Posts tagged with "hnev"

Henry Cloud, John Townsend: Hranice a deti (recenzia)

da24337d9b512de4811694cceaf34ae3 (1)

Kniha s názvom Hranice a deti a podtitulom Kedy povedať deťom áno, kedy povedať nie ma zaujala na prvý pohľad. Už dlhší čas som mala v úmysle prečítať si nejakú knihu o výchove. Táto túžba pramenila najmä z toho, že náš 2 a pol ročný syn prichádza do obdobia vzdoru, ako to niektorí nazývajú, a ja si čoraz viac uvedomujem potrebu múdrosti vo výchovných postupoch.
Bezprostredne po dočítaní knihy môžem povedať, že je dobrá. Samozrejme má aj nejaké nedostatky, ale k nim sa vyjadrím neskôr.

Autormi sú dvaja klinickí psychológovia, konzultanti a prednášatelia, Dr. Henry Cloud a Dr. John Townsend, ktorí v súvislosti s hranicami napísali už viacero kníh (Hranice, Hranice v manželstve, Hranice v chodení a iné). Ak ste aj tieto ostatné knihy o hraniciach nečítali (ako napríklad ja), nie je to problém, aj keď určite môžu poskytnúť dobrý základ pre čítanie tejto knihy. Po pár stranách sa však do problematiky hraníc dostanete. Celá kniha je rozdelená do 3 častí a práve prvá z nich objasňuje, prečo sú hranice dôležité. Veľmi ma usvedčila myšlienka, že sa vo výchove treba pozerať na budúcnosť dieťaťa a nielen na prežitie a zvládnutie aktuálneho problému. Keďže mám dve malé deti, stáva sa mi, že už od obeda netrpezlivo čakám, kedy bude už večer a uložím deti do postele, aby som mohla mať aspoň chvíľku pre seba či pre manžela. Takto mi ale uniká väčší obraz, o ktorom píšu autori. “Budúcnosť sa odohráva už dnes”, ako hovorí nadpis prvej kapitoly. To, kto z našich detí vyrastie, ovplyvňujeme už teraz.

Read More

Pripravujeme publikáciu s modlitbami za uzdravenie a oslobodenie

Nová publikácia z pera exorcistu košickej arcidiecézy, Imricha Degra, Pane, príď mi na pomoc, je príležitosťou a pozvánkou k vnútornému uzdraveniu a oslobodeniu.  Ani náhodou však nejde len po povrchu, ale intenzitou svojich modlitieb sa snaží o “inventúru” aj v tých najhlbších častiach nášho vnútra. Autor veriacich prostredníctvom publikácie učí  bojovať proti temnote a okovám zranení nielen silou žalmov a svedectva Kristovho života, a tiež modlitbou autoexorcizmu, modlitbami za hlboké vnútorné uzdravenie a oslobodenie.

Pane príď mi na pomoc

Ako sám autor hovorí, “…modlitby sú určené pre súkromnú potrebu veriacich, ktorí prežívajú silné pokušenia a utláčanie (sužovanie) spôsobované nepriateľom našej spásy.. Nezabúdajme, že cieľom modlitby nie je robiť nátlak na Boha, aby nám dal to, čo chceme, ale otvorenie nášho srdca a jeho premena, aby bolo schopné prijať Božiu milosť. A On sám najlepšie vie, čo skutočne potrebujeme.

Počas života si toho nabaľujeme na seba mnoho. Každá drobnosť, maličkosť, dosť ostrá na to, aby sa dotkla nášho srdca, na ňom zanechá stopu. Nevľúdne odvrknutie otca, keď sme boli malí, posmech v škole, moment, keď nás mamka zabudla vyzdvihnúť v  družine, prvé nevydarené rande a prvý rozchod, hádka a osočovanie rodičov, ktoré sme začuli z druhej izby,  zrada najlepšieho priateľa, nevera, klamstvo…..

Možno si ani neuvedomujeme, ako veľmi nás takéto ranky i veľké zranenia ovplyvňujú. Sú ako chápadlá odpornej chobotnice, ktoré pohltia naše vnútro a nedovolia mu slobodne dýchať, s láskou sa pozerať na seba i na ľudí okolo, odpúšťať a žiť život, pre ktorý sme boli stvorení- život s Božím zámerom.

Samozrejme, nie sme zodpovední za to, čo nám svojou neláskou, neúctou, hnevom či len nepozornosťou spôsobili ostatní. No sme zodpovední za to, čo nám zveril Boh – za naše srdce. Máme byť dobrými správcami toho, čo nám Boh zveril – dobrými správcmi nášho srdca. Ako dobrí a verní správcovia máme so starostlivosťou hľadieť aj na svoje vnútro, srdce a to, čo ho poháňa. Ak totiž dopustíme, aby boli naše skutky, rozhodnutia, slová a myšlienky motivované viac zraneniami a bolesťami  ako tým, čo o nás hovorí Duch Svätý, potom sami schádzame z cesty, ktorú má pre nás pripravenú Boh a zatvárame sa do klietok vlastnej sebaľútosti.

Je smutné, že v takomto stave pripravujeme svet okolo nás o naozajstných nás, o plnosť našich talentov, plnosť našich schopností, o to, čo do nás (a len do nás) vložil Boh.

Kristus sám miluje vstupovať do nášho srdca, presvecovať a uzdravovať ho svojim svetlom. No aj prostredníctvom Cirkvi sa nám otvárajú dvere príležitostí na to, aby sme do svojho života pozvali Ježiša so svojou vykupiteľskou mocou.

Vyberáme z obsahu:

  1. Žalmy
  2. Evanjeliá
  3. Modlitby za vnútorné uzdravenie
    Modlitba odpustenia – za nepriateľov
    Návod na modlitbu vlastnými slovami
    Modlitba k Nebeskému Otcovi
    Modlitba Betlehema
    Dobrý Otec
    Modlitba za rodinu
  4. Modlitby exorcizmov
    Autoexorcizmus
    Modlitba autoexorcizmu
    Exorcizmus sv. Benedikta
  5. Modlitby za oslobodenie
    Litánie za oslobodenie
    Modlitba v autorite
    Modlitba preseknutia pút
    Lámanie démonických pút
    Modlitba proti chorobám spôsobeným činnosťou Zlého
    Zničenie vlády démona nad telom
    Všeobecné modlitby za oslobodenie
  6. Prosebné modlitby
    Modlitby k Duchu Svätému
    Modlitby k Panne Márii
    Tajomstvá na rozjímanie
    Modlitby k sv. Michalovi archanjelovi

Publikácia je cirkevne schválená.

…už čoskoro v predaji…

Vďačnosť až za hranice

Nedávno som absolvovala dlhú cestu na stredné Slovensko. Sedela som v kupé, sledovala rýchlo sa mihajúce polia za oknom a- chtiac nechtiac, som počúvala cudzie rozhovory. Nie som z tých, ktorí sa vyžívajú v načúvaní, ale slúchadlá s hudbou mi v tej chvíli naozaj nepripadali lákavo.

Untitled design

V slovách ľudí sediacich okolo som si však veľmi rýchlo všimla určitý vzorec, ktorý ma trochu zarmútil. Trpkosť. Horkosť. Každý z nich sa niekomu sťažoval. Hundral. Potichu. Nahlas. Po telefóne. Susedky na výlete. Manželia. Súrodenci. Kamaráti. Dokonca aj pán, ktorý sa pustil so spolucestujúcou do reči len kvôli požičanej vreckovke, jej okamžite začal predostierať svoje rozhorčenie zo súčasnej politickej situácie. A tak celkovo. Zo svojho života. Zo života svojich známych aj neznámych.

V určitej chvíli som mala pocit, akoby sa niektorí z nich búrili a šomrali skrátka preto, lebo im to prišlo normálne. Veď o čom inom by sa mali vo vlaku rozprávať? Čo iné riešiť ako nevydarenú dovolenku, vymknutú mačku, ktorá sama ostala v prázdnom byte, päťku z dejepisu… To je život. Mozaika nevydarených udalostí. Aspoň to si myslia.

Obrátila som sa na svojho priateľa. „Povedz mi desať vecí za ktoré si dnes vďačný,“ povedala som snažiac sa, aby nádej, ktorú som vkladala do tej vety prekryla všetko nahromadený negativizmus vlaku.

Prekvapene sa na mňa pozrel. „Povedz, za čo si dnes vďačný,“ zopakovala som. Odfúkol si, ale neprotestoval. Pozná ma. Pozná moje nečakané, naliehavé otázky.

„Ranná káva. Že sme stihli bus. A za tie tri krásne červené jablká, čo sme si kúpili. …,“ hovoril. Občas sa zastavoval a premýšľal. A dopĺňal až kým ich nebolo desať.

Desať požehnaní.

Vtedy, pri pohľade na neho som niečo pochopila. Nie sme zvyknutí byť vďační. Nie sme zvyknutí ďakovať. Vyť vďační je prepych. A máme pocit, že až takýto prepych si nemôžeme dovoliť. A pritom je vďačnosť tak hlboko a nemenne vpísaná do našej prirodzenosti.

Vďakyvzdávanie – Eucharistia.

Je pravda, že to, čo vychádza zo srdca, čím hovoria ústa, to premieňa naše srdce. Každé frflanie, hundranie, šomranie a sťažnosť, ktorým dovolíme spraviť si v našom srdci domov, otravujú našu dušu. Deformujú ju. Ničia.

No ak zameriame svoju pozornosť na drobné požehnania, malé detaily vďačnosti, naše srdce sa stane miestom pozývajúcim Krista do svojho vnútra.

Čo je znakom dobrého kresťana? Viera? Kresťan bez viery nie je kresťanom. Láska? Tú majú aj neveriaci. Znakom dobrého kresťana je vďačnosť, ktorá nezávisí od okolností. Vďačnosť, ktorá sa neriadi tým, či je pondelok, alebo  sobota, dobrý deň, alebo zlý. Vďačnosť, ktorá stojí nad každodennými problémami, osvetľuje a vyzdvihuje malé i veľké požehnania, ktoré posväcujú deň.

Ľudia s takouto vďačnosťou už nechodia zviazaní každodennými starosťami a problémami, ale kráčajú s hlavou zdvihnutou a pohľadom upreným do neba.

„Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista“ (Ef 5, 20).

Mnoho svätých a inšpiratívnych ľudí nás neustále učí, ako žiť takýto život vďačnosti aj napriek ťažkým okolnostiam života. Ponúkame vám pár z nich.

Páter pio

Páter Pio a očistec – objednajte TU

 

d893601b4d26adfcde601fcc61d7677d

Svätý Don Bosco – objednať TU

 

b0ae9c58849c9a7c455d0821ab0abc77

Posvätné manželstvo – objednať TU

 

72c8ecba0b26997a761b7eb75c9198b0

Tisíc darov – objednať TU

Viac na www.zachej.sk

Jiřina Prekopová: Malý tyran (recenzia)

maly tyran

Určite ste už po prečítaní nejakej knihy zažili pocit, že keby ste si ju prečítali skôr, bol by váš život teraz oveľa ľahší. A asi najviac toto nové svetlo poznania zasahuje práve rodičov, ktorí vidia chyby, akých sa pri výchove svojich detí dopustili, ak sa s ich ovocím musia konfrontovať denne. V podobe na sebe zažívaného násilia vlastných detí. K takýmto „svetlo prinášajúcim“ knihám bude pre mňa po prečítaní patriť aj Malý tyran – Príčina a liečba detskej panovačnosti od Jiřiny Překopovej.

Ako učiteľka sa totiž čím ďalej, tým viac stretávam s diagnózou detí, ktoré sú „závislé od moci“ a tiež ju môžem pozorovať vo svojom okolí už hlboko rozvinutú u niektorých dospelých ľudí. Veď nezažili ste niekedy takýto obraz aj vy?

Read More

Joyce Meyer: Boh sa na teba nehnevá (recenzia)

Boh sa na teba nehnevá

Joyce Meyer, charizmatická kresťanská autorka a rečníčka, ktorá prežila ťažké detstvo i manželstvo, znovuzrodená, lebo práve jej nešťastie ju vtiahlo hlbšie do viery. Vo svojich knihách sa s čitateľmi delí o vlastné skúsenosti, zdieľa s nimi svoj život a poukazuje na to, že aj z popola môže vzísť krása. U nás vyšlo niekoľko jej kníh, napríklad Ako zvládať svoje emócie, Drž si jazyk na uzde, Sila myšlienok, Nikdy sa nevzdávaj, Od zlozvykov k dobrým návykom a iné.

Boh sa na teba nehnevá. Koľkí z nás to potrebujú počuť! Toho si je dobre vedomá aj autorka knihy, ktorá sama prekonala utrpenie perfekcionizmu, ktoré jej hovorilo, že Božiu lásku si musí zaslúžiť a ak neurobí niečo dobre, Boh sa na ňu hnevá. O svoju skúsenosť sa delí s čitateľmi, ukazuje, že to nie je slepá ulička, ale Boh nám chce darovať uzdravenie a vyslobodiť nás z našich neopodstatnených pocitov viny.

Read More

Willard F. Harley, Jr.: Ničitelia lásky (recenzia)

nicitelia

Kníh typu Ako zachrániť vaše manželstvo je určite veľa, ale táto je iná pre svoj prevenčný charakter. Naučí, ako predísť kolapsu vzťahu, nie ako ho zachraňovať na poslednú chvíľu. Druhým magnetom, ktorý pritiahol moju pozornosť bolo meno autora. Po prečítaní jeho bestselleru Moje túžby, tvoje túžby sa u mňa zapísal ako ten, ktorý sa aj rozumie tomu, o čom píše.

Počas čítania knihy Ničitelia lásky mi napadlo, že dnes je oveľa ľahšie dať sa rozviesť, ako sa zosobášiť. A tým myslím len tú čiste praktickú rovinu. Niekoľko mesačné prípravy na svadbu, rezervovanie sály a fotografa niekedy aj rok vopred… A naproti tomu suché pojednávanie na súde, kde, pokiaľ s tým súhlasia obe strany, je “záležitosť” vybavená jedným odklepnutím.

Ono sa to však nezdá, ale aj takému rozvodu predchádzajú roky “prípravy.” Faktom je, že manželia majú denne vo svojich rukách skutočnosť, či budú po boku človeka, s ktorým si sľúbili vernosť až za hrob, alebo sa (často netušene) malými krôčikmi pripravujú na rozvod.

Read More