Buďme aj my deťmi

Prvá adventná nedeľa je tu a s ňou aj prvý deň z obdobia, ktoré považujeme istotne za radostné. Očakávame predsa kráľa.

Dnes, keď už je na svete väčšina ľudí pokrstených, vieme, kto tým kráľom je, ako a kde prišiel na svet a čo so sebou priniesol. Na rozdiel od našich židovských starších súrodencov vieme, v čom záchrana ľudstva, spása a vykúpenie spočívajú. Nemusíme hádať, nemusíme čakať, vieme, že tu kráľ bol, je a aj bude. Máme možnosť byť s ním, žiť v jeho prítomnosti. Napriek tomu toto očakávanie prežívame a opakujeme si každý rok. A tak je to správne.

No ako toto obdobie vlastne prežívame? Vnímame dôležitosť a hodnotu, ktorú so sebou nesie? Predstavujem si, ako už mnohí začínate s výzdobou interiérov aj exteriérov, čoskoro príde na rad pečenie či upratovanie… Neberiem to za zlé, aj mňa to čaká. Ale oveľa viac sa teším na tieto 4 týždne preto, že aj ja prežívam tieto dni a týždne ako dieťa. Očakávam, teším sa, vnímam to tajomno. Napriek tomu, že sa to opakuje každý rok, každý rok si to tajomno uvedomujem. Je to jedna z tých vecí, ktoré máte jasne definované, poznáte podstatu a aj tak vám príde úžasné, že sa niečo také udialo, a každý rok máte príležitosť si to pripomínať. Vážne som ako dieťa.

Advent totiž považujem za obdobie dní a týždňov, kedy sa občas prichytím pri tom, ako odpočítavam (istotne si pamätáte adventné kalendáre a mnohí ich ako rodičia aj doma máte pre svoje deti). Deti týchto 28 dní žijú v radosti. Tešia sa, nevedia sa dočkať. Môžeme tvrdiť, že je to kvôli potenciálnym darčekom. Ale skúsme sa pozrieť na to inak: čo sa za tými darčekmi schováva? Predsa príchod Ježiška, jeho návšteva. Možno to deti na teraz berú inak než my dospelí. Možno to však vnímajú lepšie. Nie pre to materiálne, na to ich učíme my, veľkí. Ale pre to nevinné, radostné, tajomné, úžasné, čo so sebou tento advent, ktorý máme pred sebou, nesie. Narodenie Ježiša Krista síce bolo v skromných podmienkach, ale veľkoleposť toho, ktorý v tých podmienkach prišiel, je aj pre deti neodškriepiteľná. Oni vedia, koho čakajú. Vnímajú jeho dôležitosť. Možno si na teraz zamieňajú jeho príchod s prinesením darčekov, postavením stromčeka. My to môžeme vnímať ako niečo, čo je svetské. Ale pozrime sa na to očami detí… Vidia to ako niečo svetské aj oni? Tie najmenšie sa tešia z každej maličkosti. Pre nich je to jednoducho čas, kedy príde Ježiš. Neskôr si uvedomia, aký skutočný darček naozaj so sebou priniesol. Že im my dospelí dáme pod ten stromček svoj darček, je v poriadku. Len nesmieme dopustiť, aby práve ten považovali naše deti za niečo viac, než im môže Ježiš ponúknuť, a čo naozaj Ježiš priniesol. Taký dar im my nikdy nebudeme schopní poskytnúť.

A tak, prosím, prežime Advent ako deti. Nepozerajme naň ako na obdobie zhonu, stresu, zbytočností… ale vnímajme ho ako čas, kedy máme zas a znovu možnosť sa utíšiť, naozaj sa ako deti tešiť, radovať. Najmä teraz, kedy prežívame chvíle, o ktorých sme možno mnohí ani „nesnívali“, je čas si ozrejmiť vo svojich srdciach, ujasniť si, že nie my sme hybnou silou tohto sveta, ale Boh.

Martina Šulová

Produkty súvisiace s týmto článkom:

Advent a Vianoce v rodine Adventná kniha príbehov Adventné príbehy (nielen) pre deti
0 Užívateľ (0 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre