Ako vznikla modlitba posvätného ruženca?

Mesiac máj, v ktorom sa príroda oblieka do krásneho šatu, venujeme presvätej Panne. Rovnako aj mesiac, kedy sa celá príroda oblieka do pestrofarebných šiat a pomaly sa zbavuje svojej nádhery, zasväcujeme svätej Matke Božej. Október ako mesiac Panny Márie sa odvodzuje od sviatku Ružencovej Panny Márie, ktorý sa slávi 7. októbra.

V antických časoch bolo zaužívaným zvykom upliesť z krásnych a voňavých ruží veniec, ktorý sa potom odovzdal významným osobnostiam, čím sa vzdala danej osobe veľká česť. Veľmi známe sú napr. vavrínové vence, ktoré dostávali mnohé významné osobnosti, cisári alebo víťazi olympijských súťaží v starovekom Grécku. Ruženec je teda veľkou cťou, ktorou si uctievame Matku Božiu, pretože ona na tento svet priniesla víťaza nad hriechom, diablom a smrťou. Náš duchovný veniec nie je uvitý len z takých obyčajných ruží, ale zo slov, ktoré vyslovil sám anjel Boží, keď Panne zvestoval tú najväčšiu udalosť dejín: vtelenie Boha (Zdravas, milosti plná, Pán s tebou – Lk 1, 28). Pokračujeme slovami, ktoré Alžbeta vyslovila, keď ju naplnil Duch Svätý pri stretnutí s Bohorodičkou (Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života – Lk 1, 42). A tak sa obraciame na Máriu slovami neba (anjel) i zeme (Alžbeta). A tým pozdravujeme Máriu v mene neba i zeme.

V prvých storočiach sa pridalo meno Ježiš a takto sa to veriaci modlili. Cirkev k týmto slovám pridala osobitnú prosbu, ktorú sa modlili už na efezskom koncile v roku 431: svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen. Súčasné znenie anjelského pozdravenia upravil sv. Bernard z Clairvaux v 11. storočí.

Ťažko povedať, ako asi vznikla modlitba posväteného ruženca. Sv. Benedikt vo svojej Regule nariaďuje mníchom každý týždeň všetkých 150 žalmov. Sv. František dovolil svojim bratom namiesto žalmov v jednotlivých hodinkách recitovať určitý počet Otčenášov a Zdravasov. Rôzni pustovníci sa namiesto žalmov denne modlievali 150 Otčenášov (sv. Albert Krešpinský, sv. Peter, pustovník, …). Tak sa stávalo, že horliví mnísi a veriaci, ktorí sa chceli modliť ale nevedeli čítať, recitovali namiesto žalmov Zdravas Mária. Rôzne rehole sa hlásia ako pôvodcovia tejto modlitby (benediktíni, kartuziáni, dominikáni, …). Hovorí sa, že na to, aby tí, čo sa modlia nezabudli, koľko sa už pomodlili, používali kamienky, ktorými počítali, koľko Zdravasov už majú odmodlené.

Často sa pôvod tejto modlitby prisudzuje sv. Dominikovi, zakladateľovi Rehole kazateľov – dominikánov. Hovorí o tom legenda, podľa ktorej sv. Dominik horlivo kázal, no neprinášalo to veľké ovocie. Utiekal sa k svätej Panne a tá mu dala túto odpoveď: „Nečuduj sa, že doteraz tvoja práca priniesla skromné ovocie. Sial si do neúrodnej pôdy, ktorá doteraz nebola zrosená Božou milosťou. Keď Boh chcel obnoviť tvárnosť zeme, zoslal na ňu úrodný dážď anjelského pozdravenia. Káž teda môj ruženec zložený zo 150 zdravasov a 15 otčenášov a budeš sa radovať z hojnej žatvy“. Iná legenda hovorí o videní, v ktorom sv. Dominik uvidel Presvätú Máriu v nebeskej sláve a pred ňou tri osoby, jednu v bielom, druhú v červenom a tretiu v zlatom rúchu. Každú z osôb nasledovalo 50 iných panien. Panna Mária mu vysvetlila, že sú to radostné, bolestné a slávnostné tajomstvá, ktoré obsahujú 50 zdravasov. Povedala mu tiež, že toto je ten najľúbeznejší veniec, na ktorom sú zelené listy – radostný ruženec, bodľavé tŕnie – bolestný ruženec i voňavé kvety – slávnostný ruženec. Súčasnú podobu sv. ruženca však zostavil bl. Alan de la Roche OP v 15. storočí. Brat Jakub Sprenger založil v Kolíne Ružencové bratstvo, potvrdené Apoštolským Stolcom roku 1476. Pápež Pius V., dominikán, bulou Consueverunt Romani Pontifices z roku 1569 schválil definitívnu podobu sv. ruženca a zveril starosť o jeho rozširovanie práve reholi dominikánom (relikvie tohto pápeža sa nachádzajú vystavené k verejnej úcte v kostole dominikánov v Košiciach na Ružencovom oltári).

Sultán Selim II. tiahol s veľkým loďstvom roku 1571 do Európy so snahou podriadiť kresťanský kríž islamskému polmesiacu. Pápež Pius V. nariadil modlitby a procesie k Matke Božej s prosbou o pomoc a o víťazstvo kresťanstva. Aj sám pápež sa modlil ruženec za víťazstvo kresťanských vojsk. A skutočne, Kráľovná nebies mocne zasiahla a moslimské vojská boli v bitke pri Lepante 7. októbra 1571 skutočne porazené. Pius V. tento zázrak pripísal modlitbe sv. ruženca a na 7. október ustanovil sviatok Panny Márie Víťaznej. Ján XXIII. v roku 1960 zmenil názov na spomienku Panny Márie Ružencovej, a tak to trvá dodnes. Bolo však povolené sláviť slávnosť sv. ruženca v 1. nedeľu mesiaca októbra.

Keď v 19. storočí Cirkev a štáty potrebovali pomoc v nebezpečných časoch pápež Lev XIII. nariadil, aby sa v každom kostole konala spoločná modlitba sv. ruženca za pomoc Cirkvi a svetu: „Nech táto pobožnosť nadobudne na každom mieste taký význam, aký mala za starodávna; nech je obľúbená a konaná v mestách i na dedinách, v rodinnom kruhu i v dielňach, u ľudí vysoko postavených i biednych ako dôkaz nášho kresťanského myslenia a ako najlepší prostriedok k dosiahnutiu Božej milosti“.

Pater Rafael Tresa OP

3.8 Užívateľ (13 Hlasy)
Priemer všetkých hodnotení
Recenzie Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý kto sa zanechá recenziu.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre