Posts tagged with "vzťahy"

Gary Thomas: Posvätné manželstvo (recenzia)

Na úvod sa priznám, že prvýkrát keď sa mi kniha Posvätné manželstvo od Garyho Thomasa dostala do rúk, mala som voči nej trochu predsudky. Asi to bude znieť trochu hlúpo, ale keďže má pevnú väzbu a úplne jednoduchý obal, mala som pocit, že bude nudná, alebo príliš “omáčkovitá”. Našťastie opäť platilo staré známe “nesúď knihu podľa obalu.” Bola som veľmi milo prekvapená, a to hneď niekoľkými vecami.

Read More

Novoročné predsavzatia

Viete, nie som z tých, ktorí prvého januára automaticky vyberajú zo šuplíkov zaprášené diáre a notesy v ktorých s vervou a odhodlaním zapíšu desať strán predsavzatiami na nový rok… len preto, aby už o niekoľko týždňov (ak nie dní) diár opäť našiel svoju cestu do tichého a pohodlného šuplíčka. No tento rok to je iné. Na vlastnej koži som pocítila, že začiatok roka v sebe nesie niečo, čo nijaké iné obdobie – závan novoty a nádeje, že veci môžu byť inak, lepšie, krajšie. Niečo (Niekto) sa v týchto dňoch (viac ako v iných) hrá s našim srdcom a šepká mu dychberúce túžby, pohládza a prebúdza dávno zabudnuté sny.

Start on January 1

Akoby Vianoce a príjemná rodinná atmosféra obmäkčili vysoké múry, ktoré sme okolo seba za tie roky v túžbe po bezpečí vystavali a ktoré nám bránia počuť jemný Boží hlas. No teraz, akoby Vianoce naštrbili tieto múry a cez praskliny v ňom pociťujeme na svojej duši príjemné teplo Jeho prítomnosti. Ba dokonca počujeme jeho šepkanie. Poznáte to, zvláštne chvenie kdesi vnútri v nás, ktoré sa objaví v tých najzvláštnejších chvíľach – pozeranie obrázkov Islandu v cestovnom sprievodcovi, pohľad na policu plnú skvelých kníh, moment, kedy je rodina pokope a odrazu akoby sme sa vrátili v čase späť do detstva. Nevieme, kde sa berie, no je tam. Pán Boh. Pomaly nám oživuje srdce, vstupuje doň. Pamätám si, že moment keď som si to uvedomila bol jedným z najkrajších, aké som tieto Vianoce prežila.

A tak som si sadla, a rozhodla som sa spísať si svoje 4 novoročné predsavzatia – momenty, pri ktorých som cítila, že moje srdce žije a že sa ho dotýka Boh.

1. Byť vďačná za každú maličkosť

Žiť život v plnosti nie vždy znamená nastaviť si veľké ciele ako bungee jumping alebo naučiť sa potápať. Rovnako to znamená aj naučiť sa radovať sa z maličkostí. Znamená to učiť sa vážiť si jednoduché, malé životné radosti ako vyjsť večer na balkón a sledovať hviezdy, zastaviť sa v miestnom chovprodukte a tešiť sa z malých mačiatok a šteniatok, kráčať po tráve bosými nohami.

Zistila som totiž, že čím viac dovolím svojmu srdcu byť vďačné, tým viac porastie a bude schopné prijať viac požehnania. Úžasne o tom píše Ann Voskampová vo svojej knihe Tisíc darov.

2. Prečítať viac kvalitných kníh

Zistila som, že biblické slová „z plnosti srdca hovoria ústa“ sú naozaj pravdivé. To, čomu dovolím vstúpiť do svojho vnútra a sýtiť sa tým, to ma bude premieňať a tomu sa budem podobať. Preto som sa rozhodla, že v roku 2017 doprajem kvalitný, hodnotný pokrm nielen svojmu srdcu, ale aj svojej mysli a budem čítať knihy, ktoré naozaj stoja za to. Vďaka práci v kníhkupectve Zachej.sk sa mi v tomto smere naozaj rozširuje obzor a niekedy mám problém vybrať si z toho množstva skvelých kníh. Zoznam kníh, ktoré by som si chcela tento rok prečítať by zaplnil niekoľko strán, preto tu vyberiem len pár, ku ktorým ma to teraz neuveriteľne tiahne:

  1. Príbeh mojej duše (Terézia z Lisieux)
  2. Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve (C. S.  Lewis)
  3. Sme vo víťaznom tíme (Jozef Maretta)
  4. Mimoriadne javy mystikov a svätých (Paola Giovetti)
  5. Škandál milosrdenstva (Grzegorz Rys)

3. Vniesť do svojho života viac pokoja

Myslím, že mám pravdu ak poviem, že jedna z vecí, po ktorej v našich životoch túžime, je viac pokoja. A tým myslím vnútorný pokoj a spokojnosť. Minulý rok som zistila jednu vec. Skutočný pokoj ide vždy zvnútra. Svätí muži a sväté ženy ho mali. Stáli uprostred búrok, problémov, bolesti a chaosu a ich srdce a myseľ aj tak stála na pilieri pokoja a stálosti. To ma fascinuje. Niekto raz povedal, že kresťan nemá byť ako teplomer, ktorý sa prispôsobí prostrediu, ale ako termostat, ktorý okolité prostredie zmení tým, čo je v ňom. A tomuto sa chcem tento rok učiť.

Skvelé ale je, že na to nie som sama. Na podobnej ceste bolo mnoho ľudí, ktorí si zachovali vnútornú radosť a pokoj a dnes môžu byť svetlom a inšpiráciu pre nás. Sú nimi napríklad Svätý Dominik SavioSvätý Don Bosco, Svätá Gemma GalganiSvätá FiloménaSvätý páter Pio, a mnoho ďalších.

4. Byť láskavejšia (nielen) k sebe

Nad tým, ako sa k nám správajú iní, nemáme moc, ale môžeme ovplyvniť to, ako sa správame ku sebe a k ľuďom okolo nás my sami. Môj otec hovorieva, že najdôležitejšie je vo všetkom začať od seba. A myslím, že má pravdu. Naša vlastná láskavosť otvorí aj v tých najťažších situáciach dvere Bohu, ktorý ich potom môže svojou prítomnosťou meniť. Je fajn uvedomiť si, že ako Božie deti sme veľvyslancami neba a nebo je tým, čo máme tu na zemi reprezentovať. Máme zjavovať Kristovu tvár v každom našom slove, skutku a myšlienke.

Takýto postoj ma vie postaviť do obrovskej bázne.

Tento rok je len na začiatku. A to je skvelé. Čokoľvek nám v tento čas rezonuje v srdci a v hlave, čokoľvek v nás vzbudzuje túžbu a radosť, teraz je ten správny čas rozhodnúť sa ísť za tým. Nič nie je krajšie ako spoznať Božie sny a plány s našim životom a rozhodnúť sa kráčať po Jeho ceste, ktorú pre nás vysníval.

Verím, že to bude rok plný dobrodružstva, radosti, požehnania, milosti a nových, sviežich vecí.

Pripravujeme publikáciu s modlitbami za uzdravenie a oslobodenie

Nová publikácia z pera exorcistu košickej arcidiecézy, Imricha Degra, Pane, príď mi na pomoc, je príležitosťou a pozvánkou k vnútornému uzdraveniu a oslobodeniu.  Ani náhodou však nejde len po povrchu, ale intenzitou svojich modlitieb sa snaží o “inventúru” aj v tých najhlbších častiach nášho vnútra. Autor veriacich prostredníctvom publikácie učí  bojovať proti temnote a okovám zranení nielen silou žalmov a svedectva Kristovho života, a tiež modlitbou autoexorcizmu, modlitbami za hlboké vnútorné uzdravenie a oslobodenie.

Pane príď mi na pomoc

Ako sám autor hovorí, “…modlitby sú určené pre súkromnú potrebu veriacich, ktorí prežívajú silné pokušenia a utláčanie (sužovanie) spôsobované nepriateľom našej spásy.. Nezabúdajme, že cieľom modlitby nie je robiť nátlak na Boha, aby nám dal to, čo chceme, ale otvorenie nášho srdca a jeho premena, aby bolo schopné prijať Božiu milosť. A On sám najlepšie vie, čo skutočne potrebujeme.

Počas života si toho nabaľujeme na seba mnoho. Každá drobnosť, maličkosť, dosť ostrá na to, aby sa dotkla nášho srdca, na ňom zanechá stopu. Nevľúdne odvrknutie otca, keď sme boli malí, posmech v škole, moment, keď nás mamka zabudla vyzdvihnúť v  družine, prvé nevydarené rande a prvý rozchod, hádka a osočovanie rodičov, ktoré sme začuli z druhej izby,  zrada najlepšieho priateľa, nevera, klamstvo…..

Možno si ani neuvedomujeme, ako veľmi nás takéto ranky i veľké zranenia ovplyvňujú. Sú ako chápadlá odpornej chobotnice, ktoré pohltia naše vnútro a nedovolia mu slobodne dýchať, s láskou sa pozerať na seba i na ľudí okolo, odpúšťať a žiť život, pre ktorý sme boli stvorení- život s Božím zámerom.

Samozrejme, nie sme zodpovední za to, čo nám svojou neláskou, neúctou, hnevom či len nepozornosťou spôsobili ostatní. No sme zodpovední za to, čo nám zveril Boh – za naše srdce. Máme byť dobrými správcami toho, čo nám Boh zveril – dobrými správcmi nášho srdca. Ako dobrí a verní správcovia máme so starostlivosťou hľadieť aj na svoje vnútro, srdce a to, čo ho poháňa. Ak totiž dopustíme, aby boli naše skutky, rozhodnutia, slová a myšlienky motivované viac zraneniami a bolesťami  ako tým, čo o nás hovorí Duch Svätý, potom sami schádzame z cesty, ktorú má pre nás pripravenú Boh a zatvárame sa do klietok vlastnej sebaľútosti.

Je smutné, že v takomto stave pripravujeme svet okolo nás o naozajstných nás, o plnosť našich talentov, plnosť našich schopností, o to, čo do nás (a len do nás) vložil Boh.

Kristus sám miluje vstupovať do nášho srdca, presvecovať a uzdravovať ho svojim svetlom. No aj prostredníctvom Cirkvi sa nám otvárajú dvere príležitostí na to, aby sme do svojho života pozvali Ježiša so svojou vykupiteľskou mocou.

Vyberáme z obsahu:

  1. Žalmy
  2. Evanjeliá
  3. Modlitby za vnútorné uzdravenie
    Modlitba odpustenia – za nepriateľov
    Návod na modlitbu vlastnými slovami
    Modlitba k Nebeskému Otcovi
    Modlitba Betlehema
    Dobrý Otec
    Modlitba za rodinu
  4. Modlitby exorcizmov
    Autoexorcizmus
    Modlitba autoexorcizmu
    Exorcizmus sv. Benedikta
  5. Modlitby za oslobodenie
    Litánie za oslobodenie
    Modlitba v autorite
    Modlitba preseknutia pút
    Lámanie démonických pút
    Modlitba proti chorobám spôsobeným činnosťou Zlého
    Zničenie vlády démona nad telom
    Všeobecné modlitby za oslobodenie
  6. Prosebné modlitby
    Modlitby k Duchu Svätému
    Modlitby k Panne Márii
    Tajomstvá na rozjímanie
    Modlitby k sv. Michalovi archanjelovi

Publikácia je cirkevne schválená.

…už čoskoro v predaji…

Jiřina Prekopová: Malý tyran (recenzia)

maly tyran

Určite ste už po prečítaní nejakej knihy zažili pocit, že keby ste si ju prečítali skôr, bol by váš život teraz oveľa ľahší. A asi najviac toto nové svetlo poznania zasahuje práve rodičov, ktorí vidia chyby, akých sa pri výchove svojich detí dopustili, ak sa s ich ovocím musia konfrontovať denne. V podobe na sebe zažívaného násilia vlastných detí. K takýmto „svetlo prinášajúcim“ knihám bude pre mňa po prečítaní patriť aj Malý tyran – Príčina a liečba detskej panovačnosti od Jiřiny Překopovej.

Ako učiteľka sa totiž čím ďalej, tým viac stretávam s diagnózou detí, ktoré sú „závislé od moci“ a tiež ju môžem pozorovať vo svojom okolí už hlboko rozvinutú u niektorých dospelých ľudí. Veď nezažili ste niekedy takýto obraz aj vy?

Read More

John Powell SJ: Bezvýhradná láska (recenzia)

Bezvýhradná láska

Predpokladám, že autora Johna Powella nemusím nijak zvlášť predstavovať. Napísal veľa kníh a mne sa vďaka dobrej kamarátke dostala do rúk jeho ďalšia publikácia s názvom Bezvýhradná láska.

Spočiatku som nevedela, kam autor mieri svojimi úvodnými slovami. V jeho psychologických náčrtoch a v ponúknutom životnom princípe som sa cítila jemne stratená. No postupne začal vysvetľovať svoj zámer a mne to zrazu všetko začalo do seba zapadať.
Začala som si premietať veci vo svojom živote a hľadať, ktorým prístupom sa chcem riadiť. Najprv boli vymenované tri, ale nedalo mi to a dúfala som, že sa musí objaviť ešte jeden. Taký, ktorého predstaviteľom by bol sám Ježiš, plný lásky a milosrdenstva. Autor akoby to tušil a nechal si to na koniec. Poukázal tiež na skutočnosť a zmenu nastavenia dnešných ľudí konštatovaním, že kríza dnešnej doby nie je krízou rúk, ale krízou sŕdc. Pre mňa je to veľmi smutné, že sa skôr skrývame za výdobytky modernej techniky, ako by sme mali ukázať svoju pravú tvár. Je pozoruhodné, ako autor už viac ako pred 20 rokmi predvídal určitý vývoj spoločnosti (pôvodina vyšla ešte v roku 1995). Neviem aká bola spoločnosť vtedy, no v každom prípade vidím, aká je dnes.

Read More

Richard Vašečka: Milovať a ctiť (recenzia)

Rišo Vašečka nie je na Slovensku neznámy pojem. Poslanec Národnej Rady, otec viacdetnej rodiny, učiteľ a evanjelizátor. Najmä však človek zapálený pre Krista a ohlasovanie Jeho evanjelia, ktorý objavuje mnohé cesty ako radostnú zvesť odovzdávať ľuďom.

Recenzia - Milovať a ctiť - navždy

Jednou z nich je aj projekt Milovať a ctiť, ktorý sa zameriava na mladých a rodiny. Okrem mnohých prednášok po celom Slovensku vyšli autorove úvahy aj knižne v podobe malých (do 40 strán) brožovaných publikácií s nápadnou grafickou úpravou, ktorá čitateľa zaujme na prvý pohľad.

Read More

C. S. Lewis: Štyri lásky (recenzia)

štyri lásky

Táto kniha je o láske. Nie o jednej, ani o dvadsiatich dvoch, ale o štyroch. Lewisove Štyri lásky sú pre všetkých, no nie všetci pochopia…

Ak ste ešte od C. S. Lewisa zatiaľ nič nečítali, môže to byť vaša prvá osudová láska. Láska na prvý pohľad, či láska na prvé začítanie sa. Jedna z tých, o ktorých sa píše aj v tejto knihe.

Ak C. S. Lewisa poznáte, opäť sa zas a znova ocitnete na intelektuálnom výlete v prvej triede s nadštandardnými službami, kde za každým rohom (či stránkou), bude na vás čakať nové poznanie. Na niektorých miestach sa vás zmocní pocit, že ste tu už boli, no až teraz sa ich skutočne dotknete. A niektoré končiny uvidíte a spoznáte po prvý krát, hoci tu stoja už od nepamäti… Iné miesta zbadáte až teraz, napriek tomu, že ste okolo nich denno – denne chodili.

A teraz poruším svoje nepísané pravidlo, že v recenziách necitujem text z recenzovaných kníh. Prečo? Lebo Lewis.

 „Neúplní a nehotoví, prázdni a zároveň zahltení, voláme na Toho, ktorý dokáže rozmotať, čo je zauzlené, a pospájať, čo je rozpletené.“ (s. 9)

„Ani najtvrdšia feministka nemusí môjmu pohlaviu závidieť korunu, ktorú mu nasadzuje či už pohanské alebo kresťanské mystérium. Lebo tá prvá je papierová a tá druhá tŕňová. Skutočným nebezpečenstvom nie je, že sa manželia o tú druhú usilujú príliš dychtivo, ale že dovolia manželkám, priam ich núkajú, aby ju uchvátili.“ (s. 90 – 91)

Read More

Anselm Grün: Čo mám robiť? (recenzia)

čo mám robiť

V knihe Čo mám robiť? Anselm Grün odpovedá na konkrétne otázky ľudí, ktoré sa týkajú oblastí života ako láska, rodina, smrť alebo práca. V odpovediach ukazuje svoje veľké pochopenie pre človeka a ponúka rady, ako sa pozerať na problémy z inej perspektívy. Autor nehľadá rýchle a ľahké riešenia, ale dodáva odvahu čeliť ťažkostiam života: zmeniť čo je možné zmeniť, odovzdať Bohu čo je nemožné ovplyvniť, nachádzať zmysel v utrpení, či veriť vo vlastnú hodnotu.

Anselm Grün je benediktínsky mních v opátstve Münsterschwarzach v Nemecku a svojimi knihami a prednáškami je známy po celom svete. Na základe svojich dlhoročných skúseností urobil sumár otázok a odpovedí, ktoré trápia jeho čitateľov a poslucháčov. Názov jeho knihy má formu otázky: Čo mám robiť? Táto výzva zaujme čitateľa, lebo každý človek sa z času na čas pýta: “Čo mám robiť?” V knihe sú samotné otázky prehľadne rozdelené podľa oblastí života: rodina, práca, sebavedomie, vzťahy, viera, choroba, neúspech a nakoniec zomieranie. Jednotlivé časti na seba priamo nenadväzujú, čitateľ má tak možnosť vybrať si kapitoly, ktoré ho práve zaujímajú. Anselm sa prihovára čitateľovi prevažne civilným jazykom, aby jeho myšlienky mohli zasiahnuť aj nekatolíkov, prípadne neveriacich. Vyjadruje sa jednoducho a pútavo, čím dáva čitateľovi pocit bezprostrednosti a priateľstva.

Read More