Posts tagged with "viera"

Juraj Pigula: 7 cností sv. Rity (recenzia)

Svätá Rita a jej 7 cností alebo ako som sv. Ritu nepustila z rúk …

Vzala som do rúk novú sympatickú knihu: 7 cností sv. Rity,  pozrela čas na hodinkách a na hrúbku knihy (68 strán) a začala som s ňou akoby kráčať. Bolo to kráčanie, v ktorom cítite, že každým krokom zosilnievate, aj keď je telo fyzicky či psychicky unavené. Takto som to nejako vnímala, že po jednotlivých kapitolách stúpam akoby na štít vyššie a vyššie až zostane iba láska. A to je aj posledná kapitola, ktorá dáva punc všetkým tým predchádzajúcim, jednoducho sa oplatí vyjsť na vrchol cnosti.

7 cností sv. Rity

Už prvá úvaha o žene pokoja ma dostala… „Rita žila strach, ktorý ju mohol paralyzovať navždy. Strach o deti, strach o svoju budúcnosť. Tridsaťpäťročná žena a stratila všetko. Zostal jej strach, či jej manžel a deti sú v nebi, v Božej blízkosti po smrti. Pokoj, ktorý pochádza z Kristových slov, ju napĺňal.“. Alebo o viere: „Keď Rita chce opustiť Paola a prežíva obrovskú krízu vo vzťahu, mama jej hovorí: ´Nesnaž sa, aby Paolo pochopil teba, ale snaž sa o to, aby si ty pochopila jeho.´

Read More

James Martin: Radosť, humor, smiech (recenzia)

Niektorí ľudia, z toho poväčšine staršie ročníky, majú v sebe akoby zakódované, že si kresťanská viera vyžaduje disciplínu, vážnosť a kamennú tvár. Akoby radosť, humor a smiech nemali mať miesto v živote katolíka, pretože to pôsobí nedôstojne až poburujúco.
Veľakrát som si všimla, že keď kňaz v kázni vtipne naráža na ľudské chyby a tým poúča veriacich, alebo keď povie vtip na svoj účet či podobne, nie každý jeho slová vezme s humorom. Vždy sú dva tábory, kde jedni takéto odľahčenie vrelo vítajú, no tí druhí sa tvária smrteľne vážne až priam pohoršene. Naozaj si myslia, že úsmev je zakázaný? Z čoho vyplýva ich postoj? Zo strachu z Boha? Alebo si myslia, že práve tou kamennou tvárou sa stávajú tými pravými nasledovníkmi Krista? Žeby Boh nemal zmysel pre humor? Boli by sme prekvapení.

Read More

Juraj Pigula: Milosrdné srdce (recenzia)

Milosrdné srdce

Kniha Milosrdné srdce je príjemného formátu a môžete si ju kdekoľvek vziať. Čítala som ju v izbe, v kaplnke, v meste, pri čakaní na zástavke, v autobuse, akurát pri tom šoférovaní mi to nešlo. Jednoducho bola so mnou, kde som sa pohla a musím povedať, že ťažko ju je čítať a odložiť. Chytíte ju a nepustí vás, alebo lepšie povedané, vy ju.

Prvá časť sa venuje priblíženiu histórie pre lepšie poznanie osoby sv. Augustína. Možno ju budete chcieť preskočiť, ale nerobte to. Je fajn viac rozumieť a poznať.

V druhej a tretej časti sa začítate do slov o milosrdenstve, ktoré vychádzajú zo života a spisov sv. Augustína. Kniha tu začína akoby viesť dialóg s čitateľom, jednoducho ste v nej, ani neviete ako. Ponúkajú sa vám myšlienky milosrdenstva, ktoré prechádzajú do hlbokých túžob človeka, kde začnete nachádzať odpovede o láske Boha. A toto uspokojenie odpovede pohýna žiť túto pravdu o Bohu, uveriť jej, prijať ju vo vlastnom živote a nebyť viac neveriaci, ale veriaci.

Read More

Anselm Grün: Čo mám robiť? (recenzia)

čo mám robiť

V knihe Čo mám robiť? Anselm Grün odpovedá na konkrétne otázky ľudí, ktoré sa týkajú oblastí života ako láska, rodina, smrť alebo práca. V odpovediach ukazuje svoje veľké pochopenie pre človeka a ponúka rady, ako sa pozerať na problémy z inej perspektívy. Autor nehľadá rýchle a ľahké riešenia, ale dodáva odvahu čeliť ťažkostiam života: zmeniť čo je možné zmeniť, odovzdať Bohu čo je nemožné ovplyvniť, nachádzať zmysel v utrpení, či veriť vo vlastnú hodnotu.

Anselm Grün je benediktínsky mních v opátstve Münsterschwarzach v Nemecku a svojimi knihami a prednáškami je známy po celom svete. Na základe svojich dlhoročných skúseností urobil sumár otázok a odpovedí, ktoré trápia jeho čitateľov a poslucháčov. Názov jeho knihy má formu otázky: Čo mám robiť? Táto výzva zaujme čitateľa, lebo každý človek sa z času na čas pýta: “Čo mám robiť?” V knihe sú samotné otázky prehľadne rozdelené podľa oblastí života: rodina, práca, sebavedomie, vzťahy, viera, choroba, neúspech a nakoniec zomieranie. Jednotlivé časti na seba priamo nenadväzujú, čitateľ má tak možnosť vybrať si kapitoly, ktoré ho práve zaujímajú. Anselm sa prihovára čitateľovi prevažne civilným jazykom, aby jeho myšlienky mohli zasiahnuť aj nekatolíkov, prípadne neveriacich. Vyjadruje sa jednoducho a pútavo, čím dáva čitateľovi pocit bezprostrednosti a priateľstva.

Read More