Ako vyzerá peklo? Dá sa vôbec z neho dostať? A ako sa doň nedostať?

V osídlach smrti (recenzia)

Kniha od Patricie Sandovalovej V osídlach smrti vyvolá v čitateľovi nielen veľa otázok, ale poskytne aj veľa odpovedí. Možno si po prečítaní nadpisu či opisu poviete, rovnako ako ja: Čo mi môže táto kniha vlastne ponúknuť? Drogová závislosť ani potraty neboli súčasťou môjho života. Mal som šťastné detstvo, primerane uspokojivé dospievanie… Čo mi môže dať príbeh ženy, ktorý v sebe zahŕňa snáď najväčšie poníženia a trápenia, akými si mladý človek môže prejsť? Poviem vám to. Veľa. Veľmi veľa.

Nemusíte mať drogovú minulosť, ani nemusíte byť preživšími násilia či prežiť potrat. Dokonca ani nemusíte pochádzať z rozvrátenej rodiny. Ale ak aj áno, vedzte, že tu, v tejto knihe, nájdete liek.

Pri čítaní jednotlivých kapitol sa dostávate do hĺbky svojej vlastnej duše. Nie pre príbehy, ale pre to, čo vo vás začnú otvárať. Možno to budú dlhé roky neotvorené rany či rany, ktoré ste sa snažili skryť. Možno začnete nachádzať kľúče od vnútorných komnát, kde ste na pár okamihov schovali seba či svoj vzťah k Bohu. Priznám sa, mne sa to stalo. Začala som otvárať komnaty, o ktorých som netušila, že tam sú. Skúsenosti Patricie nastavili mojej duši zrkadlo, kde sa znenazdajky objavil Kristus. Pravda.

Práve svedectvo Patricie je svedectvom pravdy a milosrdenstva. Človek možno ani nechápe, aké veľké, ba priam obrovské milosrdenstvo vo svojom srdci pre neho Boh má. Táto kniha je len dôkazom, že nemáme ani tušenie.

No späť k Patricii. Späť k žene, ktorá si prešla peklom. V mnohých ohľadoch si ho sama vytvorila, ale na jej obhajobu, základy si nepostavila sama. Je dôkazom, čo všetko sa môže stať s milovaným dieťaťom, keď sa prestane cítiť byť milovaným. Láska. To je odpoveď.

Kniha sa číta ľahko, jednotlivé skúsenosti a opisy sú však už na vnem ťažšie. No jedno vám ručím: potreba neprestať čítať bude 100%. Skončíte jednu kapitolu a plynulo, ani si to nevšimnete, prejdete na ďalšiu.

To, čo som si pri čítaní príbehu Patricie stihla uvedomiť je: previnenia, ktoré sme spáchali, ak ich úprimne vyznáme a zaviažeme sa, že ich už nespáchame, môžu na niečo poslúžiť… Možno by niekto kládol otázku: prečo dookola musí Patricia hovoriť o tom, čo v minulosti spáchala? Ale treba mať na pamäti jednu vec: Práve to, že o svojich chybách a pádoch rozpráva, dokáže obracať ľudí. Je to taký paradox. To zlé, čo si so sebou v spomienkach nesieme, môže poslúžiť na to, aby si tým nik viac prejsť nemusel.

To posledné, čo vám k Patricii Sandovalovej a jej knihe poviem, je, že nájdete neodškriepiteľný dôkaz toho, že Bohu nič nie je nemožné. Dokonca ani obrat najväčšieho hriešnika.

Autorka recenzie: Martina Šulová

Bibliografický popis: WATKINS, CH., & SANDOVAL, P., 2021. V osídlach smrti [Transfigured: Patricia Sandoval’s Escape from Drugs, Homelessness, and the Back Doors of Planned Parenthood], Košice: Zachej.sk, 288 s., mäkká väzba, ISBN 978-80-8211-330-6.

5 Užívateľ (1 Hlas)
Priemer všetkých hodnotení
Komentáre Ohodnoďte
Filtrovať

Buďte prvý, kto napíše komentár.

Zobraziť ďalšie
{{ pageNumber+1 }}
Ohodnoďte

Komentáre