Na pôde vnútorného uzdravenia je Elias Vella doslova ako ryba vo vode. Stovky seminárov, tisícky ľudských osudov. Každý z nich je jedinečný a predsa majú niečo spoločné: snáď nie je nikto, kto by nepotreboval uzdravenie. Neexistuje človek, ktorý by nebol emocionálne zranený a ani raz by nezakúsil trpkú bolesť, na ktorú nezaberá žiaden medikament.
Kniha Uzdrav ma, môj Pane nie je typom literatúry na nočný stolík. Skôr je to príručka pre osobný rozvoj, oslobodenie a odkrytie potlačených a zabudnutých rán. Zostáva úplne verná rukopisu pátra Vellu a v ničom nevybočuje z cesty, na ktorú sme si pri ňom zvykli.
Uzdrav ma, môj Pane pozostáva z 30 kapitol, ktorých jadro tvorí zamyslenie, plynule prechádzajúce do meditácie. Očakávala som, že každú kapitolu bude uzatvárať konkrétna modlitba, ale tá tu tentokrát absentovala.
Prvotné sklamanie však nahradilo poznanie, že „predpísanou“ modlitbou by autor mohol šliapnuť vedľa. Prečo? Uvažovanie nad osobnými ranami totiž u každého jednotlivca vyvolá špecifické spomienky. Najlepšou cestou uzdravenia je tieto zraňujúce myšlienky odovzdať Bohu v modlitbe. Vlastnej modlitbe. A tak kvitujem, že autor nenaservíroval celú kapitolu čitateľovi od A po Z, ale nechal tento najposvätnejší priestor nedotknutý.
