceste s istotou, že ich kroky nenarazia na kameň protivenstva (Ž 91,12), pretože Pán svojim anjelom prikázal, aby ich chránili a dohliadali na dostatok všetkého potrebného. Najvernejší služobníci a poddaní svojej veľkej Kráľovnej plnili tento príkaz s obdivom a radosťou, keď videli, ako sú v obyčajnom stvorení sústredené také veľké tajomstvá, taká dokonalosť a nesmierne poklady božstva, a keď v nej videli všetky tieto prednosti zjednotené s dôstojnosťou a milosťou ďaleko presahujúce ich anjelské schopnosti. Skladali nové piesne na poctu Pána, pretože ho videli spočívať ako najvyššieho Kráľa slávy (Ž 24,10) na svojom zlatom tróne (Pies 3,10) a na poctu jeho nebeskej Matky, ktorá bola jeho živým, neporušiteľným a nádherným vozom, úrodným kukuričným klasom zo zasľúbenej zeme, obsahujúcim živé zrno (Lv 23,10), alebo obchodnou loďou (Pr.s 31,14), ktorá priváža obilie do domu chleba, aby zrno zomrelo v zemi a mohlo byť rozmnožené pre nebo (Jn 12,24). Ich cesta trvala päť dní, pretože kvôli tehotenstvu svojej snúbenice svätý Jozef skracoval každý deň čas putovania. Najvyššia Kráľovná na tejto ceste netrpela nočnou tmou, pretože keď niekoľkokrát putovali až do zotmenia, svätí anjeli šírili okolo seba taký jas, že by ho nevydalo ani slnko napoludnie za najjasnejšieho dňa. V týchto chvíľach i svätý Jozef videl anjelov, ktorí potom utvorili nebeské chóry a striedavo s našimi dvomi pocestnými spievali obdivuhodné hymny a chválospevy, čím premenili pole na nové nebo. Počas celej tejto cesty sa naša Kráľovná tešila pohľadom na svojich skvelých vyslancov a služobníkov i pôvabnými rozhovormi s nimi.

S týmito obdivuhodnými láskavosťami a pôžitkami spojil Pán aj určité ťažkosti a ťarchy, ktoré božská Matka cestou zakúšala. Davy ľudí v hostincoch, tvoriace sa v dôsledku cisárskeho rozkazu, boli veľmi nepríjemné a obťažujúce pre skromnú a v ústraní žijúcu panenskú Matku i jej snúbenca. Kvôli svojej chudobe a nesmelej zdržanlivosti sa stretávali s menšou pohostinnosťou a pozornosťou než iní, zvlášť dobre situovaní, pretože svet zvyčajne súdi a preukazuje priazeň podľa vonkajšieho vzhľadu a osobného vplyvu. Naši svätí pútnici boli opakovane nútení počúvať ostré výčitky v hostincoch, do ktorých prišli unavení po ceste, a v niektorých im bolo, ako bezvýznamným a nežiaducim ľuďom, odopreté ubytovanie. Niekde bol pre Paniu nebies a zeme vyhradený len nejaký kút na chodbe, zatiaľ čo inde nedopadli ani tak dobre a boli nútení odísť s manželom na miesta podľa úsudku sveta ešte skromnejšie a nevhodnejšie. Ale kdekoľvek sa zdržiavali, hoci to bolo miesto považované za akokoľvek opovrhnutiahodné, utvorili nebeskí dvorania vždy okolo svojho najvyššieho Kráľa a najvyššej Kráľovnej čestnú stráž. Okamžite ju obstúpili a uzavreli akoby nepreniknuteľnou stenou, zaisťujúcou snubnú Šalamúnovu komoru proti nočným hrôzam. Keď jej verný snúbenec videl, ako je Pani nebies dobre chránená anjelskými zástupmi, odišiel odpočívať a mohol pokojne spať. K tomu ho vyzývala i Kráľovná nebies, pretože videla, že to po ťažkostiach cesty potrebuje. Ona však pokračovala v nebeských rozhovoroch s desaťtisícami anjelov svojho sprievodu.

Úryvok pochádza z knihy Mystické mesto Božie II. – Vtelenie, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.

Martina Bednáriková, Zachej.sk

5 Užívateľ (1 Hlas)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre