Zo zákulisia kresťanského kníhkupectva Zachej.sk

Nebolo to tak dávno, keď sme spolu prechádzali večerným mestom. Mám pocit, že neskorá jeseň môjmu mestu veľmi pristane. Slnko už dávno zapadlo a svietili len svetlá vo výkladoch a pouličné lampy. Odrazu všetko vyzeralo ideálne ako z reklamy na mobilného operátora.

Až kým sme na konci námestia nezazreli potácajúceho sa starého pána. Dlhý kabát zošuchnutý z pliec sa mu motal okolo nestabilných nôh, keď sa motal zo strany na stranu. Okoloidúci policajti sa na neho len pozreli a kývli plecami. Odrazu sa popri ňom začal tvoriť tunel – ľudia ho obchádzali širokým oblúkom, šepkali si a ukazovali na neho prstom. Bezdomovec. Chudák. Žobrák. Opilec… Okamžite sa mu dostalo toľko nálepiek, že jeho skutočnú tvár už takmer nebolo vidieť.

“Podľa mňa nie je opitý,” začula som odrazu hlas spoza mňa. Nenápadne som sa obrátila. Stáli za mnou. Dievča ukazovalo prstom na tackajúceho sa muža. “Nie je opitý. Mali by sme mu pomôcť.” Chlapec vedľa nej prekvapene zdvihol obočie. “Jemu?”

Nečakala na neho a ponáhľala sa  k mužovi, ktorý sa už opieral o vápnom natretú stenu budovy. Sledovali sme ju akoby bola hrdinkou v napínavom filme.

Z dostatočnej vzdialenosti sa naklonila k mužovi. “Ste v poriadku?”

Pomaly k nej natočil hlavu. Oko mal zaliate krvou. Nechápal, čo sa ho pýta. Spýtala sa znovu.

Vzlykol. A potom znova. Nerozumel.

Prišla k nemu bližšie a my sme sa potajomky priblížili tiež.

Počúvali sme ako jej hovorí, že mu je zle. Že ho bolí chrbát tak strašne, že nedokáže stáť na nohách. Že ho čaká na konci námestia taxík, len sa bojí, že tam nedôjde…. Hovoril a vzlykal. Nerozumel. Nik sa pri ňom nepristavil. Len ona.

Pozreli sme sa na seba. Ostalo ticho. K dlažbe nás prikovala hanba za vlastné myšlienky a odsúdenie, ktoré sme v hlave voči mužovi vyslovili.

Ako je to občas jednoduché – postaviť brata i neznámeho pred náš vnútorný tribunál. Byť žalobcom svedkom i sudcom v jednej osobe. Sme v tom tak dobrí! Výborní! Životné skúsenosti nás predsa naučili, už sme ostrieľaní a vieme si vytvoriť pravdivý obraz o … hocikom a o hocičom.

Alebo nie?

Večerať u úžerníkov, priateliť sa s bezdomovcami, opilcami, chudákmi a úbožiakmi nepatrí zrovna k znakom atraktívneho kresťana, ktorým by sme sa chceli menovať.

A predsa, Ježiš to robil. Prinášal nádej do miest s tou najväčšou tmou a beznádejou akú si len vieme predstaviť. Vedel aká je jeho identita, vedel, že je Syn Boha a nič z tých vecí, ktorých sa dotkne ho nekradne o jeho svätosť. Kráľ, ktorý vďaka tomu, že vedel kým je mohol slúžiť a prinášať nebo na zem. Slúžiaci Kráľ. Nesúdil. Neukazoval prstom. Neobchádzal. Miloval. Nezištne, úprimne a absolútne.

Tiež sme pozvaní k takémuto kresťanstvu – ku kresťanstvu za hranici komfortu.

Svet poznal mnoho ľudí, ktorí boli ochotní vzdať sa vlastnej dôstojnosti pre dobro a potreby iných.

Aj na Slovensku máme jedného z nich. Farár Maroš Kuffa je tým, kto odráža láskavé a darujúce sa Kristovo srdce tak, ako málo kto. Snúbi sa v ňom bezhraničná láska matky, s obetujúcou, no prísnou láskou otca. Každé jeho slovo je naplnené úprimnou snahou dotknúť sa ľudského srdca – srdca úbožiakov a bedárov i tých “najposlednejších” z nás. “Milujte ľudí takých, akí sú,” hovorí a dodáva: “Čím menej si to zaslúžia, tým viac ich milujte. Nemilujte ich podľa veľkosti ich zásluh, ale podľa veľkosti ich potrieb.”  

Jedinečné a dychberúce slová farára Kuffu si teraz konečne môžete užiť aj na CD. Najnovšie CD Promluvy s prednáškami Mariána Kuffu teraz nájdete aj na zachej.sk

CD – Promluvy si u nás môžete až do 21.11.2016 zakúpiť so zľavou až 10%.

Nová publikácia z pera exorcistu košickej arcidiecézy, Imricha Degra, Pane, príď mi na pomoc, je príležitosťou a pozvánkou k vnútornému uzdraveniu a oslobodeniu.  Ani náhodou však nejde len po povrchu, ale intenzitou svojich modlitieb sa snaží o “inventúru” aj v tých najhlbších častiach nášho vnútra. Autor veriacich prostredníctvom publikácie učí  bojovať proti temnote a okovám zranení nielen silou žalmov a svedectva Kristovho života, a tiež modlitbou autoexorcizmu, modlitbami za hlboké vnútorné uzdravenie a oslobodenie.

Ako sám autor hovorí, “…modlitby sú určené pre súkromnú potrebu veriacich, ktorí prežívajú silné pokušenia a utláčanie (sužovanie) spôsobované nepriateľom našej spásy.. Nezabúdajme, že cieľom modlitby nie je robiť nátlak na Boha, aby nám dal to, čo chceme, ale otvorenie nášho srdca a jeho premena, aby bolo schopné prijať Božiu milosť. A On sám najlepšie vie, čo skutočne potrebujeme.”

Počas života si toho nabaľujeme na seba mnoho. Každá drobnosť, maličkosť, dosť ostrá na to, aby sa dotkla nášho srdca, na ňom zanechá stopu. Nevľúdne odvrknutie otca, keď sme boli malí, posmech v škole, moment, keď nás mamka zabudla vyzdvihnúť v  družine, prvé nevydarené rande a prvý rozchod, hádka a osočovanie rodičov, ktoré sme začuli z druhej izby,  zrada najlepšieho priateľa, nevera, klamstvo…..

Možno si ani neuvedomujeme, ako veľmi nás takéto ranky i veľké zranenia ovplyvňujú. Sú ako chápadlá odpornej chobotnice, ktoré pohltia naše vnútro a nedovolia mu slobodne dýchať, s láskou sa pozerať na seba i na ľudí okolo, odpúšťať a žiť život, pre ktorý sme boli stvorení- život s Božím zámerom.

Samozrejme, nie sme zodpovední za to, čo nám svojou neláskou, neúctou, hnevom či len nepozornosťou spôsobili ostatní. No sme zodpovední za to, čo nám zveril Boh – za naše srdce. Máme byť dobrými správcami toho, čo nám Boh zveril – dobrými správcmi nášho srdca. Ako dobrí a verní správcovia máme so starostlivosťou hľadieť aj na svoje vnútro, srdce a to, čo ho poháňa. Ak totiž dopustíme, aby boli naše skutky, rozhodnutia, slová a myšlienky motivované viac zraneniami a bolesťami  ako tým, čo o nás hovorí Duch Svätý, potom sami schádzame z cesty, ktorú má pre nás pripravenú Boh a zatvárame sa do klietok vlastnej sebaľútosti.

Je smutné, že v takomto stave pripravujeme svet okolo nás o naozajstných nás, o plnosť našich talentov, plnosť našich schopností, o to, čo do nás (a len do nás) vložil Boh.

Kristus sám miluje vstupovať do nášho srdca, presvecovať a uzdravovať ho svojim svetlom. No aj prostredníctvom Cirkvi sa nám otvárajú dvere príležitostí na to, aby sme do svojho života pozvali Ježiša so svojou vykupiteľskou mocou.

Vyberáme z obsahu:

1. Žalmy
2. Evanjeliá
3. Modlitby za vnútorné uzdravenie
   Modlitba odpustenia – za nepriateľov
   Návod na modlitbu vlastnými slovami
   Modlitba k Nebeskému Otcovi
   Modlitba Betlehema
   Dobrý Otec
   Modlitba za rodinu
4. Modlitby exorcizmov
   Autoexorcizmus
   Modlitba autoexorcizmu
   Exorcizmus sv. Benedikta
5. Modlitby za oslobodenie
   Litánie za oslobodenie
   Modlitba v autorite
   Modlitba preseknutia pút
   Lámanie démonických pút
   Modlitba proti chorobám spôsobeným činnosťou Zlého
   Zničenie vlády démona nad telom
   Všeobecné modlitby za oslobodenie
6. Prosebné modlitby
   Modlitby k Duchu Svätému
   Modlitby k Panne Márii
   Tajomstvá na rozjímanie
   Modlitby k sv. Michalovi archanjelovi

Publikácia je cirkevne schválená.

…už čoskoro v predaji…

Niekto raz povedal, že jeseň je najvhodnejším časom na upevňovanie vzťahov a budovanie manželstva. Prechádzky v parkoch posiatych farebným, popadaným lístím, spontánne popracovné rande vo vyhriatej kaviarni, spoločné sledovanie filmu pod dekou s teplým čajom v rukách… Hoci nemusím súhlasiť s tým, že by mala mať jeseň na vzťahy nejaký výnimočnejší vplyv, je pravda, že ponúka celú paletu príležitostí spoločného trávenia času. Dni sú kratšie, večery sa predlžujú a my si to ani neuvedomíme, a so svojim partnerom trávime o čosi viac pokojného času ako predtým.

Možno to Pán Boh tak chcel. Možno tak túžil, aby sme si dokázali na seba, na svoje Srdcia, manželov, manželky, priateľov, priateľky nájsť čas a venovať im pozornosť, že skrátka spomalil čas a stvoril jeseň. Pre nás a pre naše vzťahy.

Venovať pozornosť svojmu manželstvu, svojim vzťahom, je ako starať sa o záhradku. Rýľovanie a okopávanie nie je vždy jednoduché, ale vieme, že ak by sme to nespravili, skôr či neskôr by sme sa zamotali do dlhočizných hľúz buriny a bodliačia. Záhrada by zarástla plevelom a najhoršie je, že by neničila len sama seba, ale svojim semienkami a výtrusmi by šírila nechcenú burinu aj do okolia.

Záhrada, o ktorú sa však záhradník poctivo a pravidelne stará, zalieva ju a okopáva, sa mu odvďačí nielen kvitnúcimi kvetmi, ale aj miestom, na ktorom môže v čase nepokoja a problémov spočinúť a oddýchnuť si.

Presne tak je to aj s manželstvom. Jeho úlohou je byť bezpečným miestom. Poskytovať útočisko a oporu. A ak sa oň budeme starať, presne tým sa nám aj odvďačí.

Tu vám predstavujeme knihy, ktoré vás vo vašom manželskom živote určite povzbudia a inšpirujú. Ich autori sú mnohokrát odborníci na vzťahy, no knihám dodáva dôveryhodnosť najmä osobné svedectvo, o ktoré v nich rozhodne nie je núdza.

1.Posvätné manželstvo (Gary Thomas)

Biblický manželský poradca Thomas Gary je presvedčený, že manželstvo je viac ako posvätná zmluva medzi dvoma ľuďmi. Je to duševná hodnota, ktorá nám pomáha, aby sme lepšie spoznali Boha, dôverovali mu a vrúcne ho milovali. Je nespočetné množstvo kníh, ktoré sa zaoberajú tým, ako sa dopracovať k vysnívanému a šťastnému manželstvu. Kniha Posvätné manželstvo je iná, kladie dôraz na vnútorné hodnoty a ako v manželstve prehĺbiť svoj osobný vzťah s Bohom.

2. Kniha o manželstve (Nicky Lee, Sila Lee)

Veľa manželských párov prichádza do manželstva s veľkými očakávaniami. Ako odchádzajú zo svojej svadby obsypaný farebnými konfetami a obkľúčený tlieskajúcimi priateľmi a rodinou, vstupujúci do spoločného života, nedokážu si ani len predstaviť, že by niekedy nechceli byť spolu. Nadchádzajúca realita je iná, no môže byť o dosť lepšia!

Kniha o manželstve od autorov Nicky a Sily Lee je plná praktických rád, ľahko sa číta a je tu presne na to, aby pomohla pripraviť sa, postaviť alebo dokonca opraviť manželstvo, ktoré sa zdá byť už stroskotané.

Nicky a Sila sú manželmi viac ako 30 rokov a vychovali 4 deti. Hovorili k tisícom manželských párov na tému manželstva a rodiny po celom svete. Budú hovoriť aj k vám?

3. Láska a vojna (John Eldredge, Stasi Eldredge)

Manželský pár Eldredge riešil problematiku muža a ženy samostatne v predchádzajúcich knihách: John napísal bestseller Divoký v srdci, a Stasi knihu pre ženy Očarujúca. V tejto knihe dali dokopy svoje znalosti o manželstve. Každý píše o tejto problematike zo svojho pohľadu a tak vytvárajú rovnováhu medzi mužskou a ženskou perspektívou.

Kniha začína jasným tvrdením, že manželstvo je nesmierne ťažké. Ukazuje párom ako bojovať za ich lásku a odhaľuje skutočného nepriateľa zväzku dvoch ľudí, ktorým nie je manžel či manželka, ale satan. Manželia otvorene hovoria o ich vlastnom manželstve a objavoch, ktoré získali vďaka problémov, ktorým čelili. Vyznávajú svoje boje z časov, kedy sa im zdal rozvod ako jediné riešenie ich manželstva a zároveň svedčia o tom, že ak je Boh súčasťou rodinného života, vie všetko zlé premeniť na dobré.

4. Budem ťa milovať a ctiť (Richard Vašečka)

Kniha Budem ťa milovať a ctiť od Richarda Vašečku, stojí na osvedčených a praktických princípoch Božieho slova, týkajúcich sa manželstva, rodiny, vzťahoch či sexuality. 300 stranová kniha Budem ťa milovať a ctiť je jeho uceleným a rozšíreným vyučovaní na tému manželstva a rodiny. Vychádza zo slovenského prostredia a je obohatená o nové osobné svedectvá a príbehy.

5. 5 jazykov lásky (Gary Chapman)

Manželstvo by malo byť založené na láske, alebo nie? No občas zdá sa, ako by ste vy a váš manžel hovorili dvoma rôznymi jazykmi? Úspešný autor New York Times Dr. Gary Chapman vedie páry k identifikácii, porozumeniu a používaniu základných Päť jazykov lásky. Vy a váš manžel objavíte svoje jedinečné jazyky lásky a naučíte sa praktické kroky vo vzájomnej skutočnej láske. Kapitoly sú rozdelené do kategórií podľa jazykov lásky pre ľahkú orientáciu. Každá kapitola končí jednoduchými praktickými krokmi ako vyjadriť konkrétny jazyk svojmu partnerovi a viesť svoje manželstvo tým správnym smerom. Tento nový jazyk lásky vám pomôže pochopiť a posilniť váš vzťah. Spoločne si môžete vytvoriť trvalé a milujúce manželstvo.

6. Sex ako ho nepoznáte (Ksavery Knotz)

Jedni sa pýtajú: „Čo je Boha do môjho sexu?”. Iní, keď počujú o posvätnosti manželského aktu, si hneď predstavia, že taký sex musí byť pozbavený radosti, milostných hier, fantázie a atraktívnych polôh. Má byť smutný ako pohrebné piesne. Otec Ksawery Knotz veľmi jednoduchým a otvoreným spôsobom poukazuje na to, že jedni i druhí sa mýlia.

Čo je Boha do môjho sexu? A čo je Boha do tvojho zdravia, peňazí, práce, odpočinku, lásky, smrti?

Ak nič, znamená to že nie si kresťan! Boh nás nesleduje v spálni, ale záleží mu na šťastnom pohlavnom živote manželov. Je to čas, v ktorom ich obdarúva svojimi darmi. Cieľom sexuálneho spolužitia nemôže byť iba príjemnosť sama, ale budovanie vzťahu, prežitie jednoty v intímnom spojení milujúcich sa osôb.

Nedávno som absolvovala dlhú cestu na stredné Slovensko. Sedela som v kupé, sledovala rýchlo sa mihajúce polia za oknom a- chtiac nechtiac, som počúvala cudzie rozhovory. Nie som z tých, ktorí sa vyžívajú v načúvaní, ale slúchadlá s hudbou mi v tej chvíli naozaj nepripadali lákavo.

V slovách ľudí sediacich okolo som si však veľmi rýchlo všimla určitý vzorec, ktorý ma trochu zarmútil. Trpkosť. Horkosť. Každý z nich sa niekomu sťažoval. Hundral. Potichu. Nahlas. Po telefóne. Susedky na výlete. Manželia. Súrodenci. Kamaráti. Dokonca aj pán, ktorý sa pustil so spolucestujúcou do reči len kvôli požičanej vreckovke, jej okamžite začal predostierať svoje rozhorčenie zo súčasnej politickej situácie. A tak celkovo. Zo svojho života. Zo života svojich známych aj neznámych.

V určitej chvíli som mala pocit, akoby sa niektorí z nich búrili a šomrali skrátka preto, lebo im to prišlo normálne. Veď o čom inom by sa mali vo vlaku rozprávať? Čo iné riešiť ako nevydarenú dovolenku, vymknutú mačku, ktorá sama ostala v prázdnom byte, päťku z dejepisu… To je život. Mozaika nevydarených udalostí. Aspoň to si myslia.

Obrátila som sa na svojho priateľa. „Povedz mi desať vecí za ktoré si dnes vďačný,“ povedala som snažiac sa, aby nádej, ktorú som vkladala do tej vety prekryla všetko nahromadený negativizmus vlaku.

Prekvapene sa na mňa pozrel. „Povedz, za čo si dnes vďačný,“ zopakovala som. Odfúkol si, ale neprotestoval. Pozná ma. Pozná moje nečakané, naliehavé otázky.

„Ranná káva. Že sme stihli bus. A za tie tri krásne červené jablká, čo sme si kúpili. …,“ hovoril. Občas sa zastavoval a premýšľal. A dopĺňal až kým ich nebolo desať.

Desať požehnaní.

Vtedy, pri pohľade na neho som niečo pochopila. Nie sme zvyknutí byť vďační. Nie sme zvyknutí ďakovať. Vyť vďační je prepych. A máme pocit, že až takýto prepych si nemôžeme dovoliť. A pritom je vďačnosť tak hlboko a nemenne vpísaná do našej prirodzenosti.

Vďakyvzdávanie – Eucharistia.

Je pravda, že to, čo vychádza zo srdca, čím hovoria ústa, to premieňa naše srdce. Každé frflanie, hundranie, šomranie a sťažnosť, ktorým dovolíme spraviť si v našom srdci domov, otravujú našu dušu. Deformujú ju. Ničia.

No ak zameriame svoju pozornosť na drobné požehnania, malé detaily vďačnosti, naše srdce sa stane miestom pozývajúcim Krista do svojho vnútra.

Čo je znakom dobrého kresťana? Viera? Kresťan bez viery nie je kresťanom. Láska? Tú majú aj neveriaci. Znakom dobrého kresťana je vďačnosť, ktorá nezávisí od okolností. Vďačnosť, ktorá sa neriadi tým, či je pondelok, alebo  sobota, dobrý deň, alebo zlý. Vďačnosť, ktorá stojí nad každodennými problémami, osvetľuje a vyzdvihuje malé i veľké požehnania, ktoré posväcujú deň.

Ľudia s takouto vďačnosťou už nechodia zviazaní každodennými starosťami a problémami, ale kráčajú s hlavou zdvihnutou a pohľadom upreným do neba.

„Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista“ (Ef 5, 20).

Mnoho svätých a inšpiratívnych ľudí nás neustále učí, ako žiť takýto život vďačnosti aj napriek ťažkým okolnostiam života. Ponúkame vám pár z nich.

Páter Pio a očistec – objednajte TU

Svätý Don Bosco – objednať TU

Posvätné manželstvo – objednať TU

Tisíc darov – objednať TU

Viac na www.zachej.sk

Knihy sú niekedy ako drahí priatelia. Majú schopnosť vynoriť sa odnikiaľ práve vtedy, keď ich najviac potrebujeme a ukázať nám iný uhol pohľadu, potešiť nás, povzbudiť a byť nám príjemnou spoločnosťou.

Občas môžeme mať dokonca pocit, akoby bola kniha, ktorú práve čítame listom od Pána, ktorým sa dotýka priamo nášho srdca. Ak hľadáte knihy na blížiace sa „dušičkové“ obdobie, alebo ak sa chcete len trochu stíšiť a upokojiť si dušu, potom je nasledujúci zoznam vytvorený práve pre vás. Tu je 10 kníh, ktoré by ste v nasledujúcich dňoch rozhodne nemali opomenúť.

1. Páter Pio a očistec ( Marcello Stanzione)

Páter Pio bol zapáleným ctiteľom duší v očistci. V jednom liste z 29. novembra 1910 napísal svojmu duchovnému vodcovi, že už dlhý čas cíti silnú potrebu obetovať sa Pánovi za duše v očistci.

2. Nebo nie je výmysel (Todd Burpo, Lynn Vincentová)

Len trojročný Colton vyrozprával rodičom, ako počas operácie opustil svoje telo. Dokázal, že neklame, keď presne popísal, čo robili rodičia v inej časti nemocnice, kým on ležal na operačnom stole. Vylíčil, ako navštívil nebo, a opakoval slová ľudí, ktorých tam stretol, hoci predtým ich nikdy nevidel, ba dokonca spomenul udalosti, ktoré sa odohrali dávno predtým, než prišiel na svet.

3. Mimoriadne javy mystikov a svätých (Paola Giovetti)

Levitácia, bilokácia, pôst trvajúci mesiace, ba až roky, stigmy, proroctvá, videnia, extázy a mnohé ďalšie javy sú typické pre mystiku každej doby. Na prvý pohľad pôsobia neuveriteľne, avšak sú tak dobre zdokumentované a podložené svedectvami, že o ich reálnosti nemožno pochybovať.

4. Blízki Bohu i ľuďom (Rajmund Ondruš)

Životopisy svätých a komentáre k cirkevným sviatkom v kalendárnom po­radí.

5. Tajomstvá posledných časov (Anna Katarína Emmerichová)

V tejto knihe sa priamo pred našimi očami odohrávajú príbehy, ktoré Boh vyjavil Anne Kataríne Emmerichovej. Hĺbka poznania, do ktorej bola táto mystička pozvaná, sa teraz sprístupňuje aj nám. Boli jej odhalené tajomstvá čias, minulých aj budúcich: „Príšerné je nasledujúce zjavenie, ktoré predpovedá zverstvá Stalina a Hitlera, a to 120 rokov pred tým, ako k nim došlo: ,Počula som, že Lucifer, keď sa nemýlim, bude prepustený na slobodu 50 alebo 60 rokov pred rokom 2000.‘“

6. Dieťa zmierenia (Francine Riversová)

Dynah Carayová presne vedela, kam mieri jej život a svojou budúcnosťou si bola absolútne istá. Zasnúbená so skvelým mužom, dcéra milujúcich rodičov, dieťa verné svojmu Bohu – to všetko mala. Potom sa stalo nemysliteľné a to, čo nikto nečakal: Dynahin perfektný život sa neočakávane zmenil v nočnú moru po tom, ako bola znásilnená, čo následne viedlo k nechcenému tehotenstvu.

7. Duše v očistci: Co jsem s nimi prožila (Mária Simma)

Ježiš chváli Otca za to, že zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva. Mária Simma nebola stigmatizovaná ako Páter Pio alebo iní. Boh ju však obdaril tým, že sa stretávala s dušami z očistca.

8. Utrpenie a radosti očistca (Franz Spirago)

Kniha Utrpenie a radosti očistca obsahuje súhrn najdôležitejších očistcových tém. Stojí na učení cirkevných autorít a je plná vízií a mystických zjavení svätých. Duše v očistci. Úbohé, a predsa také mocné.

9. Cesta Slnka (Francesco Lorenzi)

Francesco Lorenzi, líder skupiny The Sun, rozpráva o ceste, ktorá ich ako jedinú pozvanú taliansku kapelu priviedla až na Svetové dni mládeže 2016. V roku 2004 ich kritika označila za najlepšiu punk-rockovú kapelu roka. Kým sa ocitli v Krakove, prešli dlhou cestou plnou zákrut.

10. Úbohé duše z očistca (Anna Katarína Emmerichová)

„Keď dostávam takéto videnia na cirkevných cintorínoch, mám presný obraz kresťanskej horlivosti a lásky daného cirkevného spoločenstva –, takisto ako nám stav polí a záhrad môže poskytnúť obraz pracovitosti a starostlivosti obyvateľov daného okolia. V mojom živote mi Boh často dával milosť videnia, ako početné duše s neslýchanou radosťou opúšťali očistec a vstupovali do neba.“

Nezabudnite, že ešte do 31.októbra môžete v našej predajni na Hlavnej 40 v Košiciach nakupovať aj tieto knihy so zľavou až 10%.

Láska. Päť písmen. Tak jednoduché, obyčajné slovo, ktoré by sa ľahko stratilo v nánose iných, kvetnatejších viet. A predsa to, čo nesie je mocnejšie ako čokoľvek iné. Tajomná sila, ktorá už od stvorenia sveta ženie mužov v ústrety nebezpečenstvu len pre to, aby zachránili svoju vyvolenú; sila, ktorá filozofom otvára myseľ a básnikom rozväzuje jazyk; sila, ktorá aj tým najnáročnejším a najťažším dňom vdýchne krásu a ľahkosť. Sila, ktorá samého Boha viedla na vrch, kde vydýchol. S pohľadom Lásky.

Láska je tou silou, ktorej nedokážeme odolať, prekoná všetko, vydrží všetko, a zmení kurz akejkoľvek situácie. Keď ju raz spoznáme, keď raz okúsime Lásku vo svojej plnosti, odrazu je všetko ostatné akési šedé, sivé a v porovnaní s plnosťou, ktorú sme zažili, hmlisté.

Slová to len ťažko opíšu. Rovnako, ako obyčajné päť písmenové slovko len ťažko opíše tú neuveriteľnú túžbu Boha po našom srdci, ktorej odlesk do nás ukryl. No keď sa naša túžba stretne so svojim Stvoriteľom, vesmír sa zachveje a naše srdce cíti, že je presne na tom mieste, pre ktoré bolo stvorené. V Božej prítomnosti. V Jeho blízkosti. Srdce neoklameme.

Možno ani nevieme, no zažili sme to. Táto túžba je v našom vnútri vpísaná príliš hlboko na to, aby sme ju mohli umlčať. Občas je svet okolo nás hlučnejší a my ju nepočujeme, no ona tam aj napriek tomu je.

Cirkev nám ukazuje príklady mnohých tých, ktorí sa rozhodli ísť cestou túžby svojho srdca. Hnala ich obrovská, nezastaviteľná, chvejúca vášeň po Božej prítomnosti, ktorej podriadili všetko vo svojom živote. A táto vášeň bola presne tým, čo o ich živote vypovedalo najhlasnejšie. Pretavovala sa do každého ich slova, do každého skutku a každej myšlienky. Stali sa veľvyslancami Neba na zemi.

Jednou z nich bola aj blahoslavená Anna Katarína Emmerichová. Hoci pochádzala z chudobnej rodiny, bohatstvo už od mala nachádzala inde – v Kristovej prítomnosti. Práve tam vždy našla svoj pokoj a radosť. V hĺbke svojich modlitieb sa už v útlom detstve niekoľkokrát stretla s Kristom. Láska k Nemu, ktorá sa v nej každou modlitbou prehlbovala, ju viedla čoraz častejšie na kolená a do pokory. Pod krížom a Kristovou tvárou nezotrvávala z povinnosti, tradície či zvyku, ale z lásky k Spasiteľovi, ktorá sa v jej srdci prelievala ako dunivý oceán. Chcela s ním byť jedno. Niesť na sebe rany, ktoré niesol On, pripodobniť sa mu a byť mu čo najbližšie.

Raz jej Ježiš vo videní ponúkol dve koruny – jednu kvetinovú, druhú tŕňovú. Anna si z lásky a úcty vybrala tú tŕňovú. V tej chvíli sa jej na hlave objavili rany – presne také aké utrpel Kristus, keď ho rímski vojaci ponižujúco korunovali tŕním. Neskôr sa jej Kristove rany objavili aj na rukách a nohách. A hoci mnohí naokolo ju ľutovali, ona to vnímala ako príležitosť priblížiť sa bližšie Ježišovmu srdcu a zažiť Jeho lásku k nám. Čoraz viacej túžila prežívať každý okamih svojho života v Jeho prítomnosti.

Viackrát sa jej zjavila Panna Mária rozprávajúc jej o Nebi a o očistci. Práve toto boli momenty, ktoré ňou neuveriteľne pohli a podobne ako Páter Pio aj ona sa začala s neuveriteľným zápalom modliť za trpiace duše v očistci.

Raz o nej jeden spisovateľ povedal: „Nevidel som na jej tvári či v jej pohľade náznak podráždenosti alebo rozčúlenia. Všetko, čo hovorila, bolo súvislé, jednoduché, plné života a lásky. Vo svojich posledných chvíľach sa modlila najmä za Cirkev a za všetkých zomierajúcich.“

Svätý Otec Ján Pavol II. sa o nej tiež s úctou vyjadril, keď povedal: „Sestra Emmerichová nám svojím mystickým životom ukazuje hodnotu obety a utrpenia v jednote s ukrižovaným Pánom.“

3. októbra 2004 bola Anna Katarína Emmerichová na Námestí sv. Petra v Ríme blahorečená.

Už o pár dní bude v našom kníhkupectve kniha spracovaná podľa videní Anny Kataríny Emmerichovej s názvom Úbohé duše z očistca.

Len do 31.októbra si môžete túto výnimočnú knihu zakúpiť s 10% zľavou teraz aj v našej novej kamennej predajni na Hlavnej 40 v Košiciach. 

Vždy nás nesmierne poteší, keď na našej stránke objavíme ďalšiu povzbudzujúcu recenziu či dobrý názor na knihu.

Svedectvo povzbudzuje vieru. Môže sa stať zápalnou šnúrou, ktorá zapáli svetielko novej nádeje či radosti v ľuďoch okolo nás. A pritom stačí tak málo. Hovoriť o tom, čo Pán Boh v našom živote koná. Hovoriť o drobnostiach – o malých, nenápadných zázrakoch z ktorých je poskladaný náš deň a ktoré formujú naše srdce. V Písme sa píše, že svieca by bola k ničomu, ak by sme ju schovali pod posteľ, alebo za dvere. Má ju byť vidno. To je jej zmysel a jej poslanie. Rovnako ako poslaním svedectva je, aby ho bolo počuť, aby pretváralo pohľad ľudí okolo nás a bolo majákom nádeje pre tých, ktorí ju už strácajú.

Niekedy si ani neuvedomujeme, akú moc majú naše slová a čo môžu niesť.

Na vaše svedectvá, názory a dojmy z prečítaných kníh sa tešíme na našej stránke. Navyše za svoj názor môžete každý mesiac získať poukážku v hodnote 20 € nákup tovaru v našom eshope alebo v našej novej predajni na Hlavnej 40 v Košiciach.

Ani tento mesiac sme na nás nezabudli a vyžrebovali sme pána Jozefa, ktorý vyhral vďaka recenzii na knihu Corpus Christi.

„Pri čítaní tejto knihy si čitateľ uvedomí, akým pokladom je pre kresťana katolíka Eucharistia a ako málo úcty sa jej dostáva. Odporúčam každému, kto si chce prehĺbiť vzťah k Božiemu Synovi v Eucharistii, “ Jozef V.

Dvere do novembra tradične otvárajú dve slávnosti. A kým pri pomyslení na Vianoce či Veľkú noc zaplesá naše srdce radosťou, Slávnosť všetkých svätých a Pamiatka verných zosnulých v nás skôr umocňuje ponurú atmosféru sivastých a chladných dní.

Už od detstva sa nám tieto slávnosti spájajú s návštevou cintorínov, akýmsi nevypovedaným smútkom a tichou ľútosťou. A pritom, ak by sme skutočne prežili hĺbku a podstatu týchto dní, možno by sme si uvedomili, že môže ísť o veľmi radostné dni plné nádeje. Dni oslavujúce tých, ktorí s odhodlaním a vytrvalosťou milovali Boha nadovšetko a dnes sa radujú v Jeho prítomnosti; tých ktorí si ešte s pohľadom upretým na Ježiša bielia rúcha Baránkovou krvou; i tých, ktorí, tak ako my, žijú každodenný život s túžbou po večnosti.

Tieto sviatky oslavovala Cirkev už vo 4. storočí, kedy sa zoznam svätcov začal viditeľne rozrastať. Pápeži a predstavení Cirkvi chceli šíriť príklad statočných svätých medzi ľuďmi a povzbudzovať ich k bohabojnému a láskyplnému životu, ktorý by inšpiroval ostatných. No zároveň mali sviatky pozývať veriacich k obete pre druhých, k jednote medzi veriacimi a k upevňovaniu cirkevnej rodiny.

Najväčšou Ježišovou túžbou – túžbou, ktorá pohýnala Jeho srdce a pre ktorú bol ochotný vyjsť až na vrchol Golgoty, bolo, aby sme boli my tak jedno, ako je On jedno s Otcom. S vášňou sa za nás modlil a dal nám tak príklad, ako sa máme navzájom za seba modliť my. Zapierať sami seba, druhého považovať za väčšieho a vzájomne si dláždiť cestu do večnosti. A nielen tu na zemi.

Pamiatka verných zosnulých, akoby nám hádzala pozvánku k tejto obete priamo do schránky. Volá nás podať ruku svojmu bratovi a chvíľu ho na ceste z očistca do nebeskej večnosti sprevádzať. Nie je to krásne?

Občas na to zabúdame. Sme ľudia – naše oči sa niekedy zabudnú dívať za závoj viditeľného. Zabudneme, že náš brat je stále na ceste, hoci jeho stopy nevidíme. Zabudneme, že mu môžeme pomôcť, že my sme tí, ktorí v takej chvíli nesú nádej a radosť. Zabudneme. No práve takéto sviatky nám to majú pripomenúť.

