Posts tagged with "prorocká služba"

Boh sa s nami nehrá na skrývačku. Túži sa rozprávať!

…alebo, o čom je novinka Imaginácie Ducha?

Boh nie je nemý. Nehrá sa s nami na skrývačku ani pred nami neuteká. Túži, aby sme Ho hľadali, aby sme dychtili po Jeho prítomnosti, ale nehrá sa na princeznú vo veži, ktorú treba dobíjať.

Stojí s otvoreným náručím. Burácavým hlasom nás volá ku Sebe. Hlas volajúceho na púšti. Slovo, ktoré nesie moc. Slovo, ktorým stvoril Nebesia, zem i všetko čo je na nej. Slovo, ktorým tešil Adama A Evu počas prechádzok v letnom vánku Raja.

Neustále sa prihováral a zjavoval Svojim priateľom tajomstvá Svojho srdca. Akoby to miloval. Čakal, kým prídeme dosť blízko na to, aby nám mohol zašepkať slová, ktoré ešte nikdy nikomu nepovedal.

V časoch Starého Zákona zveroval Svoje tajomstvá prorokom – splnomocnencom a poslom Neba. Privilégium Božieho hlasu bolo zverené len im. Jedine im Boh hovoril o Svojich plánoch a oni mali byť hlasnou trúbou oznamujúcou Pánove myšlienky.
V tom čase boli proroci ako cvendžiaca rolnička visiaca na Božom krku. Ich zvonenie, ich hlas a slová zjavovali smer, ktorým sa Boh hýbe.

Ostatní to vedeli a neochvejne prorokov nasledovali. Vedeli totiž, že kde sú oni, tam je aj Pán.

Zdá sa, ale, akoby Boh túžil hovoriť ku každému z nás. Nie len k vyvoleným. Neustále a bez výnimky.

A tak sa Jeho sväté Slovo, ktorým všetko stvoril, jedného dňa stalo Telom. Živé Slovo, ktoré sa prihováralo každému, hovorilo s najbiednejšími a sadalo s tými, ktorých by nik nepovažoval za vyvolencov. Skončili časy starozákonných prorokov. Boh sa stal človekom – Ježišom Kristom. Jeho slová sprevádzané zázrakmi a divmi sa odrazu mohli dotýkať mnohých.

No Boh chcel ísť ešte ďalej. Chcel, aby Jeho hlas mohli počuť naozaj všetci, nielen tí, ktorí sa mohli stretnúť s Jeho Synom. Chcel byť spoznávaný každým. Chcel hovoriť s každým.

Imaginácie Ducha

 

Read More