Posts tagged with "predstavzatie"

Novoročné predsavzatia

Viete, nie som z tých, ktorí prvého januára automaticky vyberajú zo šuplíkov zaprášené diáre a notesy v ktorých s vervou a odhodlaním zapíšu desať strán predsavzatiami na nový rok… len preto, aby už o niekoľko týždňov (ak nie dní) diár opäť našiel svoju cestu do tichého a pohodlného šuplíčka. No tento rok to je iné. Na vlastnej koži som pocítila, že začiatok roka v sebe nesie niečo, čo nijaké iné obdobie – závan novoty a nádeje, že veci môžu byť inak, lepšie, krajšie. Niečo (Niekto) sa v týchto dňoch (viac ako v iných) hrá s našim srdcom a šepká mu dychberúce túžby, pohládza a prebúdza dávno zabudnuté sny.

Start on January 1

Akoby Vianoce a príjemná rodinná atmosféra obmäkčili vysoké múry, ktoré sme okolo seba za tie roky v túžbe po bezpečí vystavali a ktoré nám bránia počuť jemný Boží hlas. No teraz, akoby Vianoce naštrbili tieto múry a cez praskliny v ňom pociťujeme na svojej duši príjemné teplo Jeho prítomnosti. Ba dokonca počujeme jeho šepkanie. Poznáte to, zvláštne chvenie kdesi vnútri v nás, ktoré sa objaví v tých najzvláštnejších chvíľach – pozeranie obrázkov Islandu v cestovnom sprievodcovi, pohľad na policu plnú skvelých kníh, moment, kedy je rodina pokope a odrazu akoby sme sa vrátili v čase späť do detstva. Nevieme, kde sa berie, no je tam. Pán Boh. Pomaly nám oživuje srdce, vstupuje doň. Pamätám si, že moment keď som si to uvedomila bol jedným z najkrajších, aké som tieto Vianoce prežila.

A tak som si sadla, a rozhodla som sa spísať si svoje 4 novoročné predsavzatia – momenty, pri ktorých som cítila, že moje srdce žije a že sa ho dotýka Boh.

1. Byť vďačná za každú maličkosť

Žiť život v plnosti nie vždy znamená nastaviť si veľké ciele ako bungee jumping alebo naučiť sa potápať. Rovnako to znamená aj naučiť sa radovať sa z maličkostí. Znamená to učiť sa vážiť si jednoduché, malé životné radosti ako vyjsť večer na balkón a sledovať hviezdy, zastaviť sa v miestnom chovprodukte a tešiť sa z malých mačiatok a šteniatok, kráčať po tráve bosými nohami.

Zistila som totiž, že čím viac dovolím svojmu srdcu byť vďačné, tým viac porastie a bude schopné prijať viac požehnania. Úžasne o tom píše Ann Voskampová vo svojej knihe Tisíc darov.

2. Prečítať viac kvalitných kníh

Zistila som, že biblické slová „z plnosti srdca hovoria ústa“ sú naozaj pravdivé. To, čomu dovolím vstúpiť do svojho vnútra a sýtiť sa tým, to ma bude premieňať a tomu sa budem podobať. Preto som sa rozhodla, že v roku 2017 doprajem kvalitný, hodnotný pokrm nielen svojmu srdcu, ale aj svojej mysli a budem čítať knihy, ktoré naozaj stoja za to. Vďaka práci v kníhkupectve Zachej.sk sa mi v tomto smere naozaj rozširuje obzor a niekedy mám problém vybrať si z toho množstva skvelých kníh. Zoznam kníh, ktoré by som si chcela tento rok prečítať by zaplnil niekoľko strán, preto tu vyberiem len pár, ku ktorým ma to teraz neuveriteľne tiahne:

  1. Príbeh mojej duše (Terézia z Lisieux)
  2. Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve (C. S.  Lewis)
  3. Sme vo víťaznom tíme (Jozef Maretta)
  4. Mimoriadne javy mystikov a svätých (Paola Giovetti)
  5. Škandál milosrdenstva (Grzegorz Rys)

3. Vniesť do svojho života viac pokoja

Myslím, že mám pravdu ak poviem, že jedna z vecí, po ktorej v našich životoch túžime, je viac pokoja. A tým myslím vnútorný pokoj a spokojnosť. Minulý rok som zistila jednu vec. Skutočný pokoj ide vždy zvnútra. Svätí muži a sväté ženy ho mali. Stáli uprostred búrok, problémov, bolesti a chaosu a ich srdce a myseľ aj tak stála na pilieri pokoja a stálosti. To ma fascinuje. Niekto raz povedal, že kresťan nemá byť ako teplomer, ktorý sa prispôsobí prostrediu, ale ako termostat, ktorý okolité prostredie zmení tým, čo je v ňom. A tomuto sa chcem tento rok učiť.

Skvelé ale je, že na to nie som sama. Na podobnej ceste bolo mnoho ľudí, ktorí si zachovali vnútornú radosť a pokoj a dnes môžu byť svetlom a inšpiráciu pre nás. Sú nimi napríklad Svätý Dominik SavioSvätý Don Bosco, Svätá Gemma GalganiSvätá FiloménaSvätý páter Pio, a mnoho ďalších.

4. Byť láskavejšia (nielen) k sebe

Nad tým, ako sa k nám správajú iní, nemáme moc, ale môžeme ovplyvniť to, ako sa správame ku sebe a k ľuďom okolo nás my sami. Môj otec hovorieva, že najdôležitejšie je vo všetkom začať od seba. A myslím, že má pravdu. Naša vlastná láskavosť otvorí aj v tých najťažších situáciach dvere Bohu, ktorý ich potom môže svojou prítomnosťou meniť. Je fajn uvedomiť si, že ako Božie deti sme veľvyslancami neba a nebo je tým, čo máme tu na zemi reprezentovať. Máme zjavovať Kristovu tvár v každom našom slove, skutku a myšlienke.

Takýto postoj ma vie postaviť do obrovskej bázne.

Tento rok je len na začiatku. A to je skvelé. Čokoľvek nám v tento čas rezonuje v srdci a v hlave, čokoľvek v nás vzbudzuje túžbu a radosť, teraz je ten správny čas rozhodnúť sa ísť za tým. Nič nie je krajšie ako spoznať Božie sny a plány s našim životom a rozhodnúť sa kráčať po Jeho ceste, ktorú pre nás vysníval.

Verím, že to bude rok plný dobrodružstva, radosti, požehnania, milosti a nových, sviežich vecí.