Páter Pio bol jedným z tých, ktorí pozvanie k službe druhým prijal s otvoreným srdcom. Pánu Bohu nechcel za duše v očistci obetovať len svoj čas, ale seba samého – všetko čím bol. Táto túžba postupne naplnila celú jeho dušu a stala sa silnou vášňou. Mnohokrát sa úpenlivo modlil a prosil Boha, aby tresty duší v očistci mohol namiesto nich niesť on. Poháňaný nadprirodzenou, nezastaviteľnou láskou voči týmto dušiam, túžil po tom, aby sa každá z nich osobne a čo najskôr stretla s Kristovou láskou a Božou prítomnosťou.

Ako píše: „Je pravda, že som túto obetu viackrát ponúkol Pánovi a úpenlivo som ho prosil, aby na mňa uvalil tresty pripravené pre hriešnikov a duše v očistci a aby mi ich aj stonásobne zväčšil, len aby obrátil a zachránil hriešnikov a čo najskôr vpustil duše z očistca do raja“ (z knihy Páter Pio a očistec).

Nuž, ako sa zdá, tieto novembrové sviatky nakoniec vôbec nie sú tak pochmúrne a smutné, ako by sa na prvý pohľad mohlo javiť. Nesú vlajky nádeje a jednoty a osvecujú cestu do srdca Božej prítomnosti.

V kníhkupectve Zachej.sk vám teraz prinášame výnimočnú knihu práve o neutíchajúcej láske Pátra Pia voči dušiam v očistci.

Knihu Páter Pio a očistec si môžete až do 25.októbra objednať s predpredajovou zľavou 15%.

Otvorili sme predajňu v centre Košíc.

V živote každého z nás prichádzajú momenty, kedy si uvedomíme, že sme prišli na križovatku. Že sa jedna etapa skončila, a pred nami je iná. Nová. Občas nás to prevyšuje, hory pred nami sú o toľko väčšie ako my, že nám v hlave začína víriť milión otázok a obáv. Predsa len, sme ľudia- prirýchlo si zvykneme na bezpečie každodennej rutiny a stereotypu, a nové výzvy, ktoré vyžadujú risk a narúšajú našu zónu komfortu nám občas nie sú až tak príjemné.

Boh si ale práve takéto momenty zvykne s obľubou používať. Keď my kričíme, že sa bojíme; že nevidíme, čo je ďalej, a nezvládame spraviť ďalší krok, On hovorí, že je s nami. Že sa nemáme čoho báť. On je, ktorý je. Je Veľký. Väčší ako čokoľvek pred nami. Keď Mojžišovi a Izraelitom na úteku zahatalo cestu Červené more a oni sa pred divými vojakmi egyptskej armády nemali kam skryť, Pán pretvoril ich najväčší strach na jeden z najdôležitejších momentov v histórii. Ich úlohou bolo ostať verne zakorenení v Jeho prisľúbení a On sa postaral o ostatné.

Tiež máme byť verní. To je naša úloha. Boh miluje, keď nás môže viesť do nových vecí, na neobjavené územia a do sviežich dobrodružstiev. Miluje, keď počúvame Jeho hlas a odpovedáme na pozvania, ktoré pre nás má. Celá Biblia prekypuje tými najšialenejšími pozvaniami, aké by sme si len dokázali predstaviť. Noe, Abrahám, Izák, Jakub, Ráchel, Rút, Mária,… tí všetci sú dôkazom, že s Bohom nie je nič nemožné. Ich istotou bolo prisľúbenie, ktoré prijali a dôvera, ktorú mali v Pána.

Je to ako v tej  piesni:

Pozývaš ma do neznáma, prechádzať sa po vodách.

Tam ťa nájdem napriek búrkam, viesť ma smieš, Ty nezlyháš.

Čím hlbšie vstupujeme do nových výziev, čím menej si toho sami držíme v rukách, tým viac môže skrze naše kroky a odhodlanie rásť Boh. A to je úžasné.

Pred štyrmi rokmi sme sa vydali na cestu. Cítili sme, že naše dary a talenty máme využiť a pretaviť ich do niečoho hodnotného- do niečoho, čo by ľudom prinášalo radosť, a čo by zároveň oživovalo ich srdcia. A tak sme založili internetové kníhkupectvo Zachej.sk. Bol to krok, ktorý vyžadoval veľkú vieru a odvahu, no Pán nás viedol a učil. Vedeli sme, že služba, ktorú robíme je pre Slovensko veľmi dôležitá, a toto vedomie nám pomáhalo ísť ďalej, keď sme už nevládali.

Za ten čas sme rozoslali po celej krajine takmer 19 ton kníh, no Boh nás volal ešte ďalej. Hlbšie. A tak sme v septembri 2014 k už existujúcemu kníhkupectvu založili aj vydavateľstvo Zachej.sk a začali vydávať knihy, ktoré podľa nás na Slovensku chýbali. Vďaka nášmu vydavateľstvu si môžete prečítať napríklad knihu Tajomstvá posledných časov od Anny Kataríny Emmerichovej, Poraziť diabla skrze Ježiša od Angely Musolesi a Gabriele Amortha, aktuálne najobľúbenejší titul Mimoriadne javy mystikov a svätých od Paoly Giovetti, a mnoho ďalších.

Veríme, že našou úlohou a poslaním nie je len prinášať kvalitnú kresťanskú literatúru, ale zároveň dôsledne napĺňať potreby našich zákazníkov. Veď ak si vysokú kvalitu a profesionalitu zaslúžia svetské projekty a firmy, o čo viac by sa mala o ňu usilovať firma slúžiaca na Božiu slávu!

Vlastne nebolo to nič neočakávané, že keď sme si konečne vydýchli, Pán pred nás postavil opäť novú výzvu a nové pozvanie. Vlastnú kamennú predajňu. Bol to sen! Veď predsa, ktoré kníhkupectvo a vydavateľstvo by nesnívalo o tom, poznať svojich zákazníkov, mať k nim blízko, budovať komunitu a miesto oddychu.

Odrazu pred nami stála hora, ktorá nás nanajvýš prevyšovala. A predsa sme cítili ohromnú túžbu vystúpiť na ňu. Zvláštny pocit. Bázeň striedalo vzrušenie. Obavy nadšenie z novej etapy a výzvy. A hoci sme vlastne netušili čo je pred nami, čo nás čaká, verili sme, že Boh to má pevne v rukách.

A mal!

Onedlho sa nám naskytla možnosť krásnych priestorov v centre Košíc, priamo v susedstve Dómu svätej Alžbety a my sme vedeli, že to je to pravé miesto pre naše kníhkupectvo. Pán svoje prisľúbenie potvrdzoval každý deň. Vďaka tomu sme sa v tomto čase veľkých zmien a výziev cítili v bezpečí. Vystúpili sme z loďky, ktorú sme dovtedy poznali a kráčali sme po vodách, ale Boh nás neustále držal za ruku. A tak sme na jeseň mohli otvoriť našu prvú kamennú predajňu kresťanskej literatúry v Košiciach!

Neustále sa učíme. Každý deň prichádzajú nové výzvy, no zároveň nás stále viac a viac fascinuje, s akou ľahkosťou dokáže Pán naplniť sny, ktoré nám pripadajú tak neuveriteľne vzdialené. Stačí len verne stáť v Jeho prisľúbení.

Našu novú predajňu môžete navštíviť na Hlavnej 40 (vo Vitézovom dvore) v Košiciach každý pracovný deň od 9:30 do 17:30.

Dnes som si dopriala taký malý luxus. Venovala som sa Osobám a veciam, pri ktorých moja duša ožíva. Len Boh, ticho a kniha. Sv. Terézia z Avily síce povedala: „Solo Dio basta,“ … ale tam ešte nie som.

Po rannej svätej omši som si to namierila do parku, kde som sa začítala do knihy, na ktorú som už dlhšie mala zálusk: Duchovní deník matky rodiny – Conchita Armida. Už od prvých strán je to bohatá nádielka a som úplne paf z nenápadného diela, ktoré Boh konal v tejto duši. Malá ukážka:

Mnohokrát jsem při svých přijímaních nebo během svých návštěv Nejsvětější Svátosti řekla mému Ježíši: „Pane, cítím se neschopná tě milovat, proto se chci vdát. Dej mi mnoho dětí, aby tě oni milovali více než já.“ To mi nepřipadalo nemístné, naopak jako oprávněná modlitba, abych utišila svou žízeň milovat ho, milovat ho stále víc a vidět, jak je milován bytostmi, které vzešly z mého bytí, s mou krví a mým životem. (s. 20)

Už mi mäkknú kolená z toho, ako zrecenzujem tento titul. Ako napísať o niečom, čo cítim, že ma presahuje? Ale ak chceš, Pane, poslúžiš si aj mnou. /Na tieto stavy sú úžasnou prevenciou dve slová: „Balámova oslica“ 🙂 Nm 22 /

V parku bolo veselo. Keďže bolo nedeľné dopoludnie, hmýrilo sa to tam mladými oteckami so svojimi ratolesťami. Predpokladám, že ich nežnejšie polovičky doma dorábali nedeľný obed, zatiaľ čo oni pomáhali tým, že išli vonku „unaviť“ deti pred poludňajším spaním.

Moju pozornosť zaujal jeden ocko so svojou malou dcérkou. Dievčatko malo okolo roka a evidentne robilo svoje prvé kroky. Bolo úžasné ich pozorovať! On – mladý a plný sily, s hrdým úsmevom na tvári ktorý si ani neuvedomoval, zohnutý tak, aby svojej dcére držal jednu ruku, pripravený chytiť ju aj druhou, keď priveľmi zakolísala.

A ona, malá princezná, ktorá začínala objavovať svet zo svojej perspektívy. Odvážne kráčala vpred, najskôr pomaličky, o chvíľu zrýchlila, potom dala dva tri opatrné krôčiky a znova zrýchlila. Zrazu stratila rovnováhu, ale skôr ako by sa jej niečo mohlo stať, otec ju zachytil. Kráčala totálne nekoordinovane, ale kráčala! A jej otec – dokonale zosynchronizovaný spolu s ňou, ju ani na okamih nespustil z očí.

A tak, s knihou v ruke, slnkom nad hlavou a ľuďmi okolo, si ma opäť, môj Pane, niečomu naučil. Je dôležité kráčať vpred a nechať sa Tebou viesť. Poznanie, že sa nado mnou usmievaš a tešíš sa zo mňa, ma zalialo pokojom…

Cestou z parku som natrafila na kaplnku a tam na oltári bol On. Ježiš – Slnko spravodlivosti. A pre zmenu som sa nechala čítať ja. Tomu, ktorý ma má už dávno prečítanú. (Ž 139) Nuž, aj takto môže vyzerať adorácia. Dnes som Ťa našla nielen tu, ale aj v Tvojich stvoreniach.

Vďaka za krásny deň presýtený slnkom a… Tebou.

Zuzana Ring, Zachej.sk

Bola som na masáži a s pani masérkou sme sa dali do reči. Vraj jej známa chodí k veštici a s odstupom času sa jej začína úplne rozpadať život. Nie veštici, ale tej pani, čo za ňou chodí. Ale na začiatku to vraj bolo super, veštica jej povedala niečo dôležité z jej minulosti.

A tak otázka, ktorá v mojej pani masérke zostala rezonovať bola táto: Ako to mohla veštica vedieť? Odkiaľ poznala veci z jej súkromného života, ktoré poznať nemohla?

Spýtala som sa jej: „Ste veriaca?“

Odpovedala mi: „Áno, som,“ a po sotva postrehnuteľnej chvíľke, s akýmsi smútkom v hlase dodala: „Aj keď do kostola už nechodím. Modlím sa sama doma. Ruženec.“

Keďže pani bola veriaca, jednoduchšie sa s ňou hovorilo o veciach medzi nebom a zemou. O tom, že existuje Boh, anjeli a padlí anjeli. O tom, že anjeli sú stvorené duchovné bytosti, ktoré nás inteligenciou mnohonásobne prevyšujú, ale nie sú rovné Bohu, ktorý ich stvoril. O tom, že diabol je padlý anjel.

Veštenie sa Bohu protiví, je to niečo ohavné, tak o tom hovorí On sám vo svojom Slove (napr. Múd 12,4). Je to prestupovanie prvého Božieho prikázania: Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných Bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal. S akýmkoľvek problémom sa máme utiekať k Bohu, nie bežať za vešticou.

Veštica sa obracia s radou priamo na diabla a od neho čerpá všetko nadprirodzené. Tu niet žiadnych pochýb.

Predstavte si, že by významný doktor psychológie mal možnosť od útleho detstva sledovať Váš život a poznal by smútky, zranenia, traumy, bolesti, ale aj to pekné, čo ste prežili. Poznal by rodinné prostredie z ktorého pochádzate, skrátka poznal by Váš doterajší život, (i keď diabol nie je vševediaci a všadeprítomný – to je len Boh). Myslíte, že by pre neho bolo ťažké predpokladať Vašu budúcnosť a brilantne sypať vedomosti z minulosti? Diabol je podstatne inteligentnejší ako ten najlepší psychológ. Informácie a miera poznania, ktorými je vyzbrojený, sú ohromujúce.

A teda: diabol síce pozná našu minulosť, avšak nie budúcnosť. Tú pozná len Boh. Zlý duch len špekuluje, háda a predpokladá. Vtip je v tom, že ani človek samotný svoju budúcnosť nepozná a preto je v tejto pozícii ľahko manipulovateľným objektom.

Interpretovaním minulosti si veštica človeka nakloní na svoju stranu, získa nad ním moc a „predpovedaním“ budúcnosti ho už len manipuluje presne tým smerom, ktorým chce. Občas prihodí aj nejaký ten zázrak na počkanie, veď keď už pýta 500 € za „odrobenie porobeného,“ prečo by sa v rozsypanej múke náhle nezjavila tvár človeka, ktorý údajne „porobenie“ spôsobil? (Očité svedectvo mojej kamarátky, ktorá sa neskôr obrátila a viac k vešticiam nechodila).

Keby sme len chápali, s čím sa zahrávame! Keby sme len chceli vidieť, po akom tenkom ľade chodíme! A keď sa tak nad tým zamýšľam, zrejme okrem tej magickej príťažlivosti ochutnať niečo nepoznané a tajomné bude za tým aj veľký kus lenivosti. Je predsa pohodlnejšie ísť „dať si vyveštiť“, ako kľačať pred Bohom, bolestne sa učiť dôvere a čakať… Niekedy aj roky. Proste spoľahnúť sa na Neviditeľného a nie na zázrak lúsknutím prstov. No i tomu samotnému pokľaknutiu pred Bohom predchádza viera postavená na skale. Proste mať dobré základy a nebyť pomýlený.

Poznáme vôbec tú skutočnú cenu, ktorú začneme platiť v momente prekročenia prahu veštíc a liečiteľov? A to nemyslím na vyčíslenie hodnoty v eurách. Cena je podstatne vyššia: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!„ (Mk 8,36-37)

Zuzana Ring, Zachej.sk

Výborná kniha ktorá zodpovie niektoré načrtnuté otázky je: Otváranie dverí, ale komu?, alebo si prezrite knihy zaradené v témach: Okultizmus, satanizmus, či Uzdravenie, oslobodenie.

Kontroverzná? Nedôveryhodná? Plná strachu? Prepočítava očistcový čas na pozemské hodiny, dni a roky?

Počas zjavení vo Fatime sa Hyacinta spýtala Panny Márie na stav duší dvoch dievčat, kamarátok, ktoré nedávno zomreli. Mária jej odpovedala, že jedna bude v očistci ešte 100 rokov a druhá do skončenia sveta. Ak by Panna Mária Hyacinte odpovedala zložitým traktátom o neporovnateľnosti plynutia nášho a očistcového času, asi by jej to veľmi nepomohlo.

Keď Boh zjavuje niečo zo svojej nepochopiteľnosti spôsobom nám prístupným, nemalo by nás to zaskočiť a pohoršovať. Hovoríme o Bohu, ktorý sa stal jedným z nás – Boh, ktorý sa stal človekom, aby vykúpil človeka. Po akte Vtelenia (inkarnácie), pred ktorým stojí v údive a chvále nespočetný chór anjelov a v desivej nenávisti zástup démonov, nás predsa nemôže prekvapiť fakt, keď Boh hovorí rečou nám zrozumiteľnou.

Tiež je obrovský rozdiel medzi strachom a bázňou. Strach je tmavý tunel na konci ktorého je svetlo vypnuté. Tápe sa v ňom a niet z neho východiska. Bázeň je posvätný strach presiaknutý milosťou. Ide ruka v ruke s pokorou (pokora je pravda o nás samých) – vedomím kto som ja a kto je Boh. Strach od Boha odvádza, naopak bázeň k Nemu privádza.

Sv. Irenej hovorí: „Boh sa preto nazýva jednoduchým, lebo čo má, tým je.“ Boh je láska a v láske niet strachu. Boh je jednoduchý. To len my Ho občas zbytočne komplikujeme.

Zuzana Ring, Zachej.sk

Utrpenie a radosti očistca (Franz Spirago)

Gabriele Amorth, snáď najpopulárnejší rímsky exorcista, je známy širokej kresťanskej verejnosti. Postarali sa o to početné publikácie vydané na Slovensku, pod ktoré sa podpísal.

Možno menej známym je meno zasvätenej laičky Angely Musolesi. Je zapálenou modlitebnou bojovníčkou a v priebehu svojho života spolupracovala s niekoľkými exorcistami. Bez váhania označuje práve dona Amortha za  najväčšieho z nich. Ako hovorí: „Poznám dona Amortha už dvadsať rokov: patrila som do modlitbovej skupiny, ktorá mu pomáhala pri exorcizmoch.“

Exorcizmus to nie je len kňaz a posadnutý. To je aj tím ľudí, ktorí sú priamo prítomní pri modlitbách a ich podpora a pomoc je pre exorcistu nevyhnutná. Páter Amorth pravidelne formoval svojich modlitebníkov a na duchovných cvičeniach pod jeho vedením získavali prehľad o pôsobení zlého ducha. Diablova práca vo svete sa dá rozdeliť na dve základné časti. Prvou je bežné pôsobenie, pod ktorým sa ocitáme všetci. Patria tu pokušenia proti Bohu a proti našim blížnym. Druhá, závažnejšia oblasť je mimoriadne pôsobenie zlého ducha. Tu už sú potrebné modlitby za oslobodenie alebo exorcizmus.

V knihe Poraziť diabla skrze Ježiša Angela Musolesi zúročila svoje dlhoročné skúsenosti z modlitebného boja proti diablovi. Napísala ju na základe učenia dona Amortha a jednu jej kapitolu tvorí rozhovor s týmto veľkým exorcistom, kde odpovedá na 24 otázok ohľadne Ježiša, Panny Márie, diabla, modlitby a diania v Cirkvi.

Read More

Na priamu otázku priama odpoveď. Nuž teda preto, lebo inak by mi veľká časť toho podstatného zo Stať sa sebou, žiť Božie sny unikla.

Inak naozaj sa mi páči, ako Staci píše svoje knihy. Ako sme si už pri nej zvykli, opäť nechala pootvorené dvere do svojho domu, do svojho srdca. A opäť len tak „by the way“ sýti svoje stránky Božím slovom a modlitbou.

Nenútenosť s akou to robí mi veľmi imponuje a pripomína mi pravdu: Modlitba je dýchanie duše. Stacina kniha dýcha a vďaka nej sa dá znova nadýchnuť. Hlbšie.

Preto sa ňou nedá len tak preletieť, vychutnať si príbeh a založiť ju do knižnice. Ono sa ten príbeh píše práve teraz svojim jedinečným spôsobom v mojom živote, na tomto konkrétnom mieste.

Skončí happyendom? Otázku, ktorú by žiaden kresťan nemal položiť. A predsa sa derie na povrch. Descartovo (nie „Myslím, teda som“ – ako to majorita chybne prekladá, ale) „Pochybujem, teda som“ je opäť v kurze. Preto ju čítam a píšem… Verte mi, je o čom.

Zuzana Ring, Zachej.sk

V spoločnosti tohto typu nebývam často.

ALE. (Niekto mi raz povedal, že keď vo vete použijem „ale“, všetko pred „ale“ znegujem a už to neplatí. Preto má moje „ale“ status samostatnej vety).

Čakala ma 5- hodinová cesta a chcela som si oddýchnuť.

A musím povedať, že Slúžka z Fairbourne Hall bola dobrou voľbou. Cesta mi s ňou ubehla rýchlo, a len raz ma vyrušil môj škvŕkajúci žalúdok. Po celý čas sa mi dokonale starala o pohodlie, záujem a sýtila moju predstavivosť. Nejaký čas ma nechala v napätí, aby o pár chvíľ vyšla s pravdou von. Tak som si to predstavovala.         Buon voyage!                                                                                                                           Zuzana Ring, Zachej.sk